Pyreneje - od Atlantiku po Stredozemné more

Biarritz (FRA), 16.Jún 2012

Ja môžem iba hádať myšlienky ostatných – Miška možno myslela na to, čo nám spraví na raňajky, Rišo na to, aké vínečko si večer otvoríme, Roman na jeho zadné doštičky, Vicky na jeho kardan…žartujem. Ja som myslel na šotolinky. Podarí sa mi zaprášiť sa na tejto dovolenke? More si ma vždy podmaní, preto také hĺbavé myšlienky. Pozdravili sme oceán a zamierili do kempu v Cambo Les Bains, kde sme strávili prvé dve noci.

Cambo Les Bains (FRA), 17.Jún 2012

Nachádzame sa na južnej strane Pyrenejí a vďaka prílevu vlhkého vzduchu z Atlantiku nás víta zelená krajina. Smerujeme na východ a užívame si francúzske serpentíny, kvalitný asfalt a takmer nulovú premávku. Jazda údoliami a passmi pripomína Alpy. Dostali sme sa aj dosť vysoko, až nad les.

Obedujeme v Španielsku v miestnej reštaurácii kde stretávame milú pani, pôvodom Poľku. Jej kamarátka neskôr nakladá za volant Citroena svojho 95 ročného takmer bezvládneho muža. To nám pripomína, že neustála ostražitosť na cestách je nutná.
My pokračujeme na juh a pomaly sa stáčame späť na severozápad, aby sme dokončili okruh na tento deň. Bol to pohodový začiatok.

Večer si každý sám namaže reťaz a potom dvaja pomáhame Vickymu vymeniť olej v kardane :-)) BMW vs KTM - 0 : 1

Cca 270km.

Cambo Les Bains (FRA), 18.Jún 2012

Balíme stany, lebo ideme do Jaca. Trasu sa nám podarilo pekne namotať a tak chodíme cez hrebeň z Francúzska do Španielska a naopak. Peniaze míňame hlavne v Španielsku, lebo je tu všetko rádovo lacnejšie, napr benzín o skoro 40 centov. Po ceste sa nič zvláštneho nedeje – ale nenudíme sa ani chvíľu – nie len preto, že začína pršať (a leje až do poobedia) ale cesta a okolie stoja za to.

Okolo tretej mi zhasne motorka. Normálne ideme po takej úzkej ceste na nejakých lazoch a zrazu mi zhasne palubovka a nič. Iba svetlo svieti. Zisťujem, že sa mi vypálila poistka a tak ju vymením za novú a ideme ďalej. KTM vs BMW - 1:1. Hm.

Navečer je pred nami Jaca. Poviete si [Jaca]. My sme tomu stále hovorili [Jaca]. Lenže kemp, ktorý na webstránke vyzeral super až taký super nebol a tak sme hľadali iný. Domáci nás furt posielali za [Chaka]. Ja viem, že teraz to vyzerá jednoducho, ale po náročnom dni nám naozaj trvalo, kým sme pochopili, že Jaca je [Chaka].

Nakoniec až po tme nachádzame pekný kemp. Opäť začína pršať, rýchlo rozkladáme tábor a ideme na večeru. V miestnom bare sa spoznávame so skvelými ľudmi, Argentíčanmi, Marianom, Julianou [Chulianou] a majiteľom baru Xavierom [Šavim].

Cca 338km.

Jaca (ESP), 19.Jún 2012

Prší. Čakáme kým prestane, ale o 10.00 to nevyzerá dobre. Objednávam si pivo. Veľké. Potom druhé. Objednávajú si aj ostatní. Šavi vidí, že sa trápime, donesie nám skvelú žemľu a [chamón]. Zadarmo. Potom koláče – zadarmo. Ideme sa peši prejsť do vedľajšej dediny, ale stále leje. Šavi nám dáva každému kúsok pečeného bôčika z grilu – zadarmo. Pijeme víno. Druhé, tretie. Štvrté? Neviem. Ale večer som unavený ako po celodennej jazde.

Presne 0km, a asi 5km peši.

