Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 02.08.2011 Autor: matus
Čitatelia: 16257 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
“Poď s nami na Lago di Garda,“ vraví mi Rišo (babci) a tým to vlastne celé začalo. Nikdy som o Garde nepočul, a nemal som moc chuť tam ísť. Na 10 dní k nejakému jazeru?! Rišo však vytiahol tromf vo forme obrázkovej knihy, no a keď mi potom v Mapsource ukazoval tie serpentíny na okolí, tak som sa nevedel dočkať. A nevedel som sa dočkať tak, že som vyrazil o 5 dní skôr, ako oni.
Zlanáril som ako inak aj vickyho a tak sme v sobotu 11.6.2011 ráno vyrážali na naše intro – po stopách Indian Summer 2009.
Keďže Zeze to skvele popísal, nebudem teraz zdržovať. Snáď len toľko, že počasie nám občas dalo trocha zabrať. Na Furkapasse som bol teraz asi tretí krát, a pršalo vždy! Teraz sa na Motoride dosť rieši oblečenie, takže dodávam – nepremoky sme nebrali, ale nezmokli sme, naozaj to funguje.
Schádzame z Grimsell passu doprava na Furka pass |
Technická poznámka – motorka začala ísť vo Švajčiarsku nepravidelne, tak trhavo. So zvyšujúcou rýchlosťou sa interval zrýchľoval, ako keby som mal z kolesa vajce, ale nebolo to ono. Nebolo to závislé ani na zaradenej rýchlosti, tak som podozrieval reťaz, ktorú som ale pred cestou kontroloval (mala za sebou ťažkých 22tis. km). Na nič som ale neprišiel.
Stan sme v noci na stredu rozložili na krásnej lúke v oblasti Livigno. Bola krásna jasná noc, a ráno boli 4 stupne. Najviac nás ale zohrial pocit pri tankovaní, pretože je to bezcolná zóna a za 1,02 € som už dávno nebral.
Kempovanie na lúke pri Livigne |
Po Passo Foscagno (2.291 m) sme sa vytešovali na Passo di Gávia (2.621 m), potom na menej známom Passo della Foppa (1.852 m) a na záver dňa nás čakalo skoro prázdne Passo di Stélvio (2.757 m).
V kempe v Trafoi sme rozložili stan. Netrvalo dlho a už som počul charakteristický zvuk LC8 – prichádzal Rišo s Miškou, Roman (CBF1000) a Rado s Nikou (V-Strom 650). Chalani hneď po príchode vytiahli také zvláštne fľašky s obrázkami ovocia :-) takže túto časť môžme preskočiť a vrhneme sa do popisu jazdenia nasledujúcich dní.
Stélvio deň pred prejazdom s celou skupinkou. Nasledujúci deň nebolo odtiaľto vidieť nič. |
K Lago di Garda sme sa presúvali cez Stélvio a Gáviu, keďže si však vždy vyberáme tú dlhšiu a náročnejšiu cestu, tak sme ešte zo Stélvia zabočili na najvyšší pas Švajčiarska Umbrail Pass (2.503m) a Ofenpass (2.149 m). Tu začalo dosť pršať, čo by nám nevadilo, len mi bolo ľúto novoprišelcov, že nevideli ten výhľad na južné Stélvio. Ale aspoň Gávia sa im na poslednú chvíľu rozjasnila a ukázala svoje rokliny.
Náš vozový park na Gávii |
Zvyšok cesty bol v podstate presun do Malcesine – Navene, kde sme najbližších 5 nocí spali v kempe Alpino. Počas presunu som na parkovisku objavil problém mojej trhavej jazdy – chýbajúci valček reťaze. Ešte ma na nej čakalo vyše tritisíc km.
Odtiaľto sme mali pripravené 3 trasy, ktoré mali od 150 do 190 km.
Trasa prvá obchádzala Monte Baldo, ktoré sa týči nad Lágom. Najskôr sme vyrazili na sever cez Torbole, ktoré bolo upchaté už v tomto ročnom období (čo tam je v Auguste si neviem, a nechcem predstaviť), a potom východne po SS 240 až na Besagno, kde sme dostali na Strada Monte Baldo, ktorá začala prudko stúpať.
Pohľad zo Strada Monte Baldo |
Cesta bola kľukatá s veľa úzkymi serpentínami, osviežená navyše pár neupravenými tunelmi vystrieľanými v skale. Keď sme sa dostali nad pásmo lesa, traverzou sme obišli nádhernú dolinu (okolo Bocca di Creer, 1.617 m), za ktorou nás z Bocca di Navene (1.425 m) čakal výhľad na Lago di Garda, nad ktorým sme boli 1.360 výškových metrov.
1.360 m nad hladinou |
Naša cesta pokračovala ďalšími nespočetnými serpentínami najskôr Passo Pozza di Cola (1.289 m) a potom Caval di Navezza (1.433 m), v lese, aj nad ním, väčšinou na kvalitnom asfalte. Na záver tohto dňa nás čakal prudký zostup – na približne 7 kilometroch sme zišli 1.000 výškových metrov. Vracáky také, že jednotka bola príliš dlhá.
Lago di Garda je jazero ľadovcového pôvodu, leží v nadmorskej výške 65m.Maximálna hĺbka je 346 metrov, priemerná je 136 metrov. S dĺžkou takmer 52 km a šírkou 17 km je to najväčšie talianske jazero. Najväčším prítokom je rieka Sarca, vidieť ju môžte z trasy 2. A hoci je severná časť jazera výrazne skalnatá, podnebie je tu stredomorské.
Severné Lago di Garda |
Trasa druhá začínala opäť v Torbole a na ceste SS 240, avšak po pár km sme zabočili na sever na Valle San Felice a pokračovali ďalej na severovýchod, opäť typickými úzkymi cestami pomedzi voňajúci vinič. Zo začiatku bola táto trasa podobnejšia tým, aké poznáme z vysokých Álp – s krásnymi výhľadmi do dolín, ale aj na končiare vrchov, a to napriek tomu, že napríklad Passo Bordala má iba 1.250 metrov.
Stúpame na Passo Bordala |
Pravdou však je, že v týchto končinách sa často jazdí lesom - bez výhľadov. Ale nuda to rozhodne nie je, vždy niečo prekvapí a tu to bol jeden zo zjazdov, ktorý bol ako motardová trať v lese. Úzka cesta, asfalt ako na Slovakiaringu, a neskutočné zákruty. Strašne sme sa tu vybláznili, na chvíľu som zabudol, že mám reťaz v rozpade.
Pridané: 02.08.2011 Autor: matus Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 73696 | Včera: 232377