Naživo: Mexiko 2020-2021

Novinky RSS

Aquadukt, servis Honda, posledná večera a odlet na SK - 13.04.2021 22:16

Ráno sme mali ísť spoločne na aquadukt Arcos del Sitio no chalani chceli čo najskôr spraviť servis na motorkách aby ďalší deň už mohli pokračovať smer Baja California. Taktiež ich cesta šla týmto smerom a aquadukt si pozrú po ceste na západ. Preto sme sa rozdelili a ja som sám šiel pozrieť aquadukt. Cesta na miesto nezabrala veľa času no po miestnych dedinkách a spomaľovačoch to bolo v kolónach otravné. Nakoniec som sa aj tak na miesto preštrikoval a užil ti slnečný deň. Na mieste aquaduktu bolo cca 7 turistov a ja.

Aquadukt bežne známy ako „Los arcos de Xalpa“ alebo „Arcos del Sitio“, je to monumentálne dielo postavené v koloniálnych dobách na začiatku 18. storočia jezuitskou komunitou, ktorá sa nachádzala v neďalekej škole San Francisco Xavier (dnes Národné múzeum del Virreinato) v meste Tepotzotlán. Z dôvodu vylúčenia rádu na konci storočia neboli práce na stavbe dokončené. Ich obnovenie a dokončenie stavby bolo až v polovici 19. storočia. Aquadukt má úctyhodné rozmery. Celková dĺžka tohto diela je 438 metrov na 56 oblúkoch v 4 úrovniach a nad časťou kde prekonáva roklinu, dosahuje hĺbku 64 metrov.

Po prehliadke Auaquktu som sa presunul do Mexico City kde som počkal na chalanov pokiaľ vybavili servis. Večer sme si dali rozlúčkovú večeru a pospomínali na náš úspešný spoločný výlet. Ráno už ostal čas len na záverečné objatia a obaja Braňo aj Pierre vyrazili smer Baja California kde spravili približne ďalších 2000km po Mexických cestách.

Mne ešte ostali v Mexiko city do odletu ďalšie 3 dni. Využil som to preto na oddych a obhliadku zopár historických miest ktoré sme predtým nestihli. Samozrejme v tom boli aj posledné dotyky s Mexickou kuchyňou. Posledný deň pobytu som odovzdal Hugovi ako darček moju motorku a nastal čas ísť domov po skoro 3 mesiacoch v úžasnej krajine.

Za celý čas sme podľa spotrebovaného benzínu najazdili niečo kolo 8500 až 9000km. Tachometer mi prestal počítať niekde na začiatku výletu.

Celú mapu cesty nájdete tu. Je tam aj cesta čo prešli chalani (červená línia) a plán na ďalšie jazdenie na severe krajiny.

Mexico 2020/21 spiritual road trip - Motorbike Adventure Wanders – Google My MapsZáver

Ja dúfam, že aspoň trochu som Vás pobavil v čase zimných dní. Možno niekoho inšpiroval na budúce jazdy Mexikom a dúfam, že ešte do budúcna bude niečo podobné môcť na stránke publikovať naživo o zaujímavých a neprebádaných oblastiach kolo zemegule.

Vďaka Awia a ďakujem za čítanie všetkým čitateľom. Prajem Vám veľa šťastných km na cestách do sezóny 2021 a ďalších krásnych rokoch.

Vodopády Mil a mestečko v horach Taxco - 11.04.2021 21:52

Nabitý energiou s včerajšieho temascalu sme sa vybrali si užiť vodopády Las Granadas Mil Cascadas. Cesta nebola dlhá len nejakých 100 km. Koniec cesty šiel v kopcoch a dedinky po šotoline. Tesne pred vodopádmi mi spadla reťaz tak sme mali malú technickú prestávku. Po nahodení reťaze sme prišli k vodopádom kde bolo veľa ľudí a motorkárov z celého okolia. Asi aj preto lebo bol víkend. Kaskády vodopádov boli dosť vyschnuté ale v dolnej časti sme našli malé jazierka kde sme sa mohli vykúpať v chladnej horskej vode. Po osviežení vo vode sme sa pohli nazad na hlavnú cestu a do mesta Taxco. Mesto je osadené na kopci a pripomína horské mestečká niekde v taliansku. Užasnutý mestom a jazdou v úzkych uličkách sme prešli na hlavné námestie. Tam som vedľa kostola mal vytipovanú dobrú reštauráciu s výhľadom na mesto. Trochu som polietal dronom a neskôr chalani našli pekný hotel s čarovným výhľadom. Po studenom kúpeli v hotelovom bazéne som zaspal ako malý chlapec.

Ďalší deň sme dali presun kolo známej oblasti kolo Toluca. Sopka ale bola stále zavretá tak sme len prefičali okolo a prešli cez okraj Mexico city do mesta Tepotzotlán aj keď je názov podobný ako mesto pred par dnami Tepoztlán je to mesto na severe Mecico city. pred vjazdom do mesta mi ešte ako na rozlúčku prasklo plynové lanko ktoré som vymenil na priľahlej pumpe. V podstate keď zhodnotím informácie od predajcu náhradných dielov pre Vento tak sme skoro všetko použili na motorkách. Po príchode do mesta sme našli hotel a dali neskorú večeru v miestnej reštaurácii na burgre. A bol to jeden z najlepších burgrov za poslednú dobu.

Tepoztlán mestečko v horách a temazcal - 07.04.2021 21:49

Dnešný deň sme vybehli k Hugovi spraviť servis na motorkách. Ja namontovať nové veci ako blatník, páčku na spojke kde bolo uchytenie na zlomené zrkadlo. Vymeniť brzdové platničky a olej. Chalani si nahodili zatiaľ nové padáky na motorkách Honda a nainštalovali nabíjačky na mobil. Hranie sa s inštaláciou trvalo dlhšie ako sme mysleli ale aj tak ostalo dosť času na presun do mesta Tepoztlán vzdialeného 75km od Mexico city. Cesta za mestom bola široká diaľnica a vynikajúca na rýchlu jazdu pre silnejšie motorky. Ja som počas jazdy mal pocit že je problém s motorkou niekde v 1/3 cesty sme zistili že mi brzdové platničky neodskakujú. Trochu sme to odvzdušnili ale podarilo sa im sadnúť až niekde na konci jazdy. Preto celú cestu som bol našponovaný a pokazilo mi to zážitok z peknej jazdy cez kopce v horskom prechode k mestu. Po príchode do mesta už po západe slnka sme dali polievku Ramen a bolo deň za nami. Hotel sme našli v tesnej blízkosti reštaurácie a šlo sa spať.

Druhý deň sme vybehli pozrieť cez mesto a do miestnych skál. Mesto je údajne rodiskom opereného hada a aztéckeho boha vetra, planéty Venuše, úsvitu a znalostí s menom Quetzalcoatl. Nad mestom na vrchu je malý Aztécky chrám s výhľadom na údolie. V čase našej návštevy bol kvôli Covid zavretý. Preto sme sa vyjsť len na vyhliadku na miestny previs v skalách. Z tohto miesta bol pekný výhľad na údolie. Celé mesto malo dobrú atmosféru podobnú štýlu ako Khaosan road v Bangkoku. Veľa obchodíkov kaviarničiek a turistov. Po výšľape sme sa presunuli kolo kopcov nad miestne skaly kde som mal vytipovaný Temazcal indiánsku saunu. Tu sme strávili horúce chvíle a zažili zatiaľ najhorúcejší Temazcal z celého Mexika. Boli sme radi, že nás miestny šaman neupiekol zaživa. Po saune sme si užili pobyt v prírode jeho záhrady a nasali energiu do ďalších dni výletu.

Presun Puebla, relax v meste a nové motorky - 05.04.2021 22:58

Ráno naplnený zážitkami z predošlého dňa vyrážame smer Puebla. Plán bol prejsť cez hory a staviť sa pozrieť jeden vulkán a jazero v ňom. Vyrazili sme teda smerom k termálnemu prameňu, kde sa naša cesta stočila cez jedno údolie do plánovaných hôr smer Puebla. Na začiatku sme mali problém s navigáciou kde nás Google mapa vodila kade tade lebo Braňo mal nastavenú navigáciu ako cestu pre motorku, ktorá berie najkratšiu cestu a nehľadí na to že vedľa je asfaltka. Po tom ako sme si zladili navigáciu už to šlo hladko. Užili sme si jazdu na kľukatých cestách a sem tam šotolinu medzi dedinkami. Nakoniec som pri mojej pomalej jazde chalanov stratil. Vzniklo to tak, že ja som sa držal navigácie a pri jednej odbočke podľa neskorších slov som zistil že chalani šli rovno a ja podľa navigácie doprava. Po odbočke som v dedine blúdil a vybral si zlý prechod jedným hlineným kopčekom, kde som polozil motorku a zlomil spätné zrkadlo. Naštvaný, že som sa stratili a bol bez signálu som pokračovať podľa Google navigácie do najbližšej dediny cca 15km kde som chytil signál a dal chalanom vedieť kde som a že som OK. Zistil som, že sú približne o 1 údolie mimo ako som bol ja. Dohodli sme sa že sa stretneme na jednej pumpe pod horami. Ja ako som šiel dedinkami tam ma zastavil ešte jeden karnevalový sprievod čo vyberal drobné od ľudí no bol som tak naštvaný že som len prefičal cez nich aj keď sa ma snažili zastaviť. Po zlezení z hor a čakaní na pumpe som sa trochu ukľudnil. Chalani prichádzali neskôr za mnou ale tiež nejak poblúdili a sa im už nechcelo ísť nazad na pumpu tak sme sa dohodli že dnešný deň nevyšiel a vidíme sa v Pueble. Bola to dobrá voľba. Celú cestu na pláňach k Pueble fúkal neskutočne silný vietor a víril prach ktorý znepríjemňoval jazdu a pokazil viditeľnosť. Keď sme došli do mesta boli sme radi že máme deň za sebou. Sranda bola aj v tom, že sme chceli spať v  hoteli Holiday Inn Express ale ten bol kvôli Covid bol zavretý. Našťastie vedľa bol hotel InterContinental Presidente a ponúkli nám ubytovanie za cenu Holiday Inn Express u nich. Aspoň to sa v ten deň podarilo. Po ubytovaní som len odpadol do postele a spal do ďalšieho dňa.

