A zas Balkán, alebo motoBalkán po druhé 1/4

Hm, ako začať... Tak ako som písal minulý rok článok Balkánska rozlúčka, ukončil som ho slovami, že sa tam určite vrátim. Sľuby sa majú plniť, a tak som sa tam vybral opäť, neskôr ako som plánoval, ale práca a zdravie povedali svoje, a tak som namiesto v máji štartoval až 8. júna. Keďže som plány nijako netajil, pridal sa ku mne ešte jeden cestovaniachtivý kamarát - kolega z východu Róbert (Bobco) a tak po dohovore sa stretáme doobeda o 10.00 v Bratislave Petržalke, aby sme po dotankovaní vyrazili smer Balkán...

Na starej hranici Rusovce-Rajka na nás len mávne colník rukou a už ukrajujeme známu cestu k slovinskej colnici, aby sme tu doplnili tekutiny my aj stroje, ceny v eurách pôsobia nezvyčajne nádrž do plna za nejakých 10 E, bol som zvyknutý na tie ich tisíce.

Výstavba v Slovinsku

Pumpa kedysi ležiaca na kraji dedinky trocha bokom hlavnej cesty je teraz hneď v centre stavebného ruchu. Robia tu kruhový objazd a vlastne cely krátky úsek Slovinskom je vo výstavbe, cesta diaľničného typu, takže sa predierame pomedzi kamióny, upchávajúce rozostavané cesty a využívame výhodu motorky - kde iní stoja, motorka si frčí - za pár minút sme na slovinskej a vzápätí chorvátskej hranici, aby nás obligátnym mávnutím ruky poslali preč, čomu som rád nezdržujú nás, ani mi ich a pokračujeme ďalej úrodnou krajinou Chorvátska, ešte zhruba 180 km cez Čakovec, Koprivnicu, Bjelovar, Daruvar. Z ľavej strany nás straší čierny mrak a blesky, ale obchádzame ho pri Koprivnici a nemokneme, to ale netušíme, že nás bude tento privátny mrak prenasledovať celý týždeň. U domácich z vlaňajška v Badljevine, kde máme naplánovaný nocľah sme niečo po štvrtej popoludní a keď ma vítajú menom, som rád že som nevolil inú trasu, chutne jedlo, milí ľudia, je čas si porozprávať novinky, ktoré sa udiali od mojej poslednej návštevy.

Zlata a Viktor

Ráno po raňajkách balíme a sedláme stroje, no teda sedlám ja, na Roba chvíľku čakám, lebo remienky jeho bočných brašní treba podoťahovať a všakovako pomotať, aj tak mu brašne ležia na smerovkách, a bojuje s tým celý zvyšok cesty, tak si na tento rituál zvykám, ja sedím a čakám, on hromží a preväzuje, som rád že som zvolil brašnu na sedlo spolujazdca, ktoré je upnuté za sekundu gumicukmi. Vyrážame, cesta rovnaká ako vlani Pakrac, Okučani, Bosanská Gradiška, kde je hranica s Bosnou a Hercegovinou, dedinky s nekonečnými obchodíkmi až skoro po Banja Luku, pred ktorou je pár kilometrov cesty diaľničného typu.

okolo rieky Vrbas

Pekným kaňonom rieky Vrbas, okolo Jajce s fotogenickým vodopádom pod starým mestom, po mestečko Donji Vakuf, kde začína pre mňa nová trasa, zabočíme vľavo, vlastne rovno smer Travnik – Sarajevo. Cesta pekná, kľukatá, hornatý zelený terén, v ničom sa nelíši od peknej prírody u nás, pomaly sa šplháme, aby sme v sedle Komar začali klesať k mestu Travnik s pekným hradom nad starým mestom.

Hrad Travnik

Je tu nejaký sviatok, všade moslimskí obyvatelia zo širokého okolia, súdiac podľa množstva autobusov a keďže na kopec k hradu je možne isť len pešo v tom teple, tak robíme fotky aspoň z diaľky a frčíme ďalej i keď ma to mrzí. Nasledujúca cesta ma moc neteší, je to také široké údolie plne firemných objektov s hromadou aut, cesta je plná, až do Sarajeva sa vlečieme. Vlastne to bol len odvar toho, čo nás čakalo v Sarajeve. Žiadne provinčne mesto, riadne veľkomesto so zápchami na trojprúdovej ceste, musíme celým mestom naprieč, lebo staré mesto, kde mame naplánovaný nocľah leží až na okraji, učupené pod horami, ktoré ho obkolesujú.

Penzión Sebilj

Penzión nachádzame ľahko, sme priamo v centre, pre nás exotickej moslimskej časti mesta. Vybaľujeme, sprcha, rifle tričko na seba a hybaj pešo do ulíc.. teda uličiek, pomedzi obchodíky s darčekmi bižutériou a všakovakými tepanými potrebami, aby sme zasadli v malej reštaurácii na večeru. Ako lákadlo tu majú Imre-ho. Malý chlapík z veľkým jazykom dohovorí sa s každým, ako z neho dostaneme vie desať jazykov, takže sa s Robom bavíme, koho uloví na cestičke a ej hľa, je to borec, ulovil Japonca, a šupol ho za stôl k Francúzovi, ktorého tam umiestnil pred minútkou. Jedlo je veľmi dobré, veľkosť porcie tiež prekvapuje, takže dojedáme sťažka, brucho plne do posledného miesta.

Večernú prechádzku piatkovým mestom si vychutnávame naplno, toľko pekných žien a dievčat na jednom mieste sme ešte nevideli a na zvyšok cesty ani už neuvidíme, hmm aspoň sa bude dobre zaspávať.