Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 26.01.2010 Autor: Kristián Tino Dudík
Čitatelia: 31526 [Testy a predstavenia - Test]
S ktorou motorkou sa budete na slovenských cestách cítiť lepšie, bude to Fireblade alebo CB1000R?
Či sa mi bude motorka páčiť, a teraz nehovorím o dizajne, rozhodujú nasledovné veci. Podvozok, motor, brzdy a širokosť môjho úsmevu pred jazdou, po jazde a vôbec kedykoľvek ma v mysli navštívi myšlienka na ňu. To je v mojich očiach predstava ideálnej motorky. Nepotrebujem žiadne odkladacie priestory, spolujazdca vozím výhradne núdzovo, chodiť krížom-krážom po svete ma nebaví.
Na ceste sú rýchle obe, záleží len na jazdcovi |
Podobne bude pravdepodobne rozmýšľať aj človek, ktorý bude uvažovať nad kúpou či už Fireblada alebo CB-čky, aj keď na oboch sa dá podľa mňa zvládnuť veľká porcia kilometrov za deň, alebo denné dochádzanie do práce. Každá dokáže niečo lepšie a v niečom zaostáva, záleží len na tom, čo máte v hodnotení dôležitosti na tých najvyšších priečkach. Fireblada aj CB-čku sme testovali už minulý rok, preto sa tu zameriame skôr na porovnanie koncepcie ako takej, než na detailné rozpisovanie každej z nich.
Zatiaľ čo CB-čka ponúka vzpriamený posed, ktorý ponúka veľmi dobrý rozhľad o dianí okolo seba a lepšiu ovládateľnosť v nižších rýchlostiach, najmä v meste, Fireblade to berie doslova od podlahy a je navrhnutý skôr pre pračloveka ako motorkára tretieho tisícročia. Ruky, hlava dole, chrbát ohnutý, avšak pozícia stupačiek relatívne k sedadlu sa na pocit zdá byť nie moc odlišná od tej na CB-čke. Ergonómia Fireblada dáva najväčší zmysel pri dosť nezákonných rýchlostiach, kedy kapotáž navyše výrazne pomáha rozrážať vzduch a odľahčuje ruky jazdca a tiež športovej jazde s kolenom lízajúcim asfaltový povrch cesty, zatiaľ čo u CB-čky je to naopak, no do rýchlosti približne 140 km/h je jazda stále príjemná. Potom je to pochopiteľne už len narastajúci boj so živlom s názvom vietor.
Tento pánko si užíva krajinku, na všetko ostatné je tu CB |
Keďže na cestách jazdí drvivá väčšina motorkárov rýchlosťami nepresahujúcimi 150 kilometrovú hranicu a keď ju aj prekročí, tak len výnimočne, na jazdenie po cestách je tým pádom príjemnejšia pozícia za riadítkami CB-čky, znásobuje radosť z jazdy a robí aj malé rýchlosti zábavnými. Koniec koncov na to bola vyrobená.
Vo farbách HRC je podľa mňa krajšia, na celej čiare |
Tak to je omyl, Fireblade síce má zhruba 180 koní a CB-čka „len“ 125, no krútiaci moment a jeho charakteristika naopak všetko doháňa. Oba motory sú silné viac, než si väčšina z vás pravdepodobne dokáže predstaviť, nikdy mi nechýbala ani trocha výkonu, ale ich prejav je pomerne odlišný. Fireblade sa rád nechá roztočiť až do maxima a vystrelí vás kedykoľvek si budete priať, ani v rýchlostiach vysoko nad 200 kilometrovou hranicou zďaleka neskladá zbrane. Je v ňom trochu viac života, ľahkosti ako v CB-čke, takej zdravej chuti odpaľovať piesty hore a dole stále s väčšou razanciou. Čaká na pootočenie plynom presne ako pitbul čakajúci na slovo „trhaj“, kedy vyšprintuje za cieľom napríklad v podobe cigána kradnúceho úrodu slušnej, pracovitej rodine.
Motor CB-čky je vyladený inak. Silný, mohutný záťah pri akýchkoľvek otáčkach a zaradenom prevodovom stupni. Pri nízkych otáčkach má nad Firebladom trocha navrch, ale nenúti vás točiť každú rýchlosť do aleluja, nemá taký hlad po otáčkach. Ak by som prirovnal motor Fireblada k atlétovi Michaelovi Johnsonovi, CB-čka je potom určite Bud Spencer s jeho typickým úderom, takzvanou „spenserovkou“. Nič iné, než hrubá sila, bez známky únavy alebo preťaženia. Skoro rovnako je na tom však do 8000 otáčok aj Fireblade, no po ich prekročení má k dobru ďalších 4000 otáčok, kedy to už skutočne letí.