Druhý deň sme šli do servisu, kde nám pomohli odmontovať jeden vyťažovací prvok s Pierrovej motorky ktorý stužoval kufre. Po páde sa mu pokrivil a drelo mu oň koleso. Chlapík servisák nám ho dal dole a bolo po probléme. Neskôr sme umyli motorky a večer šli do reštaurácie kde sme mali predtým super Caesar šalát a steaky. Dobre sme sa najedli a vyladili predošlý deň dobrou náladou.

Ďalší deň už bol len rýchly presun do Mexico city po diaľnici. Chalani sa po sklamaní s Vento motoriek rozhodli kúpiť nové motorky od Hondy XRE300 www.honda.mx/motos/modelos/index.php?categoria=doble-proposito&modelo=xre300O motorke som písal nižšie v príspevku a bola to dobrá voľba. Braňo a Pierre mali ešte dlhšiu cestu až do Baja California tak už nechceli riskovať ďalšie problémy. Objednali teda motorky zatiaľ čo Hugo vykomunikoval ich prípravu v Honda predajni v hlavnom meste. Teda dnes bol deň kedy sme šli pre nové voňavé motorky. Po príchode a papierováčkách šli chalani presunúť  batožinu a staré motorky. Braňova motorka šla k Hugovi domov a Pierrova do servisu Vento na kontrolu. Ja som skočil zatiaľ kúpiť náhradné diely na moju motorku do obchodu pri námestí Plaza Garibaldi. Po nákupoch sme sa stretli v hoteli a už len mali relax a dohovor na ďalší výjazd kde chalani potrebovali zabehnúť nové motorky cca 600km. Tým, že som sa tiež rozhodol pre odchod domov som naplánoval okruh len okolo Mexico city. Zajtra teda vyrážame na väčší okruh kolo mesta.

Deň D výstup do základného tábora Pico de Orizaba - 03.04.2021 21:04

Ráno sme vstali kolo 6 ešte pred východom slnka. Chceli sme vyraziť čo najskôr kvôli počasiu ktoré sa podľa ľudí z recepcie mení vždy poobede. Dali sme sa dokopy naobliekali sa a vyrazili na náš vysnívaný výjazd. Dnes to bude výjazd do základného tábora na najvyššiu horu Mexika a zároveň vulkán Pico de Orizaba.Pico de Orizaba, tiež známy ako „Citlaltépetl“ (Z jazyka Nahuatl je citlal výraz pre hviezdu a tepētl hora. Teda Hviezdna hora), je neaktívny stratovulkán a najvyššia hora v Mexiku. Pico de Orizaba je tretia najvyššia hora Severnej Amerike, po Denali v Aljaške a hore Logan v Kanade. Pico de Orizaba je tiež najvyšším sopečným samitom v Severnej Amerike. Jeho nadmorská výška je 5.636 metrov nad morom a leží na východnom konci Trans-mexického vulkanického pásu, na hranici medzi štátmi Veracruz a Puebla. Prevýšenie sopky nad okolitou úrovňou terénu sa radí medzi vrchol na 7 priečke na svete.  Sopka je v súčasnosti nečinná, ale nezanikla, k jej poslednej erupcii došlo v priebehu 19. storočia. Pre viac informácii je tu link na Wikipédiu“ en.wikipedia.org/wiki/Pico_de_OrizabaNáš výjazd smerom do základného tábora Piedra Grande Hut nám zabral s prestávkami niečo cez 2 hodiny kde sme prešli od nášho ubytovania kolo 42km a nestúpali 2900metrov. Cesta až do dediny Nuevo Jacal bola asfaltová a v pohode. Za dedinou sa cesta zmenila na šotolinový úsek čo sa neskôr premenil na úsek kde boli väčšie kamene. Tam začal mať Pierre problémy. Hovorili sme mu aby šiel v stúpačkách ale nedôveroval novému štýlu jazdy a položil tam motorku. Tým že motorka mala problémy s motorom a naše atmosférické karburátory horšie pracovali tak sme nemali dostatok výkonu. Preto som si s Pierrom vymenil motorku tým že mám trochu viac skúsenosti a šlo sa ďalej. Predtým ako sme sa pohli a pomáhal Pierrovi som moju motorku zle postavil a stalo sa že mi spadla. Popri páde sa doškrabala šošovka na Insta 360 a od tej chvíle som už netočil video. Nevadí, nám sa nič nestalo a šlo sa ďalej. Cesta vyššie nad týmto úsekom už bola lepšie prejazdná a podarilo sa nám prejsť až do sedla kde sa pod základným táborom zmenila cesta na pieskovú pasáž až k chate tábora. Deň vyšiel na jednotku. S radosťou a eufóriou sme to dosiahli. Podarilo sa nám v ten deň nastúpať na motorkách do výšky 4250m.n.m čo pre mňa a Pierra boli zatiaľ najvyššie miesta ktoré som výškovo v živote dosiahol. Aby sme sa zavďačili horským bohom a ochrancom tak mne spadla motorka vplyvom vetru a zlomila sa mi spojková páčka a odtrhol predný blatník. Pierova motorka si tiež musela ešte ľahnúť aby sa poklonila božstvám. Našťastie sa jej nič nestalo. Podstatné bolo to že sa nám nič nestalo. Všetky veci sa predsa dajú opraviť.Keď sme sa nabažili výhľadov a ponúkli jedlo čo ostalo zo včera ľuďom z chaty tak nastal čas zísť dole z kopcov. Dole sa už išlo ľahšie a bez ďalších pádov. Len Pierre trochu zle odbočil na začiatku a skoro sa zahrabal v mäkkom piesku.Keď sme zliezli z hor počasie ako nám povedali sa začalo meniť a dole sme jazdili už v oblakoch. Trochu podchladený sme mali plán skúsiť termálny prameň po ceste do hotela. To vyšlo tiež dobre, osviežili sme sa v prameni čo mal teplotu tela a šli na hotel kde sme dúfali, že stihneme večeru. Bohužiaľ všetci hostia odišli a ostali sme na hoteli sami 3 tak ostala možnosť dať teplú večeru len v meste. Ja som po večeri ešte zbadal po ceste moto servis dal si vymeniť zlomenú spojkovú páčku za páčku z Italiky. Potom už len presun na hotel spokojný a plný zážitkov sme šli spať.

Tehuacán, ventilátory a jazda kolo mesta Orizaba - 02.04.2021 22:16

Ráno sme šli do centra mesta Tehuacán trochu si užiť miestnu atmosféru. Zatiaľ čo chalani šli kolo námestia ja som si dal vyčistiť moto topánky. Neskôr keď miestny čistič dokončil prácu a som mu zaplatil 1 eur za vykefovanie topánok som prešiel po námestí pozrieť miestnu radnicu ktorá mala zaujímavé umelecké maľby na svojich stenách. Po nabažení sa atmosféry sme vyrazili smer mesto Orizaba. Po ceste sme šli cez kopce na ktorých nás očarili veterné elektrárne. Braňo mal nápad skúsiť pozrieť elektrárne a prípadne zbehnúť kolo nich do údolia. Elektrárne boli veľkolepé a boli sme pri nich tak malý. To bolo prvý krát pre nás všetkých byť tak blízko takým kolosom. Na kopci pod „ventilatormi“ sme mali tiež pekný vyhlaď na Pico de Orizaba. Bol to náš budúci cieľ malej výpravy na ďalšie dni. Keď sme sa nasýtili výhľadmi a nechali sa vyfúkať vetrom čo roztáčal lopatky „ventilatorov“ sme sa pohli ďalej. Po ceste sa nám otvorili pekné výhľady do údolia pod nami a prekvapili nás nové cestné pravidlá. Keď sme schádzali tak na ostrých zákrutách bola prehodená pravostranná jazda do protismeru a za niekoľko metrov za zákrutou zas nazad. Malo to logiku pre nákladne autá a autobusy no kto je neznalý miestnych pomerov tak by asi v noci nabúral. Mi sme si to tiež všimli len náhodne po tom ako sme zastali a dívali sa čo sa deje a prečo sú šípky na ceste krížom krážom. Po zbehnutí do údolia sme prešli kolo mesta Orizaba. Pôvodne bol plán spať v tomto meste no nakoniec sme si zvolili ranč za mestom aby sme mali bližšie na zajtrajší výjazd do hôr. Na hoteli sme boli ubytovaný len 3 hostia a všade ticho. Kuchyňa nefungovala tak sme si nakoniec večeru museli dať doniesť donáškou priamo z mesta. Potom už nastal len oddych a príprava na zajtrajší deň D. 

Huautla de Jiménez miesto orlov - 30.03.2021 21:55

Dnešný deň začal dobrými Mexickými raňajkami a pomalým rozbehom do hôr. Pred odchodom dáva ešte Pierre vymeniť olej po 1000km od generálky motora a mohlo sa ísť. Z mesta sme prešli postupne cez prvé kopce a neskôr okolo pekných vôd priehrady Miguel de la Madrid. Za priehradou už bol len čas nestúpať postupne do výšky 2000m kde sa nachádza horské mesto Huautla de Jiménez. Huautla de Jiménez mesto v oblakoch je domovom indiánskeho kmeňa Mazatcov. Slovo Huautla ma pôvod z náhuatlového výrazu Cuiticaname - Huautlan, čo etymologicky znamená „Miesto orlov“; „de Jiménez“ bolo dane na počesť generála Mariana Jiméneza, ktorý navštívil región v roku 1864. 14. decembra 1926 dekrétom č. 55 získal Huautla de Jiménez titul Mesto. Do mesta viedla asfaltová cesta kolo pekného horského potoka kde sme sa zastavili a spravili pár foto. Po tomto peknom mieste nás pohltili oblaky v ktorých sme sa v hmle s nízkou viditeľnosťou zázračne vynorili tesne pri meste. Museli sme niekoľko krát zastaviť aby sme si užili očarujúci pohlaď na pretekajúce oblaky ponad kopce do dolín pod nimi.Hlavným dôvodom návštevy mesta bolo spirituálne miesto, dom kde žila tradičná ľudová liečiteľka indiánskeho kmeňa Mazatec Maria Sabina. Maria Sabina liečila svojich klientov za pomoci čarovných húb ktoré rastú na posvätných miestach okolitých hôr. V dome v ktorom žila je jej rodinou zriadene múzeum ktoré sme navštívili. Bližší životopis ľudovej liečiteľky si môžete pozrieť tu en.wikipedia.org/wiki/Mar%C3%ADa_SabinaPo návšteve múzea sme sa ubytovali v miestom hoteli ktorý nám poradili lokálny ľudia a dohodli sa že na druhý deň ešte pozrieme miesto s 3 krížmi kde Maria Sabina chodievala. Druhý deň bol plný slnečného počasia s výhľadmi na okolité kopce. Ako sme si oddýchli tak ďalší deň sme popri zjazde z mesta navštívili vodopád  Velo de Novia. Cesta dole z kopcov mala zas nezabudnuteľný nádych. Pekné výhľady a kopec zákrut nás priviedli do mies ktoré sme už s Braňom navštívili po ceste do Oaxaca. Vedeli sme že v blízkom okolí sú kaktusové háje ktoré sme aj navštívili, pojazdili si v nich a spravili fotky pri západe slnka. Mesto pre túto noc za kaktusovým hájom nám nakoniec bol Tehuacán.

