Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Motozem

Diskusia Diskusia k článku (0)  [Verzia pre tlač] Tlač

Alpy, Dolomity, Mangart a splav Soče

 Zdieľať

Pridané: 13.07.2021 Autor: diabol26
Čitatelia: 1664 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Na motorke som chcel cestovať už dávno. Vždy som obdivoval ľudí, ktorí nabrali odvahu a vyrazili do sveta na dvoch kolesách. Nesledoval som závody MotoGP ani podobné moto súťaže, ale hltal cestopisy a sledoval dobrodruhov, ktorí vyrazili na cestu.

Pri mojej prvej motorke (Honda CB 500) sa mi to nepodarilo. Celkom ma trápilo, že som ju nevzal mimo Slovenska. Po čase (rok 2017) som sa presťahoval do Česka. Motorka ostala doma stáť a nebola využívaná. Rozhodol som sa ju teda predať s tým, že si v ČR kúpim inú. Kvôli byrokracii sa mi to prvý rok nepodarilo, ale vynahradil som si to tripom na Korfu s prenajatou 125kou myslím že to bolo niečo od Rieju. Možno niekedy napíšem cestopis aj o tejto ceste :)

Ale späť k veci. Po roku V ČR sa mi konečne podarilo dať dohromady všetky papiere, aby som si mohol kúpiť motorku na "českých značkách". Vo výbere som mal relatívne jasno, chcel som niečo všestranné a dizajnovo ešte podobné starším moto (od roku cca 1998 keď som videl prvýkrát Ducati 916 s výfukmi pod sedlom a uchytením kola z jednej strany) a nie novým oplastovaným motorkám, ktoré vyzerajú niekedy ako hračky s orezaným výfukom. Zvolil som teda kúpu Yamahy FZ6 z roku 2007. Povedal som si, že na cesty minimálne po Európe a každodenné jazdenie do práce to je rozumná voľba.

Kúpil som ju koncom leta, takže som stihol vyraziť len na menšiu "testovaciu" jazdu na Slovensko. Tam a späť to bolo cca 1200 km. Cesta bola bez problémov, tak som pomaly začal plánovať dlhší trip na budúci rok. Keďže viac obľubujeme hory ako more, rozhodli sme sa s priateľkou pre cestu do Álp. Pomaly sme začali plánovať čo by sme chceli vidieť... K Alpám sa pridali Dolomity a Mangart. Sme typy, ktoré neplánujú podrobne trasu a plán na každý jeden deň. Máme radi skôr určitú voľnosť a prispôsobujeme si trasu podmienkam počas cesty. Zarezervovali sme si teda len ubytovanie na prvú noc cesty, čo bol cieľ, kam sa chceme dostať rýchlym diaľničným presunom a ďalej už plánovať "za jazdy".

Deň 1., (5. - 6. 7. 2019), Praha (CZ) – Ohlstadt + Neuschwanstein (DE), cca 605 km

Máme dopredu rezervované ubytovanie v malej nemeckej dedine Ohlstadt, pár kilometrov južne od Mníchova. Je to cieľ dnešného dňa, do ktorého sa "musíme" dostať. Vstávame okolo pol 8 ráno a dobaľujeme maličkosti, dávame si raňajky a pomaly sa chystáme vyraziť. Je to celkom úspech dokázať sa zbaliť do jedného kufra a dvoch bočných tašiek, keď cestujete dvaja na jednej motorke. Nahadzujeme veci na motorku a okolo 9 vyrážame.

Hneď po 15min jazdy stojíme na prvom odpočívadle, keďže priateľka do mňa búcha aby som zastavil, lebo nám z motorky padá stan :) Na pumpe dokupujem sťahovacie šnúry a zaisťujem padajúce vybavenie. Cesta už prebieha bez problémov (okrem upchatého Mníchova). Okolo 5. hodiny prichádzame do Ohlstadtu na naše ubytko. Je to zapadlá farma s ťažko opísateľnými umelecky ladenými priestormi na spanie :) Uvíta nás majiteľka, ktorá ako zisťujem je tiež motorkárka a má celkom precestovaný celý svet.

