Blízko a predsa ďaleko 1/5

Stretol som sa s ním v Bosne pred dvoma rokmi, pracoval tam na policajnej misii a pýtal sa na všetko možné a nemožné ale hlavne o vojne, príčine a počiatkoch. Odpovedal: „Ja Ti neviem, nerozumiem tomu!“ Myslel som si, že ma len tak odbil. Bol múdrejší a nevedel si to vysvetliť. Spomenul som si na to pred pár týždňami a tak som sa začal v tom vŕtať a výsledok: “Ja Ti neviem, nerozumiem tomu!“ Stalo sa tam mnoho krívd a všetci zúčastnení sú trochu na vine. Ak chceš vinníka musíš povedať z ktorého roku, pretože pred pár desaťročiami bol vinník obeťou. Jedno však mnou dosť zamávalo - Srebrenica. Najčerstvejšie krvavé ruky majú bosnianski Srbi.

Republika Srbsko

V r. 2002 sa k slovenskej národnosti v Srbsku prihlásilo 59 021 ľudí! Prakticky z Košíc tam vedie diaľnica a cesta je určite lepšia ako do Bratislavy. Na juhu Maďarska sa zastavím v Szegede. V roku 1879 sa Tisza vyliala a bolo po meste. Preto aj pekné námestie s obrovským kostolom je novostavba. V kostole dokončenom v r. 1930 je údajne 10.000 píšťal.

Námestie Szeged

Hranica

Vedie k nej kvalitná cesta. Je teplo a na hranici je pár áut, prichádzam k búdke, vyklápam bočný stojan a podávam policajtovi pas. Padá nám na zem. Schádzam z motorky a chcem ho zdvihnúť od zadného kolesa, ale nedočiahnem, je medzi Fazerom a búdkou, to už vyšiel policajt z búdky, kľakol si a od predného kolesa sa ho snaží zodvihnúť. Podarilo sa mu. Obidvaja máme špinavé jedno koleno. Smejeme sa. Pýtam sa či je to pravda, že do Kosova je „poplatok“ 20 euro za zelenú kartu, máva rukou a hovorí: “Kosovo nie je štát, platiť netreba v žiadnom prípade.“ Hneď za novou hranicou je oficiálna zmenáreň. 1 euro = 80 Srbských dinárov. Pretože mám dosť času, pozriem si mestá pred Belehradom. Prvá je Subotica. Kedže je nedeľa a príjemne teplo, ľudia sú na námestí a prechádzajú sa. Absolútny pokoj. Mne sa páči prísť do mesta, v ktorom som nebol, vojsť do pešej zóny, v kľude si sadnúť, hocijakú somarinu si objednať a len tak čumieť, prípadne sa vŕtať v mape nad ďalšou trasou.

Novi Sad – Sever Srbska

Novi Sad a Petrovaradin

Prakticky splynuli. Ležia na Dunaji. Som len 500 km od Košíc a už tu mám ukážku frustrovaných, temperamentných vodičov. Mesto je ako hocijaké krajské mesto u nás. Je tam poriadok a čisto, kvalitné cesty, obrubníky, dopravné značenie, všetko OK. A teraz nasleduje bežná situácia, keď vojdú do križovatky aj tí, ktorí ju evidentne nemôžu prejsť, následne aj tí druhí, tak si sami zapchajú križovatku a všetci stoja. Všetci sa rozčuľujú a trúbia, tí na kraji vychádzajú na chodníky a po chodníku prechádzajú cez križovatku. Keďže mám textilné brašne, užšie ako späťáky, ako tak som prešiel a chvíľu pozoroval bláznov. Úsmevné.

Opevnenie nad Dunajom. Petrovaradin – Srbsko

Petrovaradinská pevnosť bola významná v bojoch proti Turkom v 17. storočí. Je to veľký komplex opevnenia a dá sa vojsť bezplatne až dnu cez pár tunelov. Je tam však neporiadok, no mladí si to nevšímajú, sú tam pre nich pekné zákutia. Z pevnosti je pekný výhľad na gigantickú zápchu v meste. Pýtam sa ľudí, ktorá cesta je 22-1, keď po nej vydržím ísť do Belehradu po ceste bude kemping. Vydržal som - prešiel som cez mestečko Stará Pazova. Žije tam 7000 Slovákov. Našiel som kemping a zložil sa v ňom, vyrazil som do Belehradu. Správca ma upozornil, že o 22.00 hod končí. Jasné. Chcel som sa len túlať po starom meste a nájsť Kalemegdan. V zákaze zastavenia stálo auto a chlap narýchlo čosi vykladal, pýtal som sa ho na cestu, začal anglicky, skočil som mu do reči, nech hovorí srbsky. Ukázal mi smer a opýtal sa odkiaľ som. „Slovačka“: hovorím. On :“Ja serbian slovačka!“ Objal ma, skoro som spadol z motorky.

Srbsko – Kalemegdan – sútok rieky Sáva a Dunaj

Kalemegdan - je to pevnosť nad sútokom riek Sáva a Dunaj. Stavať ju začali Rimania v 1. storočí n. l.. V r. 1456 tu Turci prehrali bitku s Belehradčanmi. Je to oddychové miesto Belehradčanov, je tam božský kľud. Po prehliadke a rýchlej večeri som sa vybral do starého mesta. Pomaly sa stmievalo. Zrazu sa začali vynárať blázni. Stojím tretí v poradí na križovatke. Zelená - pomaly sa všetci posúvame. V tom prvý brzdí, len tak-tak som zastal. Asi stovkou prešlo nejaké auto na červenú. Nie na oranžovú, ale brutálnu pár sekundovú červenú. Nasledujúcu hodinu blúdenia som bolo toho svedkom 3x. Čas vyčlenený na toto mesto vyprchal. Večer okolo 21. hod prichádzam do kempingu a pánko je nervózny. Bodaj by aj nebol, oni majú + 1 hod.

Srbsko – Kalemegdan – oddych a relax