Villahermosa, Laguna Catemaco a vodopád Eyipantla - 25.03.2021 23:12

Ráno pred odchodom z mesta Ciudad del Carmen chce Pierre vymeniť olej po 200km ako zábeh nového vymeneného piestu. Najskôr sme šli na miesto čo sme našli ale nebol tam servis tak sme skončili nakoniec pri našom hoteli kde bol servis a predajňa Italiky. Po zlých skúsenostiach s predchádzajúcich dni sme dali iný olej nie Italika. Po výmene vyrážame ďalej. Cesta nás viedla cez 2 platené mosty neskôr popri ťažobných vežiach na plyn a pekne rozkvitnutých stromoradiach. Všetko ubiehalo skvele 170km do chvíle kedy na odbočke na diaľnicu Pierre zastavil pri krajnici kde sa sťažoval na strácanie výkonu na motorke. Báli sme sa, že motor to nevydržal. Našťastie sme boli pri meste Villahermosa tak zmena plánu bola jasná. Servis a spíme v meste. Na Google mape sme našli dobre hodnotený servis a šli sme tam. Malým kľukatením cez mesto kvôli prerábkam cesty sme sa preštrikovali až do centra. Tam sme sa rozdelili kvôli tomu že sme našli predajňu Hondy a snívali sme o odskúšaní modelu Hondy XRE300. Viac info na oficiálnej mexickej stránke www.honda.mx/motos/modelos/index.php?categoria=doble-proposito&modelo=xre300V Honde mali motorku. Mali sme teda šťastie a sme poslali Pierrovy správu, že tu má novú motorku na ďalšie jazdenie. My sme sa previezli po parkovisku a skúsili ako motorka ide. Zaujímavé bolo že mala olejové chladenie a bol to motor už so vstrekovaním a o 1/3 vyšším výkonom. Teda ďaleko lepšia motorka ako Vento aj keď cena je na 2 násobku Venta čo mal Pierre. Keď sme skončili ideme za Pierrom k servisu. Servis bol naozaj dobrý a bol tam šikovný servisák. Hneď identifikoval, že problém bol v sviečke. Od opravy motora motorka dymila v čase, keď bol motor chladný. To znamená, že bol priesak oleja do motora a ten znečistil sviečku a tá stratila výkon. Popri sviečke mu vyčistili aj karburátor a všetko zázračne zas šlapalo. Ja keď som videl ako im to šikovne ide tak som si tiež dal vyčistiť karburátor. Keď sa Pierre vrátil so skúšobnej jazdy ešte sa dolial chýbajúci olej a šli sme na hotel. Po ňom nastala dobrá Pizza s vínom a koncovou šermiarskou výmenou chalanov.Druhým dňom máme plán presun 300km k jazeru s názvom Laguna Catemaco. Názov síce poukazuje na označenie miesta pri mori ako záliv či lagúna ale jedná sa o sladkovodné jazero 15km vzdušnou čiarou od mora vo výške 340m.n.m. Cesta ubiehala ale zistili sme, že musíme dolievať olej do Pierrovej motorky a zospodu motora sme našli, že tiež odniekiaľ mierne vytekal olej. Dotiahli sme všetky šróby na motore aby sme si boli istý, že to netečie cez ne. Potom sme dorazili na západ slnka k jazeru. Dali večeru s pekným výhľadom a našli hotel nad jazerom. V hoteli zamestnanci pomohli Pierrovy nájsť servisáka ktorý prišiel ešte neskôr večer pozrieť motorku a dohodli sa na oprave na ráno. Ráno mu motorku zobral zatiaľ čo my sme dali plávanie v jazere a raňajky. Jazero malo ráno zaujímavý opar pri ktorom sme mali pocit, že sa jazero spojilo s oblohou v jeden celok. Keď, prišiel servisák s motorkou tak nám ukázal, že problém s olejom bol len na nakopávacej páke a jej tesnení cez ktoré šiel olej von. Po tomto zásahu, už celú cestu bol s vytekaním oleja pokoj.Keď sme sa pobalili a prešli pár km za jazerom sa nachádza vodopád Eyipantla. Eyipantla je vodopád, ktorý je štyridsať metrov široký a päťdesiat metrov vysoký a je najväčším a najdôležitejším vodopádom v regióne. Názov Eyipantla je z jazyka Nahuatla a znamená „tri prúdy vody“. Podľa legendy tu údajne býval boh pozemskej plodnosti a vody Tlaloc.Po tom ako som polietal s dronom a nafotili sme si fotky vodopádu dali sme na motorkách jazdu 150km do mesta San Juan Bautista Tuxtepec. Celá cesta do mesta viedla nekonečnými farmárskymi oblasťami. Je zaujímavé vidieť ako je Mexiko silné vo farmárčení. Večer v meste sme si dali Sushi a tešili sa konečne na cestu do hôr.

Oprava bloku motora, jazda do Ciudad del Carmen a čakanie na Pierra - 24.03.2021 19:52

Ráno dávame raňajky a Pierre začína vytelefonovávať nové miesto na servis motorky. Medzi časom som zbehol dať všetkým vyprať veci a sa ostrihať po ceste nazad. Keď som sa vrátil Pierre už má nové miesto kam motorku ideme odtiahnuť. Miesto bolo skôr ako dielňa na opravu bicyklov ale servisák dokázal za 3.5 hodiny motorku odstrojiť. Rozobratý blok motora ukázal rozpadnutý piest a my sme špekulovali či to bude možné opraviť v krátkom čase. Nakoniec servisák dohodol, že kúpi nutné náhradne diely niekedy podvečer a na druhy deň to začne skladať. Pierre ešte riešil či bude možné vybaviť všetko v rámci záruky ale Vento predajca hľadal výhovorky ako sa to nedá. Preto sa to bude riešiť neskôr v Mexico City. Nakoniec sa Pierre rozhodol to všetko preplatiť sám. Dúfal ak sa to stihne opraviť by mohol s nami pokračovať ďalej. Pierre popri debatách spomenul, že mu nedali správny olej pri poslednej výmene v Playa del Carmen a použili olej pre motorky Italika. Braňo mal na základe tejto informácie teóriu, že to poškodilo motor. Z môjho pohľadu to bolo skôr kombinácia viacerých vecí. Na jednej strane olej ktorý mohol spôsobiť prehriatie motora. Na druhej strane sme ťažký a dávali sme motorkám zabrať. Taktiež sme zistili že motor na Pierrovej motorke je iný model ako sme mali my. Nič na tom nemení fakt, že treba motorku dať dokopy. Ináč sa spolu budeme musieť rozlúčiť. Predvečerom mal Pierre telefonát, že diely sa zohnali tak bola lepšia nálada. Pozitívne pre tento deň okrem dielov na motorku bolo aj to, že sme si dali dobrú večeru na brehu mora v reštaurácii na morské plody a zabavili sa kŕmením čajok pri vode.Druhý deň padne rozhodnutie pre náš presun ďalej. Ja a Braňo ideme 200km pobrežnou cestou do mesta Ciudad del Carmen. Dohoda s Pierrom bola taká, že ak sa podarí opraviť motorka tak na neho počkáme v tomto meste. My sme si užili zatiaľ cestu po popraží plnom pekných výhľadov na more. Po ceste si dali kokosovú vodu a stretli kolegov motorkárov, ktorým neskôr došiel benzín. Keď som sa pristavil tak mávali, že benzín majú tak sme si spravili aspoň spoločné foto a šli sme ďalej. Po príchode do mesta sme zistili, že Ciudad del Carmen je priemyselné mesto zamerané na podporu ťažiarských plošín ktorých sme videli požehnane v okolitom mori. V meste sme dali večeru s morskými príšerami a dozvedeli sa, že Pierrovi opravili motorku. Teda pozitívna správa, že sa spoločne znova stretneme. Druhy deň sme mali relax a oddych v meste s čakaním na Pierra ktorý došiel niekedy kolo poobedia. Neskôr sme s nim v meste dali dobrú večeru v sieti reštaurácii Toks a boli pripravený na ďalšiu jazdu postupne smer Mexico City.

