Kyjev – plnohodnotný Európan a môj úlet doň 3/4

Ródina Mať

Povieš si, že samé spomienky na vojnu, stále s tým otravujú. Ale posúď, 200 000 vyvraždených civilistov, takmer 800 dní okupácie fašistami, pri oslobodení 80 000 obyvateľov. Pamätník je excelentný, nedá sa opísať, snáď len odfotiť. Výšku odhadujem na 50 - 60 m.

Vstup pochopiteľne zdarma a do vojenského múzea 2 hrivny. Pozrel som si balistické rakety, obrnený vlak, torpéda. Ach tá strela, podvozok šírka 3,2 m, výška 2,9 m, hmotnosť 40 t, dvojstupňová raketa výška 16,8 m, priemer 1,8 m, dolet 5000 km, hmotnosť 35,2 t.

Ja blbec som zabil skoro dve hodiny času hľadaním predajne Yamahy, chcel som si kúpiť nejaké lacnejšie veci. Predajňa bola obrovská, plno moto na salóne cena môjho Fazera 11 500dolárov!!! Nemám litrového. A bolo po nákupe.

O 12 hod odchádzam na mestský okruh a s menšími problémami opúšťam mesto obišiel som ho po obvode. Mosty cez Dneper sú obrovské.

Druhý brutálny priestupok

Po 100 km jazde po rýchlostnej komunikácií (nemožno nazvať diaľnica, nemá mimoúrovňové križovatky) odbočujem k domčeku na obed. Objednávam si pri okienku, sedím vonku, gumený obrus, plastová stolička, minerálka 2 hr., polievka 6 hr., šašlík 100 gr. 6 hr. Účet 58 hr. S úsmevom slečne vysvetľujem, že slovo 28 sa vysvetľuje inak ako 58 (cca 360 Sk), je tam zjavný fonetický rozdiel. Obhajuje sa, že cena je za gramáž, ešte stále si myslím, že je len sprostá a nechce ma okradnúť. Pracne jej vysvetľujem, že ak od 58 odrátame – 8 ostane nám 50/6 a určite som nezjedol 800 gr. mäsa, určite by som o tom vedel. No nič, prišla vedúca, hádka, zaplatil som. Idem na WC za domom, diera v zemi. Myslel som, že ma porazí. Sformuloval si pár viet v hlave a a povedal to tým dvom harpijám.

Idúc si 8000 ot/min na 6tke si spomeniem na výrok z môjho obľúbeného filmu: „Chlap, ktorý postavil 1000 mostov a vyfajčil jedného vtáka, nie je pre ľudstvo staviteľ, ale buzerant“. Nie, nie, nenechám si pokaziť výlet a dialóg s 50timi dobrými ľudmi. Takto zamyslený som prehľadol značku GAI a číslovku 50. Niečo sa mi na ceste nezdalo, ubral som plyn a už vidím postavičku, trošku splývala, pretože asfalt bol rozpálený a uniforma bola modrá. Nestihol som pri ňom ani zastaviť, minul som ho o 30 m. Tak rýchlo kráčal ku mne, že až čiapku chytil do ruky. To som už mal dole prilbu, kajúci výraz tváre a hovoril som, že či by nemohol zatvoriť oči, obe. Ukázal displej, bolo tam poctivo ubrzdených 105. Rozišli sme sa v dobrom, bez úplatku, ako vždy. Uspokojil som sa so 120tkou a navždy sa zaradil do pravého pruhu.

Čakalo ma 200 km v daždi a vedel som, že keď bude mokro na hrboľoch, budem nocovať na Ukrajine. Našťastie bol dážď len na diaľnici, ale nikto počas tej strašnej búrky nesvietil, len autá s automatickým rozsviecovaním svetiel, vodiči za to nemohli. Toto jediné môžem ukrajinským vodičom vytknúť.

Cestu naspäť som trošku pozmenil a vošiel som do Ľvova a smeroval na poľský prechod smer Przemysl. Úroveň šoférov v Kyjeve a Ľvove sa nedá porovnať, to som si všimol. Dôsledne Ťa varujem, aby si nešiel po ulici Tarasa Ševčenku za mokra (výjazd na Poľsko), mačacie hlavy. Koľajnice, zvlnená vozovka, nevedel som to na skútri pred polrokom prekonať. Som presvedčený o tom, že expedične naložený za mokra tam spadneš.

Už mi dochádzajú baterky, je okolo 21.00 hod a zisťujem, že ma predbehujú nákladná autá a jednoducho končím. Pozeraj na prechod Šegini, nie je mape. Na prechode je 2 km kolóna natesno stojacich áut a vyzerá to naprosto beznádejne. Ešte horšie ako tu. Len predbehovanie stojacich mi trvá hodinu, chodil som medzi kamiónmi, po chodníkoch, CD pruh. Ľudia tam čakali 12 hodín. V rámci pudu sebazáchovy som sa predbiehal až na čelo k motorkárom, priekupníkom. Ale bola tam jedna Lastovička.

Moto klub Twierdza

Už na poľskej strane som zaparkoval z CD pruhu vedľa Kawy ZX12. Autá boli na tesno, ale medzi kvetináče som sa k nemu vtlačil. Dali sme sa do reči. Pýtal sa odkiaľ idem. Povedal som pravdu, nechcel veriť. Za odmenu mi sľúbil, že ma prevedie cez mesto, ale musím sa u nich zastaviť v klube. Tam sme dorazili pred polnocou, kecali skoro tri hodiny, pozeral som kde všade mali klubové výlety, že výfuk je vykurovacie teleso a koleso zo starej Jawy svetlo. Kecali ako staré baby o motorkách, pneumatikách, doplnkoch, cestovaní, spolujazdkyňách. Vypil som tam liter coly, keďže som v živote nepil kávu, ten kofeín ma prebral.