Blízko a predsa ďaleko 3/5

Sarajevo

No, tak už viem, prečo boli v r.1984 v Sarajeve olympijské hry. Je tam v horách plno snehu. Padá silný dážď so snehom, obliekam si nepremoky a dve hodiny idem pomaličky na umierajúcej trojke asi 35 km/h. Schádzam z hôr rovno do centra mesta. Pýtam sa, kde je centrum, má to byť polmiliónové mesto, všetci tvrdia: „Si v centre“. Mesto leží v údolí a na kopcoch sú natlačené domčeky, bytovky. Jazdia tam staré české električky a je tam veľa minaretov.

Staré české električky v centre Sarajeva

Asi bolo Sarajevo v tej dobe iným pojmom, keď usporiadalo prvé zimné olympijské hry vo východnom bloku. Zúčastnilo sa tam 1 300 športovcov zo 49 krajín. Pousmejem sa nad snahou Popradu o usporiadanie hier - Sabovčík bol bronzový, hokejisti strieborní.

Ale časy sa menia. Srbská vojenská blokáda trvala 1 395 dní. Obyvateľstvo pred obliehaním 525 980 a v r. 1998 len 415 631, neskôr 380 000. V zime klesali teploty na –20°C a v lete stúpali na +35°C. Elektrina nebola, ani voda, drevo, jedlo. Boli to nesmierne ťažké časy. Dnes je na výpadovke z mesta nepretržite fungujúci, vynovený hotel Holiday Inn.

Všade sú hroby, počas vojny pochovávali aj na olympijských športoviskách

Nemusíš byť jasnovidec, aby si videl desiatky hrobov po kopcoch.

Ja som v živote nepočul zvolávať moslimov na modlitby, znelo to ako nárek. Keď zoberiem do úvahy, že som tým ľudom aj pomerne dobre rozumel, pripadalo mi to veľmi zvláštne a exotické. Navyše tam mali také mini dvojičky a vedľa minaret, úsmevné.

Dvojičky a minaret

Majú tam toľko druhov veriacich, že to ani neviem vymenovať, či spolu dokážu žiť aj po odchode vojakov a policajtov všetkého druhu, neviem.

Z mesta vedie diaľnica na Mostar, ďalší môj cieľ. V mape nie je vyznačená diaľnica a tak som sa potešil. Merala 2 km. Potom to bola bežná okresná cesta. Škoda, že začalo silno pršať, pretože cesta viedla cez pekné kopce okolo rieky Neretva a bola to skutočne nádhera. Silný dážď znemožnil kvalitnejšie fotografie.

Cesta zo Sarajeva do Mostaru okolo rieky Neretva je úžasná

Pomaličky sa zotmelo a ja som zažil v tuneli jednu z veľmi krušných chvíľ. Asi v 70tke sme v kolóne v noci za dažďa vošli do neosvetleného tunela, bez stredových čiar a reflexných pásov. Tunel v podstate začínal zákrutou. Čo je na tom divné? Vyfrézovaná cesta bez označenia, hneď som bol v protismere, motorka sa rozkmitala, myslel som si, že mám defekt. Z tunela som vyšiel poriadne vyklepaný.

Mostar

Pricestoval som v noci. Nájsť ubytovanie nie je problém, uskladniť motorku, áno. Asi na desiaty pokus mi pánko odporúča jednu uličku a boli tam nové rodinné penzióny. Majiteľka je Poľka. Poľsky rozumiem perfektne, často som tam bol a tak som pečený, varený. Akoby som prišiel ku starej mame. Snáď hodinu driemem vo vani a užívam si luxusu za 20 euro.

To je ale nádhera a to pršalo – Mostar