Pyramídy v Uxmal a pokazená motorka - 23.03.2021 15:34

Ráno po zobudení dáme bazén v hoteli následne raňajky a vyrážame už nabalený k pyramídam Uxmal vzdialených len 2km od hotela. Cena vstupu do komplexu bola podobná ako v Chichen Itza. Špekulovali sme či to má zmysel no nakoniec ideme na to. Dnes sme dokonca zmanažovali prenajať si sprievodcu po dohode s ďalšou skupinou turistov, tak aby sa náklady rozložili medzi nás. Voľba na sprievodcu sa ukázala ako dobrý nápad. Miesto malo pekný príbeh a strávili sme tam 1,5 hodiny.Uxmal starobylé mayské mesto klasického obdobia. Je považované za jedno z najdôležitejších archeologických nálezísk mayskej kultúry spolu s Palenque, Chichen Itza a Calakmul v Mexiku. Nachádza sa v oblasti Puuc na východe polostrova Yucatán a je považované za jedno z májských miest, ktoré najviac reprezentuje dominantný architektonický štýl regiónu. Názov Uxmal znamená v Mayčine „trikrát postavený“. Tento názov poukazuje na najvyššiu stavbu ktorá je Pyramída kúzelníka. Jej výstavba bola postupne zväčšovaná na vrchole existujúcich pyramíd. V jej prípade je potvrdených až päť etáp výstavby. Kroniky Mayov hovoria, že Uxmal založil okolo roku 500 po Kristovi Hun Uitzil Chac Tutul Xiu. Po celé generácie bol Uxmal ovládaný rodinou Xiu. Bolo to najmocnejšie miesto na západe Yucatánu a na chvíľu v spojenectve s Chichen Itzou dominovalo celej oblasti severných Mayov. Na svojom vrchole bolo domovom približne 20 000 Mayov. Predtým, ako ich ovládli susedné kmene.Jeden z dôvodov zániku mesta bol podľa sprievodcu aj ten, že mesto nemalo svoj prirodzený zdroj vody. Mesto malo vybudovane nádrže na vodu, kde zberali dažďovú vodu a preto pre nich bol dôležitý a uctievaný boh dažďa Chaac. Taktiež pri výstavbe mesta bolo použitých veľa kameňov a na ich spracovanie bol používaný oheň na ktorý bolo treba drevo. Pri veľkej spotrebe dreva a vody si obyvatelia Uxmal spôsobili ekologickú katastrofu a tak museli opustiť toto pekné miesto.Pre viac informácii si pozrite Wikipédiu: en.wikipedia.org/wiki/Uxmal Prípadne ďalšie informácie nájdete aj na tejto stránke www.locogringo.com/things-to-do/mayan-ruins/uxmal-ruins-yucatanPo prehliadke Uxmal nás čakal presun 180km do mesta na pobreží Campeche. Cesta ubiehala za slnečného počasia dobre. Zastali sme natankovať po ceste. Neskôr si dali neplánovaný neskorý obed v jednej malej dedinka a tesne pred vstupom do mesta nás prekvapila nemilá vec. Pierre odstavil motorku pri krajnici a povedal, že mu nejde motorka. Spomenul, že mu niečo buchlo v motore čo počul aj Braňo a nešlo mu už naštartovať ani pretočiť motor. Skúmali sme to tam ešte cca 30 min. a dumali čo sa mohlo stáť. Neskôr sme skúsili prehodiť rýchlosť na neutrál čo sa podarilo. Preto sme sa dohodli na odtiahnutí motorky do mesta. Prehodíme sa aj ako jazdci. Braňo bude na Pierrovej moto ja ťahám Braňa a Pierre pôjde za nami tak aby sme mali veci pod kontrolou a zoradili sa podľa skúsenosti najazdených km. Pred odchodom ešte Pierre našiel a vytelefonoval jedného mechanika pre Vento motorky ale nepodarilo sa nám s ním stretnúť asi aj kvôli neskorému času na konci dňa. Preto sme odtiahli motorku do hotela v meste. Ráno bude zas múdrejšia večera. Tým, že sme nevedeli čo sa stalo a ci sa podarí opraviť motorku bola ponurá nálada zvyšok večera. Síce dobrá večera pomohla trochu pozabudnúť na vzniknuté problémy ale aj tak to bolo stále v nás.

Cenot Hacienda Mucuyché a Choco-Story - 21.03.2021 17:58

Ráno sme sa pohli z hotela smer Uxmal. Po ceste v Méride som mal poznačený ešte jeden bod záujmu a to pamätník Monument to the Fatherland (pamätník vlasti). Pamätník bol vytvorený na prelome 50 a 60 rokov 20 storočia sochárom Rómulo Rozo. Toto dielo rozpráva príbeh Mexika od čias Mayov až do začiatku 20 storočia. Po nafotení pekného diela sme sa presunuli 50km južnejšie na Cenotes Hacienda Mucuyché. Na tomto mieste Haciendy Mucuyché sa nachádzajú v podzemí 2 nádherne cenoty, ktoré navštívila v čase svojho panovania aj Carlota cisárovná Mexika. Údajne jej návšteva trvala len 6 hodín ale ako sme zhodnotili stalo to za to. Hacienda mala zaujímavú históriu no naozaj najlepšia časť bolo plávanie v cenotoch kde prvá polovica bol otvorený cenot v podobe podzemného jazierka a druhá polovica sme plávali v zatopenej jaskyni. Ak niekto bude chcieť viac informácii tu je oficiálna stránka tohto pekného miesta. www.cenoteshaciendamucuyche.com/en

Po osviežení a strávení 2 hodín v haciende sme vyrazili smer Uxmal. Tým, že sme vyrazili neskoro o 4 poobede už nebolo možné stihnúť Archeologickú zónu Uxmal. Preto sme skončili v hoteli 2 km od Uxmal. Pri dohadovaní ubytovania sme dostali informáciu že síce Uxmal je zavretý ale ak chceme je pri ňom múzeum čokolády. Zaujalo nás to a šli sme si osladiť život. Múzeum s názvom Choco story (Príbeh čokolády) bol fascinujúci. Tým, že to bolo pre mňa a Braňa prvá návšteva takéhoto múzea boli sme užasnutí akú vysokú hodnotu v minulosti mali čokoládové boby. Vyskúšali sme si aj chuť pravej čokolády a pozreli jej výrobu. Viac informácii si môžete pozrieť na ich oficiálnej stránke. www.choco-storymexico.com/uxmal.html

Po návrate na hotel sme ja a Pierre dali ešte v hoteli Indiánsku saunu Temazcal. No nebol podľa predstáv. Bolo v nej zima. Preto ak niekto pôjdete do Temazcalu. Odporúčam nájsť si miesto kde sa venujú výhradne tejto aktivite a neponúkajú ju ako ďalšiu službu k hotelu.

A sme tu zas Valladolid a Merida - 20.03.2021 19:18

Trajekt sme z ostrova Holbox stihli ešte do obeda. Presun bol hladký a motorky na našom  parkovisku boli v poriadku bez dotyku druhých ľudí. Vyplatili sme parkovné a pohli sme sa ďalej. Bolo pred nami 160km do mesta Valladolid kde sme s Pierrom spali uz 2x. Navigáciu sme nastavil do hotela kde sme spali naposledy a zvolili najrýchlejšiu a najnudnejšiu alternatívu po diaľnici. Po ubytovaní berieme plavky a ideme ukázať Braňovi nám už známe 2 cenoty. Najskôr ako minule cenot Suytun a následne San Lorenzo Oxman. Tak ako minule bolo veľa zábavy a dobrý čas v cenotoch. Vyhladnutý po cenotoch sme dali jedlo v miestnej vyhlásenej reštaurácii a spokojný šli na hotel. Večer som po skúsenostiach Michala 2 vedel že býva svetelná projekcia na múroch františkánskeho rádu Convento de San Bernardino de Siena. Zistil som si čas projekcie a vybehli sme sa pokochať peknou prezentáciu miestnej histórie. To bolo všetko pre tento deň. Ráno po raňajkách sme šli my s Braňom vymeniť v miestnom servise olej po našich cca 2000km na motorkách. Výmena prebehla doslovne priamo na ceste a mohli sme ísť ďalej. Plán na tento deň bolo mesto Merida. Po dohode sme sa rozdelili. Ja s Pierrom sme šli priamo do Merridy do dohodnutého hotela a Braňo po ceste ešte absolvoval návštevu pyramíd Chichen Itza kde sme my s Pierrom už boli a nemalo význam to absolvovať znova. Večer sme sa úspešne stretli a dali spoločnú večeru v sushi reštaurácii na oslavu dňa.

Dva mexické ostrovy Isla Mujeres a Isla Holbox - 17.03.2021 20:54

Po zbalení motoriek a rozlúčení sa s Attilom vyrážame na auto trajekt v Cancúne čo premáva na Isla Mujeres. Isla Mujeres v španielčine znamená ostrov žien. Na našu cestu sa pripojil aj Michal 2 ktorý šiel za nami s autom. Na trajekt sme dorazili v čas. Keď sme odchádzali na ostrov nám začalo mierne pršať. V podstate to nevadilo. Motorky sme odparkovali a ukryli sa v časti pre pasažierov, kde nám plavba prebehla štandardne v kľude. Po vylodení sme šli priamo z trajektu do hotela odporučeného našimi moto kamošmi z potápačského shopu v Playa del Carmen. Po ubytovaní sme prebehli na rušnú ulicu kde sme sa najedli a objednali si náš posledný ponor výletu. Pri Isla Mujeres je podvodné múzeum. Je to niekoľko desiatok sôch ponorených za účelom vytvorenia umelého koralového útesu pre ryby. Ráno ako sme vstali je na ostrove pekné počasie. Preto to využijem a idem sa prejsť po peknej pieskovej pláži Playa Norte v blízkosti nášho hotela. Pred ponorom ešte stíhame Punta Sur na južnej strana ostrova s prírodnou rezerváciou a peknými útesmi vysokými 20 metrov nad morom. Po Punta Sur a prechodom popri plážach na východnej časti ostrova ideme nazad do mesta kde máme pripravené veci na ponor v dohodnutom potápačskom centre. Po ceste nás ešte zastavia policajti a dajú pokutu Michalovi 2 lebo nemal na motorke prilbu. Na to si treba dávať v Mexiku pozor. Je to hlavne problém v turistických destináciách, kde od turistov pýtajú niekoľkonásobne viac peňazí ako dávajú miestnym. Po pokute sme dorazili do potápačského centra a vyrazili na ponor. Ponor bol zaujímavý a pekne nás unavil. Preto po jedle v meste ideme na hotel a oddychujeme. Pierre a Braňo už ostávajú na izbe do rána zatiaľ čo ja a Michal 2 ešte prejdeme mestom a ideme spať. Zajtra nás čaká cesta na ostrov Holbox. Po trajekte nazad do Cancúnu sa naše cesty s Michalom 2 rozišli. Lúčime sa v prístave a my pokračujeme 155km na ostrov Holbox kde sa posnažíme chytiť podvečerný trajekt. Ostrov Holbox má politiku, že na ostrove je zákaz jazdiť autami. Preto motorky nechávame zaparkované v prístavnom mestečku Chiquilá kde si miestny ľudia privyrábajú platenými parkoviskami.  Malý trajekt sme stihli no na ostrov prichádzame už po západe slnka. Nájdeme ubytovanie a ide sa späť. Ďalší deň sme zvolili na preskúmame miestnych turistických oblastí. Spravili sme pár fotiek užijeme si slnka a meníme hotel na ďalšiu noc kvôli problémom s internetom a prístupu k centru. Celkovo celý ostrov by som zhodnotil ako romantické miesto pre zaľúbene páry a relax. Pre nás tu ale bola v podstate nuda. Preto ďalší deň utekáme na trajekt a ide sa ďalej.