Priateľke sa ešte nechce zakotviť na ubytovaní (ja som sa už videl na posteli s pivom v ruke), a tak sa rozhodujeme, že zložíme veci a ideme si prezrieť zámok Neuschwanstein. Pani domáca nám dá ešte pár tipov na cestu a vyrážame. Ideme cez Rakúsko okolo jazera Am Plansee, ako sme dostali odporučenie. Cesta je oproti dnešnému diaľničnému presunu super. Prichádzame na vyhliadku na zámok, kde sa pohybuje už len pár posledných turistov, takže sme spokojný, že sme išli dnes a nenechávali to na zajtra. Zdržali sme sa kus dlhšie ako sme plánovali. Na ubytovanie prichádzame okolo 11 v noci. Na farme to relatívne žije, hostia s iných izieb ešte posedávajú vonku, hostiteľka nám ponúka domáce chilli, ktoré zdvorilo odmietam.

Pýtam sa na sprchy, ukazuje mi malú "miestnosť" s drevenými dverami ako do stajne. Vo vnútri sa nachádza pár mydiel a drevené vedro so studenou vodou, na ktoré je napojená sprcha. Povzdychnem si kam som sa to dostal, keďže o 11tej večer už nie je tak teplo ako cez deň, ale dávam rýchlu sprchu a ideme spať.

Pod zámkom Neuschwanstein
Pod zámkom Neuschwanstein

Deň 2., (6. - 7. 7. 2019), Ohlstadt (DE) – Schluderns (IT), cca 170 km

Dnes máme v pláne ľahší deň a kus si oddýchnuť po včerajšom nudnom a dlhom diaľničnom presune. Lúčime sa s hostiteľkou a vyrážame smer talianske Alpy a malé mestečko Schluderns. Možno sa pýtate, prečo práve sem. Keďže pochádzam z chudobnejšieho kraja, párkrát som do týchto oblastí zavítal v rámci sezónnych brigád na zber jabĺk. V Schludernse som bol asi 3 krát z celkových tuším 7 brigád v severnom Taliansku. S gazdom som tam vychádzal v pohode, vedel som, že má malý penzión a poskytuje ubytovanie turistom.

Izba rok 2012 vs 2019
Izba rok 2012 vs 2019

Všetko v okolí bolo buď "vybookované" alebo drahé a jeho ubytovanie som si pamätal ako relatívne skromné so starším zariadením, takže som dúfal že do nejakých 30 € sa zmestím. Cesta z Ohlstadtu prebehla bez väčších komplikácií, užívame si krajinu, ktorá sa čoraz viac mení a pred nami sa objavujú majestátne vrcholy Álp. Míňame známe jazero Lago di Resia, z ktorého sa týči veža zaplaveného kostola zo 14. storočia. Spravíme si pár fotiek a pokračujeme ďalej.

Prichádzame do Schludernsu, v ktorom kus blúdim, keďže som tu 5 rokov nebol. Nakoniec sa zorientujem a prichádzame ku farme a penziónu za mestom. Mám šťastie, gazda Andreas aj s manželkou sú doma, po chvíli rozhovoru ma spoznávajú (iste sa čudujú čo tu robím :) ). Zaspomíname na časy, keď som tam pracoval a pomaly sa ich pýtam na ubytovanie. S prekvapením zisťujem, že celý penzión prešiel rekonštrukciou a zo skromných izieb sú zrazu apartmány s výhľadom na hory, ktorých cena sa pohybuje okolo 150 € na noc. "No kurva," vravím si, nastala celkom trápna situácia. Ale nakoniec zjednávame cenu tuším na 60 € bez raňajok. Vybaľujeme sa a ideme na nákup. Dnes už nemáme v pláne jazdiť nikam. Večer sa ešte ideme prejsť na zámok Churburg, ktorý sa nachádza nad mestom.