Jaca (ESP), 20.Jún 2012

Na oblohe ani mráčik! Skáčeme na motorky a ideme na to. Smer hrebeň - až do Francúzska, Gavarnie, kde je najväčší francúzsky vodopád.

Asfalt je čistý, nádrže plné – pravú ruku netreba dlho dráždiť a letíme hore.

Úzke úseky v skalách striedajú rýchle vlásenky, kde to dávame všetci až na čižmu a Vickymu doslovne miznú štuple pred očami :-)

Asi to na tento server nepatrí, ale ten vodopád bol fakt zážitok. Väčšina ľudí to otočila 500m pred vodopádom, ale my sme potiahli až pod neho, kde fúkal silný mokrý vietor. Niečo také sa len tak nevidí.

Naspäť sa vraciame tou istou cestou, lebo keby sme išli podľa plánu, tak prídeme neskoro v noci.

Večer učil Rišo barmana Mariana, ako sa robia miešané drinky :-) Bolo veselo!

Cca 330km, + 10km peši.

Jaca (ESP), 21.Jún 2012

Ráno sme napodiv vstali, a vyštartovali sme na západ. Tu sme totiž vynechali jednu časť, ktorá podľa mapy stála za to. Dnes bolo dosť horúco, ale nám čo jazdíme v dresoch to nevadí. Skúste sa však opýtať Romana a jeho čierno-červenej bundy :-) Najprv sme sa ťahali úzkymi serpentínami, potom sme vbehli na neskutočný úsek – široký asfalt, úplne perfektnej kvality. A keďže robíme takú osmičku, tak po jazde v národnom parku sa dostávame okľukou na tú istú cestu a dávame si to z opačnej strany. Vicky už sníva o Andorre, lebo jeho Karoo vyzerá horšie ako naše Scouty.

Potom prechádzame na juh od Jaca, kde sa v plnej kráse prejaví to, čo dnes vidíme celý deň – ja sa tu cítim ako v Tunis 2010. Jednak je tak teplo, a skaly sú z takej červenej železitej hliny, porasty sú také suché, až vyprahnuté – je to o dosť iné ako tam na západe, kde to bolo také zelené. Úplne iná tvár krajiny.

Cca 200km.

Jaca (ESP), 22.Jún 2012

Ráno okrem balenia konečne opravujem uvoľnenú maticu reťazového koliečka – pred cestou som totiž menil reťaz a tú zahýbaciu podložku som nejako nedbalo ohol a tak tam bola vôľa. S veľkou nevôľou – BMW vs KTM – 2:1

Lúčime sa s tímom Argentíny – veľa sme tu prežili. Dostávame kávičku pred odchodom a ťaháme na východ – do Montanuyi. Celá cesta je opäť krásna a mení sa – raz ideme v údolí, potom cez pass, neskôr v kaňone (kde ma na 4m širokej ceste, samozrejme aj s protiidúcou premávkou, naháňa náklaďák – dodnes nechápem ako sa ma tak mohol držať - a keď som potom zastal aby som počkal na ostatných, tak som zbadal, že jeho vodič ešte aj telefonoval...). Kaňonov je tu veľa a zrázy z nich turisti využívajú na zlaňovanie. Inak v porovnaní so západom Pyrenejí je to tu také vysušenejšie.

V Montanuyi sme došli do perfektného kempu. Bol veľmi drahý (zhruba 17€/os, v porovnaní napr s tým v Jaca – 12 €/os) ale perfektný. Bazén, potok, gril, krásne prostredie. Fakt skvelý kemp.

Cca 300km.

Montanuyi (ESP), 23. Jún 2012

Hneď zrána sa vydávame na naplánovaný okruh smer juh. Tak ako včera, aj tu je kraj skôr taký vysušenejší. Nečakane sa dostávame aj na šotolinu a tak sa Roman opäť musí vrátiť. Stretneme sa neskôr. Mapové podklady nie sú celkom presné a tak trocha blúdime prašným prostredím. Postupne schádzame až do vyschnutého kaňona.

Na záver dňa ešte vystúpame do národného parku, kde je cesta zakončená priehradou. Tu príroda suchá nie je, práve naopak, rastú tu aj hríby a cestu lemuje potok.