Potápanie v Playa del Carmen a ostrove Cozumel - 15.03.2021 17:47

Dnešný deň Braňo cez Davida inštruktora jaskynného potápania dohodol pre nás u kámošov (tiež motorkári) z Playa del Carmen potápanie so žralokmi. Pôvodne sme mali ísť potápať aj na ostrov Cozumel ale pokazil sa motor na lodi tak sme mohli ísť potápať len pri pláži kde sa vyskytovali žraloky. 5 členov nášho výletu sa presunulo na pláž a odtiaľ sme sa presunuli na miesto ponoru. Potápanie a kŕmenie Žraloka belavého (anglicky Bull shark) je tu bežná turistická atrakcia. My sme mali dohodnuté len pozorovanie žraloka. Viac informácii o danom druhu nájdete tu sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDralok_belav%C3%BD. Celý ponor prebehol bez ujmy na zdraví kde sa nám podarilo vidieť 3 kusy pekných samíc. Video čo postrihal pre Braňa kamarát Attila nájdete tu www.youtube.com/watch?v=QUfYWMZICkw

Poobede po ponoroch Pierre šiel vymeniť olej na motorke po predpísaných 1000 kilometroch ktoré najazdil spolu so mnou na severe Yucatánu. Ja som zatiaľ mal vyhliadnuté jedno miesto s názvom Portál Xibalba. Miesto je známe pre svoje magické ceremónie za pomoci rôznych prírodných liečiv a meditácii. Tu som si zistil, že o 2 dni majú ceremóniu na Ayahuascu po ktorej som už dlhodobo túžil. Rozhodovanie bolo rýchle. Idem do toho. Akurát predtým sme mali dohodnutý pobyt na ostrove Cozumel tak som s Braňom ešte doladil ako veci vyriešime aby som dal aj ponor aj ceremóniu. Ďalší deň sme sa presunuli auto trajektom na ostrov Cozumel a v miestnom obchode na potápanie dohodli náš ponor na ďalší deň kde sme upravili čas odchodu na 8 ráno aby som stihol trajekt nazad do Playa del Carmen. Na druhý deň bol ponor úžasný. Viditeľnosť do 50 pod vodou umocnila pekne zážitky. Video ako predtým pre Braňa postrihal Attila a je možné si ho pozrieť tu www.youtube.com/watch?v=wjofSr6IuRkPo ponore utekám na mólo odkiaľ išla loď nazad na pevninu. Motorku som kvôli nevhodnému rozpisu auto trajektov nechal Attilovi. Ten mi motorku vrátil o 2 dni neskôr. Na móle sa ku mne pripája aj Michal 2 ktorý prejavil záujem zúčastniť sa ceremónie Ayahuasca spolu so mnou. Všetko sme stihli na čas a ďalšie 2 dni strávili v príjemnom prostredí centra zasadeného v malej džungli pri meste. Po znovuzrodení sme sa stretli s chalanmi pred hotelom a pokračovali za našim ďalším putovaním už na 3 motorkách. Braňo ešte pred odchodom bol vyzdvihnúť motorku zo servisu kde mu prehodili pneumatiku na nový ráfik čo mu zaslal Hugo z Mexico city.

Soľné polia Las Coloradas , plameniaky a krokodíl - 14.03.2021 22:04

Ráno sme opravili Pierrovu motorku po tom čo včera večer mu parádne iskrila pri jazde. Zistili sme že mu odpadlo relé alebo kondenzátor zo šróbov čo sa vytriasli po ceste. Dali sme to dokopy sťahovacími páskami, zjedli raňajky a vyrazili smer sever kde sa nachádza Las Coloradas. Cesta viedla cez mokrade a mangovníkove oblasti. Pierre poznamenal, že mu to veľa pripomína Brazíliu. Las Coloradas je známa veľkými jazerami s ružovou vodou. Tieto jazera sú v podstate obrovské nádrže na odparovanie pre ťažbu morskej soli patriace spoločnosti Industria Salinera de Yucatán SA de CV. Spoločnosť bola založená v roku 1946 bratmi Don Joaquín Roche Martínez a Rogerom Roche Martínezom. V 50 rokoch mala fabrika produkciu kolo 80.000 ton ročne a v roku 2019 to už bolo neuveriteľných 840.000 ton čo predstavuje 1/3 ročnej spotreby soli v Mexiku. Firemné nádrže svojou ružovou farbou vody ktorá je vytváraná mikroorganizmami sa stali lákadlom pre turistov. Šikovný manažment firmy tak spravil ďalší prijem zo vstupu turistov pre ich zopár romantických fotiek pre Instagram.

Okrem ružovej vody ktorú sme nafotili v priebehu asi 30 min ponuka oblasť ešte možnosť vidieť ďalej za mestom plameniaky. Dali sme sa nahovoriť miestnym sprievodcom čo nás zaviedol na miesta kde sme z diaľky asi 100 až 200 m mohli vidieť kŕdle plameniakov. Popri prehliadke sme mali možnosť ešte okúpať sa v lagúnach s vyšším obsahom soli, dať si ohrýzť kožu na nohách rybkami a naniesť si miestne bahno s minerálmi ktoré sa nachádza v tejto oblasti. Potom už len kúpeľ v mori a išli sme nazad. Zhodnotenie z môjho pohľadu či by som šiel znova tak odpoveď je nie. No len preto lebo podobné veci ako ružové jazero som už zažil v Iráne, plameniaky z blízka v Dubaji a rybičky v Thajsku. Pokiaľ niekto niečo také nevidel stoji to si to prezrieť.

Po ceste späť som mal ešte poznačené jedno miesto kam som chcel na pobreží zbehnúť. Bolo to male rybárske mestečko Río Lagartos. Vedľa mestečka je miesto s mangovníkmi kde podľa fotiek mali byt aj krokodíly. Miesto sme s pomocou miestneho chlapca našli a podarilo sa mi tam na kameru Insta 360 spraviť toto video so zubatým chlapcom www.instagram.com/p/CKX2m4vFq4y/

Po krokodíl prehliadke sme pekne do západu slnka užili cestu do mesta Valladolid kde sme došli už za tmy. Dali pizzu a spokojný šli spať. Ďalší deň bol len 140km presun do mesta Playa del Carmen kde sme sa stretli všetci spoločne s Branom po jeho kurze Michalom 2 a Attilom kámošom Braňa z Thajska.

Chichen Itza, Merida a pláž v meste Progreso - 13.03.2021 19:40

Ráno po spoločných raňajkách sa Michal 2 rozhodol ísť za svojimi plánmi nazad do Tulum a my s Pierrom vyrážame smer Mérida. Po ceste do Méridy nás čakala najznámejšia archeologická zóna Yucatánu Chichen Itza.

Chichen Itza bolo veľké predkolumbovské mesto, ktoré postavili Mayovia v období Terminal Classic. Jeho rozmach bol v rozmedzí rokov 600 až 900 nášho letopočtu.  Archeologické nálezisko sa nachádza v obci Tinúm v štáte Yucatán v Mexiku. Názov Mayov „Chichen Itza“ znamená „Pri ústí studne čarovnej vody“. Toto je odvodené od chi ', čo znamená „ústa“ alebo „hrana“, a chʼen alebo chʼeʼen, čo znamená „studňa“. Jedným z možných prekladov pre Itzu je spojenie slov (itz) čo znamená  „počarovanie  alebo čarodejník“ a ha, „voda“. Chichen Itza bolo jedným z najväčších mayských miest a bolo pravdepodobné, že to bolo jedno z mýtických veľkomiest, alebo Tollanov, o ktorých sa hovorí v neskoršej mezoamerickej literatúre. Ruiny mesta Chichen Itza sú federálnym majetkom a starostlivosť o lokalitu spravuje mexický Instituto Nacional de Antropología e Historia (Národný ústav pre antropológiu a históriu). Pozemky pod pamätníkmi boli v súkromnom vlastníctve do 29. marca 2010, keď ich kúpil štát Yucatán. Chichen Itza je jedným z najnavštevovanejších archeologických nálezísk v Mexiku s viac ako 2,6 miliónmi turistov v roku 2017.

Pre viac informácii pozrite wikipediu: en.wikipedia.org/wiki/Chichen_Itza

Pripadne aj UNESCO stránku: whc.unesco.org/en/list/483/

Keď sme prišli na miesto klasicky zas pasca na turistov. Veľa ponúkaných suvenírov a drahé vstupné vo výške kolo 20Eur. Tak ale keď sme tu ideme si to pozrieť. Miesto pôsobilo pompézne a pyramída chrámu Kukulcán bola očarujúca. Celé miesto prejdem bez sprievodcu podobne ako v Palenque a kochám sa len pohľadmi na peknú architektúru Mayskej kultúry. Pierre mal niečo na práci tak som si užil Chichen Itzu sám. Porobil zopár fotiek a videí a skúsil si ako pekne vytvára pyramída - chrám Kukulcán echo keď pred ňou v strede schodov zatlieskate.

Po prehliadke skočíme na motorky a po nudnej diaľnici sa presunieme 125 km do mesta Mérida.