Lago di Resia a potopený kostol
Lago di Resia a potopený kostol

Deň 3., (7. - 8. 7. 2019), Schluderns (IT) – Bormio (IT), cca 55 km

Počasie dnes vyzerá biedne, mali sme viac plánov, ale nakoniec cieľ dnešného dňa je prejsť známe Passo dello Stelvio. Ráno bookujeme ubytovanie v meste Bormio za 51 € s raňajkami, čo sa nám zdá ako dobrá ponuka. Vyrážame smer Stelvio, začína pršať a vyťahujeme nepremoky. Pomaly stúpame vyššie a dážď opadá a začína svietiť slnko. Cestu si užívame aj keď premávka je dosť veľká, nakoľko je nedeľa. Parkujeme na vrchole a kocháme sa výhľadom. Spravíme pár fotiek, dávam si ich známy párok s kapustou (nebolo to bohviečo) a ideme si skúsiť menej fotografovanú južnú stranu. Schádzame do Bormia.

Cestou na  Passo dello Stelvio
Cestou na Passo dello Stelvio

Náš hotel sa nachádza na kopci nad mestom. Zložíme sa a ideme sa niekam najesť, keďže hotelová reštaurácia je zavretá (aspoň pred ňou môžem parkovať motorku a nezmokne). Vo vedlajšom penzióne je otvorené, tak si objednávame. Nie som extra hladný, keďže som mal párok na Stelviu, a tak si dávam špecialitu z menu Pizzoccheri (pohánkové cestoviny so zemiakmi, šalátom a olejom) keďže som si myslel, že to bude nejaká domáca pizza a keď ju nezjem celú, tak si dá priateľka, alebo si vezmem zvyšok na izbu. Po príchode časníčky s mojím jedlom si myslím že došlo k omylu, jedlo ktoré priniesla sa na pizzu vôbec nepodobá a nie je to ani chutné. Od tejto skúsenosti si radšej v zahraničí "googlim" pred objednaním jedlo ktoré nepoznám a nie je dostupný anglický preklad :)

Po obede máme času ešte dosť, tak sa rozhodujeme ísť prejsť na blízky kopec kde sa nachádza zjazdovka. Po malom výlete sa vraciame na hotel, bookujeme ubytovanie na zajtra v mestečku Vigo di Cadore.

Bormio
Bormio

Deň 4., (8. - 9. 7. 2019), Bormio (IT) - Vigo di Cadore (IT), cca 350 km


Ráno vyrážame smer Passo di Gavia, na ktorom sa v ten deň konajú cyklistické preteky (netušili sme o tom), a tak pomaly uzatvárajú cestu. Našťastie stíhame prejsť ešte pred uzávierkou. Je to fajn, pretože tu skoro nikto nie je. Stretávame pár motoriek, takmer žiadne autá. Gavia je super, oproti Stelviu tu je kľud, príroda je krajšia a aj výhľady na okolie. Nevieme kde skôr zastaviť, na každom rohu je niečo, čo za to stojí. Po tomto horskom prechode pomaly opúšťame Alpy a mierime na východ smerom k Dolomitom.

Passo di Gavia
Passo di Gavia

Náš ďalší cieľ je priezračné jazero Karersee pri Bolzane. Jazero je známe svojimi nádhernými farbami a výhľadom na pohorie Latemar. Zastavujeme a dávame si obed spojený s prechádzkou okolo jazera. Je tu kopa turistov z celého sveta, a tak mi to kus kazí atmosféru v okolí jazera. Po prehliadke jazera sadáme na motorku a pokračujeme do hotela v dedine Vigo di Cadore. Tento hotel sme si nevybrali len kvôli cene (49 € pre 2 osoby s raňajkami), ale hlavne kvôli polohe blízko štítov Tre Cime, čo je náš zajtrajší cieľ.

