Blog projekt z cesty do terénu - Ne každý deň je posvícení

Na túto gulášovku som sa tešil asi ako na žiadny iný pretek. Nie preto, že o "nič" nešlo, ale celkovo sa mi zapáčila trať, organizátorský tím a dúfal som v super atmosféru, ktorá bola, mimochodom, fakt super. Aj keď bol ten guláš neskutočne horúci. Až tak, že mi to roztopilo misku :-D.

Ale ostatné paráda. Nikde som sa s Michalom neponáhľal, lebo šak kam, keďže registračka bola od 8 do 9 a cesta mi z domu trvá cca 15 minút. Na mieste čekujem, že aj účasť nie je nejak strašne prehnaná. Organizátor možno čakal viac, ale podľa mňa stačilo aj toto. Na to, že sa jazdilo bez časomiery, bez rampy, a teda aj bez zbytočných stresov ohľadne meraného, kvalifikačného tréningu, bolo jazdcov dosť. Možno tak quadov mohlo byť viac. Predsa len štyria na štarte, to nie je nič moc ani pre diváka.

Ale zato emixári spravili aj šouku, aj dramatičnosť, aj pretek. Aspoňže sa to zaobišlo bez vážnejších zranení a sanitka s ošetrovateľmi nemala robotu.

Nastupujem na prvý 30 minútový tréning s úsmevom na perách, lebo šak to je až toľko času na naučenie trati, že aj ten, kto nemal možnosť pojazdiť na Zváčke, musel sa ju teraz naučiť naspamäť aj keby nechcel. To isté v ďalšom tréningu.

Gulášovka Zváčka

Finálové rozjazdy boli 15+2 pre každého. V pohode to musel dať každý. Len ja nie :-)

V prvej finálovej som sa nechal po štarte zavrieť, potom v pieskovom výjazde som skoro neustál ďalšiu strkanicu, a tak som musel celé prvé kolo valiť na doraz. Pred koncom prvého kola sa mi podarilo popriedbiehať všetko v dohľade, ale štvrtého som mal stále od seba asi na 20 metrov. Snažil som sa, čo to išlo, miestami som už začal robiť chyby, ale dotiahol som ho a už som dúfal, že chybu spraví aj on, ale on nie a nie chybovať. Takáto naháňačka ma stála veľa síl a znova sa odzrkadlilo, že sa nevozím a ani netrénujem. Sem-tam sa medzera medzi nami natiahla, sem-tam zmenšila, ale stále to bolo plus mínus rovnaké. Nakoniec som prišiel piaty. Také malé sklamanie, a tak som začal robiť rozbor, čo bolo zle. Všetko dávam za vinu kolíziám na štarte a potom v tej fajnovej pieskovej točke. Lebo tá mi pochovala nádeje na lepšie umiestnenie aj v druhej runde.

Video: Gulášovka Zváčka - prvá runda

Na štarte som si dal záležať, do prvej točky pálim ako druhý či tretí, v piesku som mierne stratil a do točky idem tak nejak opatrne, vyberám si stopu a hop hop, niečo sa kazí, predné sa borí do piesku, prespojkúvam, Husacina sa naježila a vystreľuje mi spod riti. Hádžem papuľniaka a už je z toho viac padlých jak na Dukle. Zdvíham motorku, nasraný jak vred a vtom kukám na ovisnuté lanko na spojke. Do XXXX! Kríčím, vytočený do ultima. Kašlem na to. A tak som sa tešil, snažil som sa, dával pozor a neviem čo. Odchádzam do depa a celú rundu odsledujem ako divák. Ale zo sedla motorky :-D

Video: Gulášovka Zváčka - mikulcov pád z dovch kamier

Nevadí, vždy si poviem, mohlo byť aj horšie. Možno ma čakalo niečo fajnovejšie, tak aspoňže to dopadlo takto. Toto si musím vždy povedať na ukľudnenie samého seba. Trochu to pomáha, ale niekde hlbšie ma to mrzí a cítim sa podvedený, oklamaný a som nasratý na celý svet. Ale hneď ako zavolám svojej pani, že už som "dojazdil", som celý a zdravý a ona mi dá k telefónu moje malé babulky, tak je to znova dobré a som rád, že to dopadlo takto.

Snáď sa vidíme na ďalšom preteku. Idem radšej trénovať do piesku, pre istotu...:-D