S kolenom na zemi, Fireblade nežije pre nič iné |
Mne pruženie superšportov vôbec nepripadá extra tvrdé. Skôr by som povedal, že pruženie ostatných motoriek je príliš mäkké, bez schopnosti zvládať väčšiu záťaž. V tomto smere u mňa Fireblade vyhráva, zvláda pohodlné presuny po typických cestách tohto kraja slovenského, ale nemá problémy ani s agresívnou jazdou v zákrutách, prípadne jazdou po okruhu. Ide z neho výborný pocit, ovládateľnosť a prudké prehadzovačky v zákrutách sú hračkou, drží si pevne stopu a nedáva priestor pre pochybovanie o jeho kvalitách. Na okruhu alebo ceste, každý kilometer som si užíval. Naozaj vydarený, skvelý podvozok, navyše s elektronickým tlmičom riadenia. Mám pocit, že viac si už ani nemôžeme priať.
Chorvátske more už nie je tak čisté, ako bývalo |
Podvozok CB-čky je rovnako skvelý, oproti Firebladu je ale mäkší. Predná vidlica sa pri prudkom brzdení ponorí o kus hlbšie a pocit z predného kolesa nie je taký dokonalý ako v prípade „blejda“. Zadný tlmič je v priamom porovnaní tiež gumovejší a v spojení s mäkším predkom, jednoramennou kyvkou a celkovo inou koncepciou rámu je výsledkom slabé vlnenie respektíve pohupovanie tam, kde Fireblade letí bez zaváhania. Prísne hodnotenie, avšak Fireblade nasadil latku poriadne vysoko. Na Šturci som si s CB-čkou minulý rok výborne zajazdil, pruženie fungovalo výborne a mohol som sa na neho 100 percentne spoľahnúť. Je mäkšie. Áno. Podvozok nie je tak stabilný. Iste. Ale komu to vadí, keď to absolútne nemá vplyv na pôžitok z jazdy po ceste?
Brzdy sú výborné u oboch motocyklov, ani jedny nedávajú priestor na sťažovanie. Fireblade je na tom však o málo lepšie a jeho brzdy ponúkajú viac sily. Podporené sú kombinovaným systémom C-ABS, o ktorom toho bolo už popísané viac než veľa, preto sa k tomu už nebudem vracať. Na druhej strane brzdy tohtoročného modelu vo farbách HRC, bez C-ABS boli ešte silnejšie. Vždy pri vyslovení C-ABS som mal trochu úsmev na tvári a napadali ma machrovinky ako „ja to nepotrebujem“ alebo „to je pre vytrasených“. Až kým som sa na motorke s týmto systémom neodviezol. Výhoda, nič som neriešil, iba sa vozil sem a tam, či cestu pokropil dážď, alebo na nej bol naplavený „film“ po búrke. Je to určite dobrá vecička, ktorú netreba zatracovať, nemusíte si ju rovno hneď utekať kúpiť, ale uznanie si zaslúži, špeciálne tá vo Firebladovi.
C-ABS je fajn vecička, hlavne na mokrej ceste |
Podvozok, motor, brzdy, tam všade kraľuje Fireblade. Jazdné vlastnosti sú na vynikajúcej úrovni, poradia si s rozbitou cestou, ale nebránia sa ani hrubému zaobchádzaniu. Radosť, s akou vás jeho motor katapultuje do vysokých rýchlostí je ohromujúca, brzdy vynikajúce. V použiteľnosti na cestách však vyhráva CB. Aj keď v každom ohľade za Firebladom troška zaostáva, ponúka niečo, čo on nemá. To niečo sú vysoké riadítka. Vďaka nim je zrazu všetko lepšie, zábavnejšie a jazda dostáva hneď inú príchuť. Ste pánom každej situácie, na nedeľný výlet môžete pokojne zobrať na sedadlo spolujazdca frajerku alebo manželku, prípadne vyraziť cez víkend do Álp. Zvládne to a vy si to budete rozhodne užívať. Fireblade potrebuje rýchlosť k tomu, aby vám sprostredkoval rovnaké zážitky. Aj keď je to superšport, cesty ho bavia, pravda je však podľa nás taká, že ak aspoň pár krát do roka nenavštívi okruh, je ho tu trocha škoda. Dokáže skoro všetko to, čo CB, ale neužijete si s ním toľko srandy a pôžitku z jazdy ako práve s veľkým „Hornetom“. Čo vám budem písať rozprávky, najdôveryhodnejším dôkazom, ktorá motorka nám robila viac radosti, boli neustále dohady o tom, kto si zoberie kľúče od bielej CB-čky.