Passo di Gavia
Passo di Gavia

Deň 5., (9. - 10. 7. 2019), Vigo di Cadore (IT) – Tolmin (SLO), cca 250 km

Vstávame okolo 7. ráno, dávame si raňajky v hoteli a vyrážame smer Tre Cime. Počasie nič moc, od rána prší a v lesoch sa tvoria hmly. Prichádzame na platené parkovisko (cena pre moto asi 20 €) ktoré je štartovným bodom pre turistiku. Prezliekame si oblečenie a vyrážame na plánovný okruh (cca 3 hodiny). Stále je hmla a až keď sa dostaneme na hrebeň k Cima Ovest, začnú mohutné 3 štíty vytŕčať zo šedého zajatia hmly. Južná strana je v hmle a severná úplne odkrytá, priam filmový pohľad. Prejdeme okruh okolo celého pohoria a pomaly sa pripravujeme na presun do Slovinska.

Tre Cime di Lavaredo
Tre Cime di Lavaredo

Zabudol som pripomenúť, že celú taliansku a slovinskú časť výletu ideme mimo diaľnic. Rezervujeme si ubytovanie v meste Tolmin (38 € s raňajkami) a vydávame sa na cestu. Navigácia nás vedie cez podivný nepoužívaný hraničný prechod, kde snáď 20 km v pohraničí nestretávame vôbec nikoho až na dvoch zblúdilcov, ktorý idú pešo a pýtajú sa nás ako ďaleko je do najbližšieho mesta. Pokračujeme kľukatou a fakt úzkou cestou, až sa dostávame do mestečka/dediny Žaga v Slovinsku. Pokračujeme do Tolminu, kde máme ubytovanie v hosteli, ale s vlastnou izbou. Parkujem motorku, skladáme veci na izbu a vyrážame do mesta na doplnenie zásob a večeru.

Deň 6., (10. - 11. 7. 2019), Tolmin (SLO) a okolie, cca 70 km


Dnes máme v pláne nájsť kemp a vyskúšať nejaké adrenalínové atrakcie. Skladáme s v kempe severne od Bovca pod Mangartom. Staviame stan a hľadáme v mobile plán na dnešný deň. Spomedzi ponúk Zip-lineov, ferát a canyonningu vyberáme klasický splav rieky Soča. Rezervujeme termín a o pár hodín vyrážame do zázemia firmy, kde nás aj s raftom prevezú na začiatok úseku. Ja s priateľkou a inštruktorom ideme na trojmiestnom rafte a ostatní dvaja účastníci, ktorí majú rezervovaný termín v rovnaký čas ako my, idú každý sám na rafte pre jedného + ďalší inštruktor.

Spoločnosť je maďarská, ale s komunikáciou nie je problém, inštruktor je zhruba v našom veku a vie anglicky. V cene (cca 40 - 50 € na osobu) je neoprén, helma a záznam na Gopro kameru. Celý splav trvá cca 2 - 3 hoďky aj s inštruktážou, prestávkami na skákanie zo skál, splav zaujímavých miest... Voda je studená ako ľad aj v júli, ale človek si časom zvykne. Stretávame kopu veľkých raftov, aj malé kajaky so slovenskými posádkami. Naši maďarskí spoluúčastníci na kajakoch sú viac pod hladinou ako nad :). Aspoň je sranda, aj keď na nich často musíme čakať. Splav je dlhý tak akurát. Vraciame sa do kempu.

splav Soče
splav Soče

Medzitým ako sme boli preč, prišli do susedstva v kempe 2 staršie britské manželské páry na karavanoch. Pozdravíme a prehodíme pár slov o ceste a brexite. Spomínam ich preto, lebo večer pri tom ako hrali karty jeden z nich strašne hlasno prdel a počuli sme to na 15 m k nášmu stanu :D Noc bola relatívne v pohode, až na to, že sme nemali žiadnu karimatku ani matrac a spali na zemi v stane len v spacákoch. Zajtra je v pláne sedlo Mangart a stretko s kamarátmi zo Slovenska, ktorí prišli na hory.

