MORE A ALPY 2003 1/25

Túto dovolenku som pôvodne plánoval na leto 2002, ale z rôznych dôvodov sa ju nepodarilo uskutočniť. Celý plán sa teda presunul o rok, takmer bezo zmien. Cez zimu som prečítal kopy cestopisov, na nete pozháňal potrebné info, kúpil mapy a sprievodcov a netrpezlivo odratával dni do odjazdu. Išli sme na Honde CB 500, ktorú už mám vyše roka a poznáme sa dobre. Je to rok výroby 1996, 25 kW verzia s bubnovou brzdou vzadu. Na jar dostala nastavenie ventilov a karburátorov, výmenu všetkých náplní a tesne pred odjazdom som prezul pneu (Pirelli Match), vymenil brzdové platničky a sviečky.

Pár dní pred odjazdom však nič nebolo tak ideálne ako malo byť. Počnúc prácou, cez rodinu a končiac počasím. Termín odjazdu v sobotu 21.6. sa síce podarilo dodržať, ale neodchádzal som celkom v pohode. Domov by sme sa mali vrátiť o 15 dní, teda v sobotu 5.7.

1.deň, sobota 21.6.2003 (Svätý Jur - Bratislava - Viedeň - Graz - Klagenfurt - Villach - Udine - Grado)
stav počítadla: 18 223-18 853
total: 630 km
tank: 13,71 l (za 12,60 € = 0,919 €/l) 13,33 l (za 13,50 € = 1,012 €/l)
teplota cez deň: 10 - 32˚C
max. rýchlosť dňa: 150 km/h

V piatok 20.6. som mal dovolenku, to aby som si pred odjazdom dostatočne oddýchol a nemal zbytočné stresy. Aby sme sa vyhli najväčším teplotám a autám, som odchod naplánoval v noci na sobotu medzi 22:00 a polnocou. Pár hodín pred odchodom som už bol nervózny a len všetko kontroloval. Počasie bolo v pohode, ale južnejšie v Európe to až tak v pohode nebolo a tak som čakal, že k moru suchou nohou nedôjdeme.
Sytič, zapaľovanie, naštartovanie, lúčenie s rodinou (lúčili sa ako keby sme šli niekam do Afganistanu... mal som blbý pocit) a po 22:00 pomalý odjazd smer Blava. Na oboch hraniciach štemple, Bratislava a starosti všedných dní nám miznú za chrbtom, Európa zahalená v čiernej tme pred nami. Diaľnicou A4 sme sa dostali do Viedne, napojili sa na A2, kde sa začalo to pravé dopravné peklo – samé rozkopávky a obmedzenia, 60-ka, kvantá plechovkárov, úzka cesta... humus o jednenástej v noci. Po pár km je tomu našťastie koniec, ešte krátko zastavujeme na odpočívadle Oldtimer za Viedňou, fúka studený vietor. Potom už len svištíme južne na Graz, čakal som že urobíme aspoň 150 km jedným dychom, ale počasie hraje proti nám – z ničoho nič sa púšťa total lejak, boli sme morkí len čo som stihol zastaviť pod prvým nadjazdom. Navliekame nepremoky v absolútnej tme, kamióny nás ošplechujú, zase humus... Je jedna hodina v noci, sme tri hodiny na ceste a stále sme len za Viedňou, ale lepšie než byť v robote, no ne?

V okolí Semmeringu sa cesta aj hory začínajú dvíhať, sme na úpätí Álp a dážď hustne. Rýchlosť sa znížila asi na 80 km/h, rýchlejšie som sa neodvážil. Predbiehali nás autobusy, dodávky a poľské fiatky. Moje motoego prežíva krízu, ale bezpečnosť je prvoradá. Pri klesaní dážď ustáva a na prvom suchom úseku letíme 150 km/h, fiatky s autobusmi strácame za chrbtom.

Pri Grazi tankujeme za 12,60 € najlacnejší benzín celej cesty (0,919 € za liter) a tlačíme chleby. Je 3:00 a na pumpe to celkom žije, je tu veľa poliakov a maďarov. Je už sucho, ale nepremoky si nechávame, ide sa v nich lepšie. Cesta ďalej ubieha v pohode, pred Klagenfurtom sa znova dvíha, začínajú prvé tunely, ešte sa krátko zastavujeme na odpočívadle, nalievame do seba dva čaje za 2,60 € a pozorujeme svitanie. Potom nás zas tlačia mechúre a stojíme na čurpauzu. Jeden slovák sa mi prihovorí: “Chlape, tam dole prší jak hovado…”