Fotku s holým Awiom sme z pochopiteľných dôvodov neuverejnili |
Tu je jasne vidieť, že krivky výkonu CB a Fireblada sú v podstate totožné. Do 8000 otáčok, kedy dá Fireblade posledné zbohom.
Tak z mého pohledu Honda Fireblade nyní patří k nejsilnějším litrům vůbec. Nemyslím výkon, ale vůbec po celkové stránce. Je velice lehce ovladatelný, výkon má také velice slušný v porovnání s konkurencí a myslím, že designem také nikoho nezklame. Z jiných litrových motocyklů současnosti se mu dle mého názoru vyrovná v sériovém provedení pouze Aprilia, Ducati a Kawasaki. Zbytek značek mě osobně o tom nepřesvědčil
Myslím si, že rozhodně. Nemám zkušenosti s touto třídou, ale zhruba vím, jaké se tam dosahují časy. Mnoho jezdců utrácí spoustu peněz za materiál, který jim ve výsledku moc nepřidá. Často je lepší si koupit raději více nových pneumatik, protože motocykly současnosti mnohonásobně převyšují schopnosti 90% závodníků.
Z celkového pohledu nebylo nic co by mi nějak zvlášť vadilo, je to motocykl, se kterým jde soutěž světových Stocků vyhrát a to je hodně dobré. Největší problém byl asi za vyšších teplot udržet motor chladný po celý závod, to nám často ubližovalo v podobě ztráty výkonu v druhé části závodů.
Kdyby to byl motocykl na cestování, rozhodně CB1000R. CBR1000RR bych mohl mít také v garáži, ale spíš na svezení na okruhu nebo kdybych měl v plánu oslňovat kočky ve městě. Každopádně obě tyhle mašiny jsou moc pěkný.
Určitě Fireblade! Nejde ani o to, že to byla Honda, jde spíš o moje tělesné proporce a jízdní styl. Jsem prostě litrový jezdec a jelikož dneska jsou všechny litry opravdu hodně dobré, je mi jedno jaká značka to je. Každopádně teď už vím, že to musí být pouze litr = budoucnost.
Za odpovedané otázky Matějovi veľmi ďakujeme a chceme ho zase vidieť lietať na litri!
Bolo to dávno, čo som naše cesty prášil na mojom prvom naháči - jawke 350. Pri čakaní na zelenú pri mne zastavil superšport. Obdivoval som tie nádherné tvary, zvuk pri ktorom sa ježili chlpy, hneď som vedel, že týmto smerom sa bude uberať moja motocesta. Ešte som strávil pár rokov pri endurách, až som sa dostal k motorke, ktorá ma dostala. Mal som pocit, že sedím na bedni dynamitu, ktorá sa neskutočne dobre riadi. Fireblade vo mne zanechal krásne zážitky z kľukatých ciest a dní, keď som si len tak sadol pri odstavenej mašine a pozeral na ňu ako pubertiak na Playboy. Keďže som človek typu "večne nespokojný", chcel som skúsiť aj niečo iné, v garáži sa ohriala aj R1 a GSX-R1000. To sú motorky, s ktorými môžem porovnať moju CB1000R.
Fireblade, výborný záťah v celom spektre otáčok, hračkárska ovládateľnosť a vypracovanie na vysokej úrovni. R1- tak táto ma dostala od srdca. V roku 2004 prišla s takým dizajnom - pre mňa najkrajšia motorka vôbec. Nebudem klamať sám seba, na dizajne mi záleží, ale na moje vozenie to nebolo. Motor do 4500 otáčok nefungoval, do 6000 to išlo ako „šesťkilo“, ale potom to bola iná káva. Na šprintoch som odštartoval zle, ale cieľová čiara bola moja. Podvozok tvrdý a nekompromisný, občas dám aj kúsok turistiky a na ňu je R1 nevhodná a to nehovorím o ľadvinke, ktorá na Yamahu spomína s bolesťou na riťke.