Deň 7., (11. - 12. 7. 2019), Mangart, Vršič (SLO) – Cave del Predil (IT), cca 130 km


Ráno skladáme stan, balíme sa a vyrážame k sedlu Mangart. Platíme poplatok 5 € a stúpame horskou cestou a tunelmi vytesanými do skaly až k zákazu vjazdu kvôli zosuvom. Chvíľku váhame, ale nakoniec pokračujeme až na vrchol cesty. Odstavíme moto a prejdeme si pár vyhliadkových miest. Výľad je úžasný, až sa nám ani nechce odísť, ale ozývajú sa kamoši, že majú pomaly po túre a stretneme sa na vrchole prechodu Vršič.

Vršič
Vršič

Tak teda vyrážame za nimi. Dosť ma pri výstupe na Vršič prekvapil podklad zátačiek, ktorý nebol asfaltový, ale z dlažobných kociek. Na mokre to musí byť paráda, pomyslel som si. Vystúpame na vrchol prechodu kde to celkom žije. Je to východiskový bod pre turistiku na okolité vrcholy. V zástupe áut nájdeme auto kamarátov a chvíľku pri ňom čakáme, keď sa zrazu objavia. Privítame sa a plánujeme obed. Vraciame sa teda späť do reštaurácie ktorá sa nachádza pod sedlom. Diskutujeme o prespatí na dnešnú noc, že by sme mohli ísť spolu do kempu. Pôvodne kamoši plánovali prespať "na divoko" pri jazere Lago del Predil, ale nás s priateľkou to po včerajšej noci v kempe a vzhľadom na daždivú predpoveď nelákalo.

Nakoniec ich ukecám a rezervujem ubytovanie pre 4. ľudí (70 €) v mestečku Cave del Predil. Je to veľký apartmán s dvoma samostatnými izbami a veľkou kuchyňou, ktorá je spojená so spoločenskou miestnosťou. Nakoniec keď večer začne vonku lejak, sú všetci spokojní, že to takto dopadlo :) Večer ideme skoro spať, každý je unavený po náročnom dni.

Mangart
Mangart

Deň 8., (12. - 13. 7. 2019), Cave del Predil (IT) – Praha (CZ), 630 km

Kamaráti vyrážajú skoro ráno na ďalšiu horskú túru, takže sa už nevidíme. S priateľkou si dávame raňajky a dohadujeme sa, že výlet skončíme o deň skôr ako sme plánovali kvôli nepriaznivému počasiu. Balíme motorku a čaká nás dlhá úmorná cesta domov. Cestou nás zastihne pár prehánok, ale nič tragické. Zvolili sme trasu cez Rakúsko. Platíme prejazd 10 € cez Brenner – Innsbruck, kde sa citeľne ochladzuje a začína nám byť zima. Dlhý dialničný presun nás unavuje, ale vidina toho, že budeme dnes doma, je silnejšia. Zvládli sme to a dorazili v poriadku až do Prahy. Síce unavení a zničení, ale stálo to celé za to.

Záver

Na ceste sme sa snažili šetriť, v reštaurácií sme jedli asi 3 krát za celý pobyt. Väčšinou sme si jedlo kupovali v obchodoch. Ubytovanie sa nám osvedčilo hľadať na poslednú chvíľu, väčšinou bolo kvôli tomu lacnejšie. Možno niekoho inšpirujú miesta v tomto cestopise a pomôže mu to pri výbere a plánovaní trasy. Prajem všetkým, ktorí sa dočítali až sem, veľa šťastných kilometrov :)

Pre viac foto z ciest: www.instagram.com/mark.and.teddy/

Pridané: 13.07.2021 Autor: diabol26 Zdieľať

Súvisiace články:

Diskusia Diskusia k článku (0)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2021 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 136170 | Včera: 145983