Súťaž Dunlop TrailSmart 2015 - Balkánsky okruh 2015

Tak najprv pár viet o nás. Ja som Pebro (Peter) a k moto som sa vážne dostal až v roku 2011, kde som po 12-ročnej odmlke zasa osedlal dve kolesa. Samozrejme ako chlapec som odjazdil čo bolo k máni od babety, pioniera, simsona, ČZ175 až po Jawa 350. Potom ale prišli trochu skoré rodinné starosti a s moto som sa musel na dlhé obdobie rozlúčiť. V roku 2011 na moje dlhé naliehanie padlo spoločné rozhodnutie s mojou partnerkou Keyou(Katka) - chceme jazdiť – ideme kúpiť motorku. Po tak dlhej odmlke som nechcel hneď nič veľké ani silné tak voľba padla na Hondu CBF 600S 2006. Tá, ktorá sa mi najviac pozdávala sa nachádzala až v Prešove, čiže cca 350km odo mňa. Kámoš mal vtedy Hondu CBF 1000ku a ponúkol sa, že pôjde so mnou moju novú lásku obzrieť a zároveň si spravíme výlet. Keďže som nemal vtedy ešte žiadne motohandry, natiahol som bundu, rifle, požičané chrániče na kolená, požičanú prilbu a hor sa do Prešova. Celú cestu nám pršalo a keď sme prišli do Prešova, okrem toho, že sa voda z nás len liala, usmieval sa na domácich aj môj holý zadok z roztrhaných rifieľ, ktoré tú cestu úplne nezvládli... Moto sa mi však nesmierne páčila a tak som sa stal jej majiteľom. Nastala prvá cesta po 12- tich rokoch na moto - smerom domov. Pršalo, šmýkalo sa, prilba zahmlená...no strach a hrôza ale našťastie sme prišli domov v pohode. Na tejto krásnej a pomerne ľahko ovládateľnej mašine sme s polovičkou prejazdili behom roka skoro celé Slovensko.

Hondička nám po roku pripadala malá, a nakoľko mňa to vždy ťahalo skôr do kategórie cestovných endúr tak sme prešli na Suzuki V-strom 650DL 2008. Krásny, modrý stromček, na ktorom sme sa v roku 2013 vybrali do Rakúskych Álp na náš prvý „veľký“ trip. Bolo to nádherné pojazdenie– Grossglockner hochalpenstrasse, Edelweissspitze, Vodopád Krimmler......proste nádherne strávený víkend. V ten rok sme sa zhodli, že už nikdy viac 10dňové nudenie a vylihovanie niekde na pláži. Spojíme príjemné a príjemnejšie. Odteraz len dovolenka na motorke s morským doplnkom. V Alpách som zistil, že plno naložený batožinou a dvaja ľudia sú na stromíka miestami priveľa... Tak sme sa rozhodli predať ho. Občas mi je za ním ľúto...

V zime 2013 sme sa začali obzerať po niečom väčšom a na moju veľkú radosť mi partnerka povolila aj mnou vysnenú BWM R1200GS Adventure 2010. Každý vie, že tieto motorky sú pre nás, obyčajných ľudí snom, viac-menej nedostupným. Hlavne, čo sa týka ceny. Preto sme museli siahnuť aj po produkte banky – úvere. Cenovo aj výbavovo dostupná motorčeka bola objavená v Čechách. Pripojili sme vozík, nahlásili v práci dovolenku a s kamošom - odborníkom na BMW sme sa vybrali na nákup. Snežilo, mrzlo, šmýkalo sa...ale nás za zadkom hriala nová mašinka naložená na vozíku, ktorá si vyslúžila prezývku Snehulienka. Sem tam som sa aj bál, aby sme ju na tej vydrncanej českej diaľnici nestratili.

V lete 2014 sme spoločne absolvovali prvú veľkú cestu a zároveň letnú dovolenku. Naša trasa viedla cez rakúske Alpy do talianskych dolomitov, ktoré sme prešli krížom od Rakúska až po Švajčiarsko. Počasie nám veľmi nevyšlo, nakoľko nám skoro stále pršalo. Táto cesta bola v júli, preto nás prekvapilo, keď sme sa na passo Stelvio stretli so snežením a to teda poriadnym, ale naša Snehulienka to zvládla na výbornú. Ďalej sme pokračovali smerom Miláno - Janov - Livorno, kde sme si boli obzrieť tú šikmú raritu v Pisse. Odtiaľ sme sa vybrali do Ríma – Vatikánu. Tam sme sa rozhodli, že nakoľko počasie nie je ideálne pôjdeme smerom do San Marina a Rimini, kde keď sa vyjasní zostaneme na pár dní pri mori. Nami očakávane vyjasnenie sa nekonalo, tak sme sa rozhodli, že keď nejde slnko za nami, ideme my za nim a už sme si to smerovali smerom Padova – Trieste – Rijeka kde hlásili na najbližšie dni pekne. Nakoniec sme zakotvili v Crikvenici, kde sme strávili tri krásne slnečné dni oddychom pri mori. Táto cesta nám zabrala 14 dní a prešli sme 3600km.

Hneď po návrate sme rozmýšľali, čo podnikneme na budúci rok a rozhodnutie padlo na Balkán. Keya už okolo Vianoc plánovala cestu. Ja som mal pred sebou skúškové obdobie v poslednom ročníku na VŠ. Celú zimu sme čítali a študovali rôzne cestopisy na Motoride. Rozhodnutie padlo... Ale podmienkou bolo – zvládnuť štátnice... čo sa podarilo. Jupííííí...

Plánovaná trasa našej letnej dovolenky 2015 bude mať cez 5.500km. Vyrážame 01.07.2015 a predpokladaný návrat okolo 19.07.2015. Prejdeme 9 štátov.

Keď moto dovolenka, tak poriadna. Vieme, že pre cestovateľov je to nič, ale pre nás to je obrovská vec...

V pláne máme prejsť:
Chorvátsko – Plitvice po stopách červeného brata Winetoua.

Bosna a Hercegovina – Banja Luka, Kotor Varoš, Jajce, Mostar, Medzugorie, Studenci.

Monte Negro – Žabljak, Durmitor, rieka Tara, Kotor, Budva, dedinky Kokoti (ako asi každého, kto tade prechádza, len kvôli fotke), Virpazar, Skadarské jazero.

Albánsko – Kruji, Drač, Struga, Ohridské jazero – Macedónsko.

Grécko – prechod krajinou, nakoľko ju poznáme až do Kavaly.

Bulharsko – Cernomorec (malý oddych pri mori). Tu porozmýšľame nad odbočkou do Turecka...

Rumunsko – Pitesti, hrad Bran, Transfagarasan, Transalpina, Balea Lake,....

Všetky tieto krajiny majú niečo do seba. Krásnu prírodu, kostoly, mešity, hory, jazerá, vodopády, serpentíny. Viac kilometrov denne plánujeme len pri presunoch. Kilometre sú zatiaľ orientačné, nakoľko človek nikdy nevie, kde sa koľko zdrží. Tam fotka, tam videjko...a hneď sa na jednom mieste zabudnete aj hodinu. Oddych, prestávka, obedík a krásny deň za nami. Ubytovanie sme obzerali od kempov (berieme aj stan, spacáky a karimatky) až po hotely, kde ide pre nežnejšiu časť posádky hlavne o sprchu. Cestovanie bude prevažne po asfaltke, s menšími šotolinovými vložkami.

Obrázky samozrejme nie sú naše, ale iba taká malá ukážka z internetu.