Rozhodoval som sa nad zmenou za GSX-R a jeden chalan mi raz povedal fajnú vec. R1 je krásna modelka vo vyzývavom oblečení, GSX-R je potetovaná kaderníčka s piercingom, ktorá jej robí vlasy. Pôjdeš s nimi von a zistíš, že tá kaderníčka je tak isto pekná, je nespútaná a jazdí. Gixxer mala výborný motor, výkon "odspodu", super podvozok a na rozdiel od ostatných, dá sa na nej spraviť aj nejaký výlet. Toto je motorka, ku ktorej by som sa vrátil z hľadiska úžitkovej hodnoty (ako keby hodnotím nejaký pickup :-D).
Moja nespokojnosť a túžba po niečom inom opäť nabrala na obrátkach a došlo k radikálnej zmene. Na našich cestách to ide dole vodou. Bezpečnosť bola jedným z dôvodov, prečo som prešiel na naháča. Možno si poviete no jasné, litrový naháč je tak isto besný. Áno je, ale naozaj to funguje. Posed, charakteristika výkonu, sprevodovanie a hlavne nápor vzduchu vás núti spomaliť. Nalejme si čistého vína. Ten, kto jazdí na litrovom SS občas poruší predpisy (nehovorím, že sa nedá jazdiť bez porušenia, ale keď máte pod sebou 170 kobýl, niekedy to ujde). Niekoľko nepríjemných chvíľ a situácií ma nútilo premýšľať o inom vozítku. Lákala ma lepšia ovládateľnosť, výkon posunutý do nižších otáčok, uvoľnenejší posed a kratšie sprevodovanie.
Teda chuť motorky spraviť to čo požadujete, to je vlastnosť, ktorú na motorke najviac posudzujem. Využitie v meste, na krátkej trati či už pri obyčajnom otočení sa na ceste, tu všade bude naháč na tom lepšie ako SS. Najlepšie ovládateľná štvorvalcová motorka, akú som kedy sedlal, bol street spravený z fireblada. Široké riadidlá spravia z tej ľahučkej motorky bicykel, tuhý rám a športový podvozok, ako celok je to básňou o správaní sa motorky. CB1000R sa k tomu približuje, na liter je naozaj hravá, ale cítiť vyššiu hmotnosť voči RRke a iné ťažisko. Keby nebolo treba dlhšiu kabeláž, výmenu všetkých laniek a hadíc, hneď by som jej dal street riadidlá a bola by z nej iná moto. Nie sú tak malé ako napr. na Banditovi alebo staršej CB600, ale ešte 2-3 cm by sa zišli. Do zákrut sa pokladá ľahko, ale na presnosť športov to nemá. Ovládateľnosť SS je smerovaná na okruh a vyššie rýchlosti, naháč v bežnej premávke víťazí.
Tu asi ťažko čo riešiť. SS je vždy kvalitou podvozku pred naháčmi. Naháče sú fabricky nastavené na mesto prípadne turistiku, a keď chcete jazdiť akčnejšie, treba to pritvrdiť. CB je na tom ako športový naháč podvozkovo slušne. Predná 43mm plne nastaviteľná upside-down vidlica chcela trochu pritvrdiť. Zadná jednoramenná s tlmičom HMAS robí svoju prácu na jednotku. CB v testoch chvália, ale môj pocit z podvozku nie je tak dobrý ako pri superšporte. Mám výhradu voči rámu. Aj keď sa nejedná o starý rúrkový rám s tendenciou krútiť sa pri každej nerovnosti v náklone, ani pri modernom monobackbone ráme sa občasnému malému zakývaniu nevyhnem. Ako veľké plus dávam sériovému montovaniu tlmiča riadenia do SS, je to nutnosť a je len na škodu, že ho CB nemá. Nie je na rozkmitanie tak náchylná ako staršie SS, ale to, že by sa fakt zišiel niekedy človek zistí až pri rovnaní vidlice a lepení plastov po nejakom tom páde. Na naháčoch je limitujúca výška stúpačiek, keď si niekto zvykne na náklon z jogurta, prvá jazda na naháči môže byť nemilým prekvapením. Na podvozku superšport víťazí, avšak pokiaľ nechcete cestovať a nevadí vám občasné drkotanie zubov.
