Dlho som čakal... 2. časť. 1/5

Podivíni z Ázie. Ale postavil som sa do nekonečného radu na 20 min, poznačil si miesto a vyhodnotil to ako nekresťanské, aspoň pre mňa, prepáč Michelangelo. Ale bol som svedkom niečoho, čo mi nešlo do hlavy. Predo mnou stáli dva evidentne manželské páry z Ázie, čierne vlasy, šikmé oči, nechcem nikomu krivdiť. Mali dve fľaše vody. Napila sa jedna žena, normálne priložila pery k fľaši. Jej muž zaklonil hlavu maximálne dozadu ako moje dieťa na nočníku, keď pije čaj, alebo hltač mečov a nalieval si vodu do hrdla. Nepil, nalieval.

Dobre jeden cvok. O chvíľku presne to isté zopakoval druhý pár. Dvaja cvoci, vlastne štyria. Že ja neviem anglicky, mohol som sa predstaviť ako sexuológ a spýtať sa ich ako je to u nich s orálnym sexom. Je pravda, že miesto nebolo najvhodnejšie.

Piazza Navona, Fonata di Trevi, Piazza di Spagna všetko je to suché z nosa oproti koloseu. Nadchla ma tam len jedna vec a to jedna figurína. Ja v ňom vidím Limonádového Joea.

Chýbal už len Kopecký a jeho výrok: „Alkohol v malých dávkach neškodí v akomkoľvek množstve.“ Maximálne spokojný som vyrazil skontrolovať mesto gladiátorov Capuu. Jazda po diaľnici Rím Neapol nepatrí medzi najlepšie nápady motorkára.

Capua

Tak v tomto meste som hľadal dlho amfiteáter. Kde len môže byť druhý najväčší amfiteáter z 1 storočia? Tabule nikde, GPS POI body nič. Čo to je? Hľadám ubytovanie, miestny reštauračný lákač ma posiela rovno k penziónu Parente. Tam ma čakala postavička typu Dany de Vito.

Ubytovanie 25 €. Enrico Iannuzzelli mi dal izbu skromnú ako pre pútnika, to mi bolo jedno. „Spýtal sa rukami“, rukami ukázal symboly prejedania sa. Áno chlap, to chcem! Ukazujem osem prstov. Potom spánok a osem prstov. Večera pozostávala z množstva jedla, to mäsisko mám určite ešte v hrubom čreve dodnes, jahody, koláče, zelenina, cestoviny. Ťažké červené víno, čo tu chcú so mnou robiť? Za večeru som platil 15 €. Konečne mi nevadili skromné a sladké talianske raňajky. Amfiteáter som nenašiel, pretože sa nachádza v inom meste, ako mi Enrico vysvetlil, v S. Maria Capua Vetere. Prešiel som 250 km.

5. deň

Tak som sa šiel pozrieť o 6 km vedľa na miesto Spartakovho povstania v roku 73 pre n. l. Nuž veľmi sa o tento skvost nestarajú. Amfiteáter je krásny. Mestečko bolo zanedbané. Nasledovalo mesto, ktoré ozaj predčí Pompeje.

Herculaneum

V čase výbuchu Vezuvu tam žilo 4 000 ľudí, vzniklo v r. 314 pred n. l. Mesto bolo zakryté prachom a lávou, nánosom hrubým 11 – 26 m. Objavené bolo v 18 stor. Domy nikto nerozoberal na prestavbu iných domov, nikto nebúral malé domy a staval väčšie, nerobil prestavby, nemenil ulice, nič nevylepšoval.

Takže vieme ako to tam vyzeralo. Prekvapilo ma aké mali malé izby aj bohatí. Turisti tam boli z rána traja, mal som to pre „seba“. Nástenné maľby, na kamenných uliciach vyjazdené stopy od vozov. Jedinečné!