Mérida je hlavným mestom mexického štátu Yucatán. Mesto má bohatú mayskú históriu s koloniálnym vzhľadom. Najznámejšia je námestie nezávislosti  - Plaza de la Independencia. Na námestí nájdete pekný zelený park katedrálu - Catedral de Mérida - San Ildefonso a radnicu - Palacio Municipal de Mérida.  Taktiež v jednej uličke je bielym vápencom obložený kostol Iglesia de la Tercera Orden. Zaujimavostou je že oba kostolu sú postavené na pozostatkoch starodávnych mayských chrámov.

Mérida som pozrel až na druhý deň do obeda. Bohužiaľ kvôli Covid 19 boli kostoly a väčšina atrakcií zavretých. Tak som spravil len foto na námestí a utekal nazad na hotel. Odtiaľ sme prešli 40km na sever k pobrežiu do mesta Prograso kde sme si dali obed na pláži. Po obede sme mali 180km jazdu po pobreží až do mesta Tizimín kde sme prespali cez noc.

Archeologická zóna Coba a cenoty pri Valladolid - 11.03.2021 19:38

Dnešný deň som sa pred odchodom rozlúčili s Bránovými rodičmi ktorí dnes odlietajú aj s Michalom. Zatiaľ čo Braňo pokračoval od nedele v svojom kurze na Jaskynne potápanie ja s Pierrom sme sa rozhodli využiť tieto dni a preskúmať zvyšok Yucatánu. Pripojil sa k nám na dnešný deň aj Michal 2 a vyrazili sme objavovať čarovné miesta Yucatánskej oblasti.

Naša prvá zastávka bola v Archeologickej zóne Coba. Ruiny Coby ležia 43 km severozápadne od Tulumu v štáte Quintana Roo v Mexiku. Coba sa nachádza okolo dvoch lagún, jazera Coba a jazera Macanxoc. Archeologická zóna zahŕňa skupinu veľkých chrámových pyramíd známych ako Nohoch Mul, pričom najvyššia z nich, Ixmoja, je vysoká asi 42 metrov. Ixmoja patrí medzi najvyššie pyramídy na polostrove Yucatán, prekonala ho len pyramída Calakmul vo výške 45 metrov. Odhaduje sa, že Coba sa rozprestiera na asi 80 km2 a mala na vrchole svojho rozmachu medyi rokmi 500 až 900 po Kristovi približne 50 000 obyvateľov.

Viac informacii najdete na: en.wikipedia.org/wiki/Coba#:~:text=The%20ruins%20of%20Coba%20lie,and%20West%2087%C2%B0%2043.7'.

Celu zónu sme prešli na prenajatej bicyklorikši a tým, že to bolo menej zaujímavé ako Palenque presúvame sa ďalej k mestu Valladolid. V okolí mesta sa nachádza niekoľko pekných cenotov z ktorých som vybral 2 na tento deň. Prvý bol cenot Suytun. Je to asi najznámejší internetový cenot veľmi pekný na fotografie s platformou v strede cenotu. Kvôli dažďom bolo v cenote veľa vody cca o 2 metre vyššie ako býva zvyčajne a platforma bola zatopená. Vstup do cenotu do poslednej chvíle nevidno a musíte prejsť do jeho útrob strmými schodmi. Ako náhle prejdete dovnútra vstupnými dvermi očarí Vás nádherná scenéria. V čase keď sme tam boli tesne pred záverečnou už bolo málo ľudí tak sme spravili zopár pekných fotiek bez ľudí. Cenot zatvárali o 4 poobede tak sme stihli ešte prejsť na ďalší cenot San Lorenzo Oxman. Ten sa nachádzal na súkromnom pozemku tak ako väčšina cenotov. Trochu to pripomínalo ranč s telenovely. Cenot San Lorenzo Oxman  je to otvorený cenot so stromami ktoré majú korene až priamo do sladkej vody niekoľko metrov pod úrovňou okolia. Tento cenot jeho prírodnou krásou ma očaril viac ako cenot Suytun. Keď sme sa dostatočne vybláznili a vyskákali tak sme sa presunuli do mesta na hotel. Ja s Pierrom už len kľud na izbe a Michal 2 šiel ešte na prieskum mesta o ktorom nám podal informácie ktoré som zužitkoval pri ďalšej návšteve mesta.

Leňošenie na vile, potápanie v cenotoch El Pit, Dos ojos a rozlúčka - 10.03.2021 22:57

Včera sme sa vo vile stretli s celou rodinkou Michalom a pripojil sa k nám už aj náš budúci partner na motorke Pierre z Francúzska. Pierre ma novú mašinu od Venta GT-250 gran turismo www.vento.com/gt250/ uvidíme čo prinesie do talónu táto navoňaná mašina v porovnaní s našimi zabehnutými strojmi. Na obed sme vybehli na dohodnuté stretnutie s jednou Slovenkou čo tu žije už pár rokov do reštaurácie DelCielo čo v Tulum vlastní jeden Slovák. Neskorý raňajkoobed s pokecom padol ako dobré osvieženie. Po ňom už zvyšok dňa som strávil písaním pre vás a relaxom na vile. Ďalší deň ma čakalo potápanie v najznámejších 2 cenotoch v okolí.

Tak a bolo ráno a čakali ma krásne ponory. Potápanie bolo naplánované v El Pit a Dos Ojos. Na ponor šiel so mnou novy kamarát zo Slovenska Michal 2. Ponory boli za zamračeného počasia čo sa tu nad Yucatánom držalo už nejaký ten týždeň. Nič to ale neuberalo na kráse ponoru aj tak sme boli vo vode. 1 ponor ako som spomenul bol v cenote s názvom El Pit. El Pit je cenot o hĺbke 40 metrov pre základne ponory bez nutnosti certifikácie jaskynného potápania. Jeho oficiálna hĺbka siaha až do 120 metrov kde sa dá dostať cez jaskynný systém. Zaujímavosťou ponoru je hlavne Halocline. Halocline je miesto kde sa zmiešava vrstva sladkej a slanej vody. V tomto cenote je to približne 12m. Pokiaľ je vrstva nerozvírená je vidno tenký pas medzi vrstvami. V našom prípade kvôli veľkému počtu potápačov to už bola vrstva s rozmazaným videním o hrúbke cca 1m. Viditeľnosť celého ponoru bola ohromujúca kde sme od dna videli až na hladinu čo bolo neuveriteľných 30m.

Druhé dva ponory boli v Dos Ojos čo v preklade znamená dve oči. Názov cenotu je podľa dvoch vstupných otvorov do jaskynného systému pripomínajúcim dve oči. Jaskynný systém Dos Ojos je dlhý kolo 8km a je prepojený s ďalšími systémami ktoré doposiaľ majú 80km. Potápanie bolo ohromujúce s viditeľnosťou kolo 50m a maximálnou hĺbkou do 10m. Keď sme skončili ponory tak sme sa presunuli naspäť na vilu a ja som od únavy v ten deň už len prespal až do rána.

Môj posledný deň na vile a aj posledný deň s Braňovými rodičmi prebehol rýchlo. Poobede sme boli na nákup zas som niečo popísal a večer sme mali celá partia rozlúčkovú večeru. Braňovi rodičia zajtra odlietajú na Slovensko aj s Michalom.

3 dni Bacalar, potápanie v cenote Azul a plachtenie - 07.03.2021 21:34

Ráno bola naozaj lepšia večera. Vstali sme už s kľudom dali raňajky a tešilo aj slnečné počasie. 130km do mesta Bacalar ubehlo už ani neviem ako. Prichádzame do mestečka Bacalar. Mestom prefičíme a šli sme do dohodnutého ubytovania 20km za mesto. Tu nám ale typ ubytovania nevyhovoval. Síce dobré pre rodinu ticho a kľud no problém s netom a základnými potrebami ako vyprať prádlo či ísť do reštaurácie. Otočíme sa na podpätku a po dohode ideme nazad do Bacalaru, kde vyberieme hotel a nájdeme čistiareň pre opranie vecí. Braňo dohodol na večer stretnutie s jeho budúcim Inštruktorom na jaskynné potápanie Davidom Dušekom. Ak niekto bude mat záujem potápať v jaskyniach alebo si spraviť kurz z najlepším jaskynným potápačom na svete tak nech sa páči www.speleozone.com/cs/o-mne/ . Večeru sme mali na odporučenie Davida v príjemnej reštaurácii s dobrým jedlo. Prišla celá jeho rodinka a večer ubiehal pohodovo rýchlo. Ja som mal záujem potápať v cenote tak sa na ďalší deň dojednalo s Davidom potápanie v cenote Azul v blízkosti Bacalaru. Potápanie v Cenote Azul bolo príjemné. Strávili sme tam pod vodou skoro 1 hodinu v sladkej vode. Cenot Azul je hlboký 90m a priemer má kolo 200m. Ešte pre tých ktorí nevedia čo znamená cenote.

Cenote je jama v prírode ktorá vznikla prirodzeným spôsobom alebo ako prepad -  diera, ktorá vzniká v dôsledku zrútenia vápencového podložia, ktoré odhaľuje podzemné vody. Cenoty sú spájane hlavne s polostrovom Yucatán v Mexiku, kde sa bežne využívali na zásobovanie vodou. Voda v Cenote je často veľmi čistá, pretože voda pochádza z dažďovej vody pomaly filtrujúcej sa cez podložie. Termín cenot je odvodený od slova používaného indiánskymi kmeňmi Mayov a znamenal tsʼonot čo bolo označenie ľubovoľného miesta s prístupnou podzemnou vodou. Zatiaľ čo najznámejšie cenoty sú veľké bazény s otvorenou vodou s priemerom desiatok metrov, veľa cenotov je ľudskému oku skrytých. Niekedy vstup do cenotu môže mat priemer menší ako 1m. Na mexickom polostrove Yucatán sa nachádza najmenej 6 000 cenotov. Cenoty tým že sú tvorené vo vápencovej hornine častokrát sú to zaplavené jaskynne systémy ktoré majú niekoľko stoviek km. Yucatanské cenoty priťahujú jaskynných potápačov, ktorí v nich zdokumentovali rozsiahle zatopené jaskynné systémy, v dĺžkach 1 500 km a viac.

