Projekt z cesty do terénu – Žubor cup Senica

Skoro mesiac dopredu mi pripravovaný prvý závod v seriály Motoshop Žubor cup začal zaberať viac a viac času a starosti rástli ako huby po daždi. Čím bol termín závodu bližšie, tým to bolo horšie a už to vyzeralo tak, že sa nakoniec vďaka krásnemu jarnému počasiu nestihne upraviť dráha. V piatok (týždeň pred závodom) ešte prišla na kontrolu Andrejka Zmajkovičová s tým, že najneskôr v nedeľu musíme dať pevné rozhodnutie, či budú závody, alebo nie. Nakoniec sme trochu zariskovali a v pondelok sme pustili von pozvánku na prvý závod tejto sezóny.

Počasie vyzeralo všelijako len nie ideálne, ledva sme stihli porobiť hrubé úpravy a už aj pršalo. Potom zrazu slnko, vietor a trať bola tvrdá ako betón. Všetko išlo úplne opačne ako malo. Ani ďalšia predpoveď nesľubovala nič dobré. Zo stredy na štvrtok sa to ale prelomilo a zrazu sa začalo dariť, až som tomu neveril. Záchodky boli už vo štvrtok ráno na dráhe, rampu sme doviezli do obeda, po obede som Defíkom pozaťahoval dráhu, večer doviezol kolíky.... dokonca aj počasie sa zdalo ideálne. V piatok sme od ôsmej rána strávili na dráhe makačkami na zostavení, zakopaní a nastavení rampy. Pozaťahoval som depo a niektoré nedokončené časti. Zrazu bolo toľko roboty, že som si ani neuvedomil a začalo sa stmievať. V tom mi doviezol Martin z Motocorse pásky ACERBIS okolo dráhy, tak som mohol začať zatĺkať kolíky. Vďaka za pomoc patrí môjmu otcovi, ktorý sa prišiel len tak pozrieť a videl, že toto proste nedám sám. Posledné kolíky sme zatĺkali pri svetlách môjho „traktora“. Domov som prišiel o desiatej večer. Ešte nachystať a oprať veci a nastaviť budík na 5:00, aby som bol na šiestu na dráhe. Nechápem, že som to dal :-D

Rozjazdy a finálové jazdy

Rozjazdy mali začať o 8:00, ja som mal ísť v tretej už o 8:25. Samozrejme som kvôli povinnostiam okolo dráhy a tak nestíhal a išiel som až v MX4 s veteránmi a 85kármi. Trochu som sa tam ponaťahoval s Lubom Galandákom a došteloval som podvozok. Dovtedy mi strašne skákal zadok a nemal som pre nedostatok času a hŕbe povinností pred závodom ani len čas siahnuť na moto. Našťastie sa mi to ako tak podarilo a už v kvalifikačnom tréningu sa ukázalo, že aj čas na kolo je celkom dobrý.

Kvalifikačný tréning som vypálil dopredu a zrazu som nemal nikoho pred sebou a ani ďaleko za sebou. Chcel som sa dostať na čas aspoň 10 sekúnd lepší, ako keď tu trénujem. Keďže sme trať o niečo skrátili, tak som si dal takýto záväzok. Čas 1:50.780 je lepší o 12 sekúnd od môjho bežného času na kolo, tak som bol spokojný. Druhý najlepší čas bol 2:01.300. Moje vyhliadky do závodu boli teda dobré. Ale ako asi veštci dobre vieme, vždy je pre nás najväčší súper „sám sebe si“.

Medzi časom som mal samozrejme zase starosti okolo dráhy, vybavovať upravenie rozbitých častí, „povinné“ rozhovory s kolegami a fanúšikmi a neviem ani čo ešte. Hľadal som aj stratený a hlavne potrebný chránič ruky. Niektoré kamene na dráhe mi robia starosti. Nerád by som dopadol ako minule... Nenašiel som, tak dávam dole aj ten druhý a kašlem na to.

Na rampu sa staviam teda ako prvý, vyberám si „najlepšiu“ pozíciu, zahrievam motor, s kolegom vedľa (Andrej Klíč) sme si popriali „lovu zdar“, Veronika ukazuje tabuľku s pätnástkou, kopem do jedna, Miška zdvíha tabuľku s päťkou, rampa padá a už je to tu. Najprv dám dva poskoky v pred, potom sa unormálnim, niekto predo mnou padá, ledva ho obchádzam, strácam, neviem sa dostať dopredu, veľké motorky ma predbiehajú a nechcú pustiť pred seba. Volím úplne krajnú stopu a začínam sa drať dopredu. Pomaly sa posúvam... viac písať nebudem a vložím radšej celé video. Myslím, že to povie za mňa všetko a dostatočne autenticky.