240km

Montanuyi (ESP), 24. Jún 2012

Dnes robíme naľahko ďalšie kolečko, tentokrát na sever. Začíname na takej rýchlejšej ceste, čo je aj dobre, lebo okruh má 269km. Aj po zídení s tejto cesty pokračuje rýchly úsek a teraz navyše aj s vracákmi, takže pravá ruka má opäť čo robiť a srdce plesá :-) Navyše sme sa dostali až ku lyžiarskemu stredisku Baqueira Beret a s Rišom nám nebolo treba dlho rozmýšľať, či skúsime výjsť po šotolinke až hore. Bolo tam krásne, ticho, a boli sme tam iba my a kone, ktoré sa v cieľovej stanici vo výške 2.331m skrývali pred slnkom. Presne pre tieto pocity vyhľadávam šotoliny.

Aby zbytku našej bandy nebolo dole dlho, tak sa po nafotení desiatok fotografií vraciame dole a pokračujeme ďalej.

Montanuyi (ESP), 25. Jún 2012

Andorra je najbližší cieľ a tak krásny kemp opúšťame. Dnes nás čaká opäť rozdelenie s Romanom, lebo si nechceme nechať ujsť príležitosť dostať sa do Andorry zozadu – šotolinou. Je to len nejakých 130km a tak máme v pláne, že v Andore veci zložíme a ešte sa pôjdeme povoziť.

Než sa dostaneme na šotolinu, tak sa predierame úzkou cestou plnou vracákov. Je teplo a vetrák je takmer v permanencii. Ceste sa z asfaltovej zmenila na betónovú a potom z betónovej na šotolinovú až sa pred nami konečne otvorilo údolie. Cesta až na vrchol bola krásna a pohodová až na jeden väčší brod. Avšak aj keby toho brodu nebolo, kvoli pozdĺžnym nerovnostiam by to Roman na jeho CBF1000 prejsť nemohol.

Pri ubytovávaní majiteľovi kempu zasvietili oči, doniesol mapu a hneď ukázal na naše tri motorky, že tam (a ukázal na kopec nad nami) máme ísť. Na Romanovu pokýval, že táto e-e...

Vyrazili sme však každý na svojej a rýchlymi vracákmi sme išli až po doporučenú odbočku. Tu Roman nechal motorku a sadol za mňa. Šotolinou sme vyšli na jeden z kopcov ale pred nami boli ďalšie. Nechali sme teda Mišku a Romana aby si oddýchli a my traja sme pokračovali až na najvyšší kopec na okolí.

Andorra (AND), 26. Jún 2012

Ráno sme vstali celkom skoro, napriek tomu, že sme oslavovali a oslavovala aj celá Andorra, lebo Španieli postúpili cez Talianov.

Naše dnešné 260km kolečko samozrejme nebolo v Andorre, ale po jej okolí. Zaujímavé boli na začiatku úplne červené skaly. Najskôr sme jazdili po vrstevniciach a vracákoch s výhľadmi a neskôr sme zišli do zelených údolí. Na záver sme ešte prechádzali peknými kaňonmi.

Andorra (AND), 27. Jún 2012

Dnešný cieľ je Cap Béar. Áno, dnes sa má skončiť naše putovanie Pyrenejami, pretože čas nepustí a my sa dnes musíme okúpať v Stredozemnom mori.

K moru je to 240km, takže aj s balením máme čo robiť. Prvú časť cesty sme prešli už včera, ale ideme to opačne, takže je to tiež pekné. Aj ostatné kilometre sú zaujímavé, ale už toho máme za sebou dosť a tešíme sa domov a tak sa v podstate ani nezastavujeme. Pri výjazde úzkymi cestičkami na Cap Béar trocha tŕpneme, či tam nebude nejaká závora, ale nie – podarilo sa nám dostať sa až ku slávnemu majáku.

A tu vlastne končí tento príbeh

Tých 3.800km prejdených v Pyrenejách rozhodne stálo za to. Keď som študoval mapy a trasy, zistil som, že celé Pyreneje by sa mali dať prejsť aj šotolinou. A hoci aj na asfalte to bol kus zábavy, mojím snom ostáva prejsť to mimo cesty.

Autori fotografii: všetci