Ďalší deň po potápaní sme mali na 9 ráno dojednané plachtenie na jazere Bakalar. Plachtenie bolo dohodnuté s Mexickým manželom Slovenky Petry. Ak niekto bude v oblasti Bacalar tak môžete sa ísť previesť a dojednať si plachetnicu tu www.facebook.com/Laskasailingtour-108281637797151 Plachtenie s kapitánom Costa bolo príjemné a dal nám veľa príbehov o miestnej histórii a karibských pirátoch popri pohodovej plavbe na loďke. Jazero na ktorom sme sa plavili je Jazero Bacalar (alebo Laguna de Bacalar). Je to dlhé a úzke jazero v štáte Quintana Roo v Mexiku. Je približne 42 km dlhé a necelých 2 km široké. Jazero je známe svojou nápadnou modrou farbou a priezračnosťou vody, čo je čiastočne výsledkom bieleho vápencového dna. Rovnako ako väčšina vodných plôch na polostrove Yucatán, jazero je napájané podzemnými riekami a cenotmi. V čase našej návštevy bohužiaľ kvôli hurikánu a dažďom bolo jazero ešte stále zelené. Až za mestom bola časť, kde sa už koryto vyčistilo a bolo priezračne modré. Plavbu sme kvôli slabému vetru v ten deň mali až do 3 poobede.

Po plavbe a relaxačných dňoch v Bacalar sme sa poobede pohli smer mesto Tulum. Poobedná cesta bola celá pohodová. Otravovali len ďalšie zlámane špajdle na Broňovej motorke. Tento deň padli 3ks. To už s horkým pocitom trpkosti v ústach Braňo má jasno čo ďalej s kolesom. Po dohode s Hugom objednal celé nové koleso s výpletom priamo z Vento predajne. Dôvod bol aj ten, že Vento nepredáva samostatne špajdle na kolesá. Na ceste do Tulum sme prechádzali dedinou kde mali samé ananásy. Nedalo nám to a sme kúpili 4 kusy super ananásov od miestnych farmárov. Cena za kus bola kolo 1 Eur.  Už za tmy dorážame do Tulum do vily ktorú sme mali zajedanú. Stretávame sa tu s Braňovými rodičmi s ktorými strávime nasledujúce 4 dni pred ich odchodom rodičov na rodné Slovensko. 

Čistenie karburátora, defekt, prasknutá reťaz a dážď - 06.03.2021 21:49

Ráno zháňame lano na obťah do servisu. Ja som pobehal okolie a v miestnych stavebninách našiel čo sme potrebovali. Medzitým Braňo zohnal lano z hotela a ešte pred mojím príchodom bol pripravený na obťah do miestnej Italiky. Keď sme moto dotiahli k servisu cez pár ulíc a vysvetlili servisákom za pomoci našej posunkovej reči a teatrálneho opisu dažďa s čím máme problém chlapci pochopili. Kukli na moto pár krát preštartovali a v podstate im hneď bolo jasné čo je problém. Jednoduchá vec, voda v benzíne (nie moja vízia špinavého karburátora). Mechanici cca za 1 hodinu vyčistili čo bolo treba vyliali benzín z nádrže a dotankovali nový. Potom ako čarovným prútikom všetko šlapalo ako hodinky. Pýtate sa ako sa to mohlo stať? No Braňo mal vodu v okolí vstupu do nádrže. Je tam na to prispôsobená priehlbina kolo veka v prípade pretankovania ktorá slúži na odvod benzínu cez malý otvor. Odtokový otvor bol špinavý tak sa počas dažďu Braňovi popod tank vak naliala voda dnu do tohto kanálika. Keď Braňo šiel tankovať, ako otvoril nádrž všetka voda vbehla dnu a prekvapenie bolo na svete. Tým že je voda ťažšia ako benzín išla na spodok nádrže a dole do karburátora. Teda benzín nemal šancu prejsť do spaľovania. Moja moto nebola na tom tak zle. Môj odtokový otvor fungoval dobre tak stačilo odpustil trochu karburátor a pomaly sa všetko vyčistilo von. Aj keď ešte 1.5 dna sem tam moto kuckala. Ďalšia skúsenosť s motorkami lacnej výroby. Keď bude pršať zle tesnia veká nádrží treba ich lepšie utesniť.

Aby toho nebolo málo mali sme tento deň extra bonus. Po ceste plne naložený Braňo dostáva šús defekt na zadné koleso z prasknutej špajdle. Tak podobne ako ja predtým. Našťastie nedostal smyk ako ja. Špajdľu sme po rozobratí ani na kolese ani v kolese no ani duši nenašli. Tá podľa všetkého odletela preč a presekla popri tom ešte plastový kryt reťaze. Všetko sa podarilo dať dokopy v čase pit stopu za 20 sekúnd. No nie presne taký čas ale cca za 30 min. to bolo hotové. Keď sme vyrazili a spokojný z dobrej práce Braňo zastane po cca 1.5 km. Sťažuje sa na stále klikanie pri jazde. Teda niečo nie je v poriadku. Po kontrole kolesa vidíme čo sa stalo. Prasknutá špajdľa mala takú dynamickú silu pri rotácii, že presekla z vrchu jednu spojku na reťazi. Teda zas pit stop. Ešte že nám v Mexico City chlapci poradili, že si máme kúpiť jednu reťazovú sadu extra. Ako dobrý team vymieňame reťaz a ide sa ďalej. Zvyšok dna už Braňo ide pomaly. Dôvera v motorku sa vytratila v opravách posledných dní. Ako sme tak boli smutný tak

nás západ slnka potešil peknou dúhou v kontraste búrkových oblakov. Vychutnáme farby a  prezliekame sa lebo vieme čo nás čaká. Pri meste Xpujil pracovne nazvany (Xuj) príde po miernom daždi riadny zlievak a tým, že je už tma a pred nami ešte 130km do mesta Bacalar tak to vzdávame. Proste sme v ten den v Xuji. Spíme v miestnom hoteli, ktorý sme videli pred pumpou kde sme zastali. Druhá noc v štýle  ``Ráno bude múdrejšie večera``.

Pyramídy v Palenque, špajdle zas a znova, 2 dni rovno a potom doľava - 05.03.2021 23:18

Ráno sme vyrazili skoro okolo 8 aby sme stihli prehliadku Palengue pyramíd. Archeologická zóna púšťala kvôli Covid 19 len 200 ľudí denne tak sme sa ponáhľali aby vyšli lístky aj na nás. Nie tak ako to bolo na kopci Albán v Oaxaca, kde sme sa museli do zóny prepašovať a nechať chytiť kvôli dronu. Všetko prebehlo hladko. Na zónu sme prišli pred otvorením a boli niekde v 1/3 ľudí čo tam stáli na lístky. Po otvorení prebehla dezinfekcia a mohli sme kupovať lístky. Pri vstupe sa nám ponúkali sprievodcovia ale nechcelo sa nám vyhadzovať peniaze, tak sme šli len na optickú prehliadku miesta s informačným oknom cez miestne tabule s popismi k daným budovám bez rozprávkových opisov hviezdnych nocí plných príbehov.

Archeologická zóna Palenque sa nachádza v severovýchodnej časti mexického štátu Chiapas približne 30km vzduchom od rieky Usumacinta a je vo výške 150 metrov nad morom. Celá archeologická zóna je menšia v porovnaní s Tikal, Chichen Itza alebo Copán. Palenque aj keď je veľkosťou označovaná ako stredne veľká je lákadlom hlavne kvôli architektúre, sochám, strešným hrebienkom a reliéfom typickým pre Maysku kultúru. Palenque, tiež známy ako Lakamha (doslova: „Veľká voda“), bol mayský mestský štát v južnom Mexiku, ktorý prekvital v 7. storočí. Palenque sa odhaduje, že bolo založené v roku 226 pred Kristom. A prekvitalo až do roku 799 po Kristovi. Po úpadku mesta budovy ostali zarastať len džungľou cédrových, mahagónových a sapodilských stromov. Veľká časť histórie Palenque bola rozlúštená po prečítaní hieroglyfických nápisov na mnohých pamiatkach. Historici tak majú v súčasnosti prelaď o dlhej sekvencii vládnucej dynastie. Palenque v 5. storočí prechádzalo rozsiahlymi súpereniami s inými okolitými štátmi, ako sú Calakmul a Toniná. Najznámejším vládcom Palenque bol K'inich Janaab Pakal alebo Pakal Veľký, ktorého hrobka sa našla v chráme nápisov. Do roku 2005 sa podarilo objaviť oblasť zaberajúcu až 2,5 km2, odhaduje sa však, že je preskúmaných menej ako 10% z celkovej rozlohy mesta. Palenque v roku 2017 prijal 920 470 návštevníkov.

Viac informácií na: en.wikipedia.org/wiki/Palenque

Celá archeologická zóna sa nám páčila. Aj bez sprievodcu sme tam strávili kolo 2 hodín a užívali si miestnu architektúru vsadenú do džungle kde nám pekne pospevovali vtáky, pozorovali leguány a slnko opaľovalo.

Keď sme sa vrátili nazad do hotela pre veci, Braňo len tak námatkovo pozrel špajdle ako sú na tom. S hrozením sme zistili, že sme tam kde sme boli pár dňami dozadu. Braňovi prasklo 6 špajdli. Tak nastala dilema čo s tým. Išli sme hľadať v meste servis Italiky ktorý sme nenašli ale po ceste som videl opravovňu kolies. Skúsili sme sa teda vrátiť a vykľulo sa z toho najlepšie miesto ktoré sme doteraz mohli nájsť. Chlapík mal úchyt na vypletanie a centrovanie kolies tak nás zachránil pre dnešný deň. Potom už nastal len presun. Cesty v tejto oblasti Yucatánu sú neskutočne nudné. Žiadny kopec a všetko ide len rovno bez zákrut. Ako sme sa zhodli a spomenuli si na staré kovbojky stačí ísť 2 dni rovno a potom doľava. A tak to skoro aj bolo i keď motorky moderne kone urýchľujú presun do cieľových destinácii.

