Fucking Elefantentreffen 2014

Odchod z Jura

Práve preto si tentoraz musíme 400-kilometrovú cestu umelo prikrášliť. To, že v Rakúsku je malebná dedinka s malebným názvom Fucking, vie už asi každý. Kúsok odtiaľ je aj fabrika KTM. A rakúsky vidiek tiež nie je práve na zahodenie, takže tohtoročný itinerár naťahujeme o pekných 150 km, aby sme sa aj trochu povozili.

Zhodou okolností sme všetci traja účastníci zo Svätého Jura a garáže máme od seba hádam necelý kilometer. To mi však nebráni meškať takmer hoďku, hehe, sorry chlapi. Finálna svätojurská zostava teda vyzerá tak, že Keke ide na jeho malom dakarskom géesku, Klingáč na zánovnej Huske Terre a ja na svojom horúčavami aj snehovými búrkami ošľahanom Leade. Presne o siedmej sa naše kolesá roztočia na asfalte pokrytom hmotou neznámeho skupenstva a keby sme na motorkách mali kontrolu trakcie, tak žlté kontrolky by nám na palubovke blikali celých 25 kilákov. Potom sme totiž prešli do Rakúska a všetko bolo akosi viac v poho. Fúkal iba dosť nepríjemný mrazivý vetrisko a bolo asi minus tri, čo sa trochu bilo s infoškou, že v Linzi, čiže necelých 200 km od nás, je osem stupňov. A fakt, keď sme prešli cez jeden kopec, oviala nás taká horúčava, že sme si rozopínali bundy. Nakoniec zmizli aj mraky aj sneh aj voda, proste bolo krásne slnečno a všade sucho. Tak sme sa po menších navigačných problémoch (sorry chlapi) doklepali do spomínaného Fuckingu. Je to inak úplná riť sveta. Fakt tam nič nemajú. Žije tam asi 150 ľudí. Čistý Fucking.

Niekde v Rakúsku

Jáááj a takmer som zabudol, že pred Fuckingom sme sa zastavili aj pri fabrike KTM v mestečku Mattighofen. Mestečko pekné, aj fabrika. Vlastne celý rakúsky vidiek je peknučký. To už bolo dobrých 10 stupňov. Inak obdivujem chalanov, že vydržali za mnou ísť celú cestu aj napriek tomu, že môj skúter nejde viac ako 80 km/h. Museli zaspávať. Sorry chlapi.

Fabrika KTM, Mattighofen, Rakúsko

Fucking, Rakúsko :)

Nuž a na Elefant sme dohrmotali už tak nejako za tmy. Z lesa na nás sálala úplne jarná vôňa. Šupli sme zopár pív a už tu bol večerný fakľový pochod za zosnulých motorkárov. To je udalosť, ktorú si nikdy nenechám ujsť. Žiaľ, aj tento rok sme museli do zoznamu, ktorý organizátori čítajú nahlas, napísať aj slovenské mená. Bolo ich až päť.

Elefantovská klasika...

Čo sa deje na Elefante v noci, je jasné asi každému. Robili sme to aj tento rok. Chlastali, hulákali, nadávali. Teplo bolo aj o polnoci, aj o siedmej ráno, a to celých šesť stupňov. O tom, že tu človek môže stretnúť akékoľvek individuá akejkoľvek národnosti a na akejkoľvek motorke, sa rozpisovať tiež nebudem, lebo už toho bolo popísaného dosť. Tohtoročné špecifikum bolo jednoznačne suché a teplé počko a najmä nízka účasť. Toľko prázdneho miesta som tu nevidel ani minulý rok, kedy to bolo fakt kritické. Organizátori dokonca zvýšili vstupné z 20 na 25 eur.

Poliaci mali aj vlastné jacuzzi :)

A to je asi tak všetko! Ospravedlňujem sa za nízku kvalitu fotiek – zobral som so sebou len lacný foťák. Zato som sa snažil pohrať s videjkom (bacha, obsahuje nadávky a tvrdú muziku, hehe):

Video: Elefantentreffen 2014

A čo budúci rok? Elefant je diagnóza, ale ak to s tým počasím pôjde takto ďalej, Elefant zdevalvuje. Ja proste chcem problem s počasím, chcem aby mi snežilo za krk pri stavaní stanu, na ktorého postavenie som hodinu hľadal miesto! Chcem byť po víkende zničený na šrot. Nič z toho sa už dva roky neudialo. Uvidíme.

Klasika :)

Pohľad do akéhosi smutného kotla...