Video: Žubor Cup Senica 1. runda

video vkladám celé, takže je trochu dlhšie, ale nemal som srdce, strihať ho :-)

Medzi časom už je tak sucho, že po štarte 4koliek nie je nič vidieť. Voláme DHZ aby nám zavlažovali. Kým prišli, začalo aj pršať. Úplne ako na objednávku. Z udupaných častí sa stáva klzký ľad. Aspoň prachové časti sú ideál. V ostatných rozjazdách vidím ako sa to šmýka a už aj stresujem, ako bude vyzerať naša jazda. Vychádza slnok, zas prší, zas slnko...

Už je náš čas, ideme na rampu a tak trochu vo mne stúpa nervozita. Idem do toho s tým, dojazdiť v pohode a obhájiť prvé miesto.

Druhá runda začína o čosi lepšie ako tá predchádzajúca. Síce už na mňa prichádza únava z predchádzajúcich dní plných driny ale hlavne absencia spánku sa podpisuje pod stratu energie. Štartujem z rovnakej rampy, je tu aj kolega s 24kou. Teraz pred tabuľkou 5 ťukám do dva , plyn na polovicu, oči na rampe, rampa padá, púšťam to vpred a nestačím sa diviť. Nikto nie je predo mnou. Ale to sa v prvej točke mení a už sa tu sáčkuje 777čka. Dvoudobá trojstovka od TM za rajdami s Tomášom Albertom. Vôbec ho neviem dobehnúť na jeho úroveň. V tom ma po skoku predbieha kolega s 24kou Andrej Klíč na veľkej KTM. Síce sa snažím držať Husku poriadne pod krkom, ale energie už nie je na rozdávanie ako v prvej jazde. Aj keď s dychom je to v pohode, sila ma už opúšťa. Najprv svíčka na skoku, potom panty na roletách pri prudkých brzdách a nakoniec sa už začína 777 trochu predo mnou motať a neviem ho nijako prečítať ako pôjde. Takže radšej neskáčam, aby som niečo nevyrobil pre seba a aj preňho. Do toho opozdilec o kolo a už začínam tušiť, že 24ku nedobehnem. Konečne som tam. Predbieham 777čku a môžem pokračovať v stíhacej jazde. Síce som zatiahol za plyn, znova skáčem všetko čo treba, niečo až na rovinu. Dobieham znova skupinku o kolo, ukážkovo sa motkajú a chvíľku mi trvá, kým ich dám dole. Potom ďalší opozdilci, ale tí zas ukážkovo uhýbajú. Nakoniec som v cieli, prvý, ale 24ku som nedobehol...

Video: Žubor cup Senica 2. runda

toto je už strihané, bolo pod mrakom, tak miestami slabá viditeľnosť a sem tam sa nič nedialo

Záver

Z môjho pohľadu „spoluorganizátora“ som večer pri balení rampy a ostatných vecí zhodnotil s Martinom Páleníkom (mimochodom vyhral MX4), že to dopadlo až nadmieru dobre. Na to ako to vyzeralo pred závodom to dopadlo dobre. Počasie vyšlo skoro ideálne, napriek obavám zo skokov sa nič vážne nestalo. Myslím, že domáci jazdci ukázali, že trať majú najazdenú aj rozbitú a tak im upravená dráha len a len vyhovovala.

Vyjazdili sme si obaja prvé miesta a večer o pol desiatej sme konečne odchádzali spokojný z dráhy. A čo ten bonus? Ráno mi to nedalo a išiel som si na biku pomaly popozerať priestory kde som sa pohyboval s motorkou, či nenájdem stratený blaster. Síce viem, že pravdepodobnosť je skoro nulová, ale nedá mi to. Nakoniec v úseku s hlbokým pieskom, vidím niečo biele na kraji tobogánu. Jéj, môj blaster. Trochu prasknutý, ošúchaný, ale použiteľný. Nechápem a radujem sa viac ako keď som dostával pohár do ruky.

Vidíme sa na ďalších závodoch v Gbeloch.