U superšportu je vyžadovaná lineárna výkonová krivka v rozmedzí 6 až „X“ tisíc otáčok, no u naháčov je výkon a krútiaci moment posunutý do stredných a nižších otáčok. Toto sa píše. Môj dojem z CB je charakter fireblada a pri 10.000 odrezaný. Motor vám pri 2000 tak isto zakašle, pri 4-och je to možno trochu lepšie ako SS, ale gule má až pri 6-tich. Iná vec je, čo spraví sprevodovanie. Krátky pomer na CB vám dodá pocit ťahu a sily. Je to ale celé trápne, keď z CB presadnete na street s konskou rozetou a neviete ju udržať pod sebou, to je ten pravý ťah. Pri bežnom jazdení a výletoch mi sprevodovanie športov vadí. Valiť 160 na jednotke je dobré na šprinty, ale keď som začul chlapca frčiaceho po uličke na Simsone radiaceho o dušu, len aby zachoval špicu výkonu... toto sa mi páči. Využijete všetky rýchlosti bez toho, aby ste extrémne porušili zákony. Výborná u CB je dávkovateľnosť a jemnosť reakcie na plyn. Nie je to štekavé a dobre to využijete pri rozjazde, jazde po zadnom, prípadne zručnejší pri powerdrifte. Chod motora som čakal u CB kultivovanejší. Omyl, dokonca pri 5000ot stredné vibrácie. Čo sa týka priebehu výkonu a momentu, u mňa víťazí SS ale ideálne so zmenou prevodového pomeru.
O kvalitách bŕzd SS nemusíme hovoriť. Patria k špičke. CB má radiálne 4-piestiky Tokico a o jeden centimeter menšie kotúče voči RR. Účinnosť a dávkovateľnosť výborná. Naháče nižšej kategórie sú na tom s brzdením trošku horšie.
Presne jeden z hlavných dôvodov, prečo som prešiel na naked. Už po 150km na SS ma bolieval chrbát a zápästia ako po dennom hádzaní štrku do miešačky. Odkedy mám CB, bolesti sú preč. Skoro ako reklama na Kosmodisk, ale vzpriamená poloha robí svoje, nápor vzduchu vás vystiera, no na druhej strane pri rýchlostiach nad 120 vám turbulencie začnú lomcovať búdkou a po 5-tich hodinách sa kývam aj bez motorky. Ak máte radi veľké rýchlosti, zabudnite na CB. 140km/h a buď sa nalepíte na nádrž, alebo sa vrátite z jazdy s rukami šimpanza. Naháče sú na tom ďaleko lepšie pre spolujazdcov, nižšie stupačky, hrubá vrstva molitanu na sedle, prípadne možnosť držiakov, to ale nie je prípad CB. Tá je pre ľadvinku ako trestná lavica. Pokiaľ nebrúsite slajdre na okruhu, posedom a ergonómiou naháč víťazí.
Vysoké riaditka, to je to, čo na ceste skutočne využijete |
Superšport je o rýchlosti a hľadaní limitov. Niežeby to CB nezvládala, ale SS je na to vhodnejší. Prejdete zákrutu a motorka vám povie “veď to skús rýchlejšie”. Na CB si nemôžem dovoliť tak prudké a tvrdé zmeny smeru jazdy, preklápanie v serpentínach a ostrých esíčkach. Teda môžem, ale nie je to také ako zo zveráku na SS. Pri jazde na naháči zisťujem zaujímavú vec. Viac si všímam okolie, krásy prírody, nevenujem sa až tak riadeniu, ide to celé nejako samo.
Späťáky: na SS som videl viac a menej vibrácií.
Predné svetlá: ako svietila R1 alebo fireblade, naháč nezvláda.
Úložný priestor: do GSX-R napcháte lekárničku a 4 rožky :-D, do CB a RR zámok na kotúč a tam to končí.
Spotreba: na CB v priemere o liter menej v každom režime jazdy.
Teplo: mám taký pocit, že CB kúri viac.
Rozhodnutie prejsť zo superšportu na naháča som neoľutoval. Výkon mi nechýba, podvozok ešte doladím, ale na kvalitu našich ciest je fajn. Posed u mňa jednoznačne naháč. Tým netvrdím, že sa už k superšportu nikdy nevrátim, ale ak hej, tak to bude smerovať na okruh a nie do premávky.
Pridané: 26.01.2010 Autor: Kristián Tino Dudík Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 114303 | Včera: 199133