Dnešný deň aby toho nebolo málo nás osviežil prvý dážď našej cesty v ktorom sme si užili cca 100km jazdy. Boli sme pripravený a naobliekaný no po pár km v daždi mi začala haprovať motorka. Myslel som že mi najskôr dochádza benzín. Ten ale stále nejak zázrakom bol v nádrži len mi sekalo motorkou. Napadlo ma či to náhodou nie je špinavý karburátor. Hnevalo ma to lebo bolo ešte dosť km k najbližšej pumpe. Keď sme dorazili na pumpu a doplnili benzín vyrazili sme ďalej no po pár km aj na Braňovej moto začal problém s motorkou bol na tom horšie ako ja. Skončili sme nakoniec na ďalšej pumpe v meste Escárcega, kde nasratý že moto nejde a moja kucká sme dali neskutočne zlý Burger King. No nie každý deň je Nedeľa a aj takéto veci sa dejú. Po večeri sme zarezervovali najbližší hotel cez ulicu a ja som Braňa odtlačil nohou za jazdy do hotela. Vyčerpaný a u mňa premočený od dažďa sa zložíme na izbe a dúfame že ``Ráno bude múdrejšie večera``.

Kaskády Aqua Azul - 04.03.2021 09:55

Nabitý novou energiou sme vyrazili hltať ďalšie kilometre smer Palenque. Po ceste nás čakali kaskády s názvom Aqua Azul. Cesta plná nekonečných zákrut šla hladko a po ceste sme stretli jednu skupinu motorkárov. Nadšení zo stretnutia sme spravili spoločné foto a zdieľali cestu až k odbočke ku kaskádam Aqua Azul kde sme sa rozlúčili a rozdelili.

Cascadas de Agua Azul (v preklade „Vodopád s modrou vodou“) je sústava rôzne veľkých kaskád, ktoré sa nachádzajú na rieke Xanil v mexickom štáte Chiapas. Najväčšie kaskády sú vysoké až 6 metrov a rozprestierajú sa na viac ako kilometrovom úseku. Ich umiestnenie je pri obci Tumbalá ktorá je vzdialená 69 kilometrov od Palenque. Voda v rieke má vysoký obsah uhličitanu vápenatého a ďalších minerálov čo spôsobuje tú krásnu modrú farbu. Okolité vápencové podložie dodáva vodopádom zaujímavý zvlnený tvar a vytvára plytšie aj hlbšie prírodné bazény, v ktorých sa dá okúpať pripadne skakat do jazierok (nezabudnite si so sebou vziať plavky).

Keď sme prišli na miesto kaskád tak nás chvíľu otravovali miestny stánkari v klasickom štýle turistickej pasce. Kúpte toto kúpte tamto poďte sa najesť atd. proste klasika. Keď sa nám podarilo prebojovať smerom k vodopádu tak už to bolo lepšie a užili sme si miestne kaskády naplno. Voda kaskád nebola v ten deň modrá ako na fotkách kvôli dažďom z predchádzajúcich dní ktoré stiahli pôdu z hor do rieky. Voda mala skôr zelený nádych. Po nafotení hlavných kaskád v dolnej časti sme šli smerom hore po prúde aby sme preskúmali aké zákutia kaskády ešte ponúkajú. Keď, sme usúdili že už sme dostatočne hore po prúde tak sme sa chceli v rieke vykúpať. Na našom mieste vstupu do vody sme stretli miestnych chalanov čo skákali do prúdu kaskád. Ponúkli sa nám že nás prevedú a môžeme zažiť čo pred nami predvádzali. Tak teda dve veľké malé deti zo Slovenska šli do toho. Preskákali sme si kaskády 3x za sebou a užili si bláznivý čas. Aby sme sa zavďačili dali sme im drobné a Braňo ako bonus vytiahol domovinu. S ohnivou Slovenskou vodou skoro zabil miestnych ľudí. Tí to pili v nevedomý ako miestny slabý Mezcal, plnými dúškami do žalúdku. Keď sme odchádzali naši nový pokrvný bratia ledva komunikovali :D. Osviežený vodou sme už len prešli 69km do Palenque na večeru a spánok v hoteli nech máme silu na zajtrajšiu prehliadku archeologickej oblasti. Ja som sa ešte Braňovi stratil v meste sa dať ostrihať. Trosku som ho priviedol do stresu lebo o tom nevedel ale šťastne som sa vrátil nazad. Po návrate sme už len počítali barančeky.

Spadnutá reťaz, jaskyňa a cesta do Ocosingo - 03.03.2021 01:52

Ráno vyrážame smer Palenque. V tomto meste sa nachádza pekná archeologická zóna no dnes nás čakali ešte ďalšie pekné miesta. Z mesta sme vyrazili v dobrej nálade no tesne pred hranicou mestečka Braňovi v miernom stúpaní prestala ťahať motorka. Ostal pri krajnici a zisťujeme čo sa deje. Zistil som, že mu padla reťaz. Nebola dobre napnutá a pohybom kyvky pravdepodobne spadla. Ako bola padnutá a Braňo nemal vedomie čo sa stalo a pretáčal ďalej reťaz ktorá spôsobila to že rozbila hliníkový kryt reťaze pri motore a ešte poškodila káble na snímači zaradenej rýchlosti. Teda odteraz Braňo nevie na akom prevodovom stupni ide. Na mieste kde zastal som rozobral za Braňovej pomoci kryt nahodil späť reťaz a dohodli sme sa že skočíme ešte do servisu, ktorý sme videli za zákrutou po ceste. V servise sme sa spýtali či náhodou nemajú čo potrebujeme. Nemali, no pomohli na meste doladiť napnutie reťaze. Taktiež na mojej motorke. Reťaz bola úplne povolená a potrebovala dopnúť. Mal som šťastie že mi nepadla tiež. Popritom aby bolo viac zábavy mi ešte spadla motorka a utrhla blinker na mojej moto. To sa podarilo zalepiť šikovnému mechanikovi miestnym lepidlom Kola Loka. Nemýliť si to s Coca Colou :D. Keď dom odchádzal dával som majiteľovi servisu nejaké peniaze do ruky za pomoc no odmietol to tak som jemu synovi tie drobné natlačil do ruky a vyčaril mu úsmev na perách. Aspoň si osladí život počítam.

Ako sme doladili moto vyrazili sme k miestnej jaskyni čo bola v pláne. Na fotkách z Google mapy to vyzeralo taká všedná jaskyňa no ako sme tam prišli boli sme užasnutý ako bol kopec prevŕtaný skrz na skrz malými prechodmi. Braňo musel na mňa čakať zakiaľ som sa vyzúril s 360 kamerou. Potom už nastala dlhšia cesta cez hornaté dedinky do nami vybratého mesta kde sme chceli ostať späť. Cesta bola zo začiatku malebná a miestna fauna a flóra s dedinami plnými dobytka pripomínala malé Švajčiarsko. Proste zas nás Mexická príroda očarila a totálne naplnila na srdci krásnymi výhľadmi.

V druhej polovici cesty sme nastúpili do kopcov kde nás prikryli oblaky a hmla. Zas sa ochladilo a museli sme sa naobliekať ako predošlé dni. Viditeľnosť tiež ako predtým len na pár metrov spôsobovala únavu v jazde malými kolónami áut. Niekde na ceste sme zastavili spraviť foto pri jednom vodopáde a neskôr za tým zastali na zákrute pri obchode s jantárom a suvenírmi. Tak sme sa tam zahľadeli a vybrali ďalšie drobnosti až sa zotmelo. Po tme nám chýbalo ešte niekoľko desiatok km do cieľa. Našťastie sme to zvládli dali dobru večeru a odpadli spať.

San Cristobal de las Casas - 26.02.2021 05:09

Po krásnych zážitkoch z predchádzajúceho dňa v kaňone Sumidero sme sa vybrali do mestečka San Cristobal de las Casas, ktoré sa nachádza v horách. Pred cestou sme nepozerali ako sú medzi sebou mestá výškovo rozmiestnené tak nás cesta zaskočila. Tuxtla Gutiérrez s výškou 522m.n.m. a San Cristobal de las Casas, ktoré má nadmorskú výšku 2200m.n.m. naše motorky na asfaltovej ceste potrápilo pomalou jazdou. Na tejto ceste dlhej 57km sme nastúpali výškový rozdiel 1678m. kde posledných cca 15km sme mali celú cestu v oblakoch. Viditeľnosť na niektorých miestach bola tak do 10m a sem tam pred nás vyskočili z hmly miestny Indiáni čo nosili drevo z hôr do domov aby mohli kúriť a variť. V oblakoch bolo chladno a z vlhkosti sme boli cely mokrý. No ako švihnutím prútika nás mesto San Cristobal de las Casas privítalo slnečným počasím a príjemnou atmosférou v malej kotline okolitých kopcov za hradbou oblakov. Úzke uličky pripomínali zmenšenú Oaxacu.

Po odstavení motoriek vedľa hlavného námestia sme sa pustili objaviť mestečko. Na počudovanie tu bolo veľa miestnych indiánov. Ako som neskôr zistil bývali v okolitých horách a dvoch dedinách Zinacantán a Chamula kde sa robia exkurzie nazrieť do ich života. To sme nemali v pláne a stačilo nám zažiť atmosféru mesta z ich prítomnosťou a dobrým pocitom, ktoré mesto dávalo svojou pozitívnou vibráciou. Na počudovanie 90% indiánov neriešilo rúška na ulici a celá oblasť v tom čase bola zelená teda s minimom nákazy. Ohromujúca pre mňa bola ich výška. Niektoré staré indiánky mali výšku tak kolo 1,1 metra. Ako by klasik povedal skoro ideálna žena.

Mestom sme prešli na lokálny trh plný zaujímavých vecí kde sme si kúpili suveníry, ktoré budú pripomínať pekné časy z Mexika. Mesto a okolie je známe ťažbou jantáru. Preto sme skočili do miestneho múzea ktoré som našiel na mape. Tu sme nasali vedomosti ako rozpoznať pravý jantár od falošných kópii a ostali očarený krásou týchto skamenených živíc stromov. Po prehliadke múzea sme našli hotel, dobré jedlo a nakoniec aj masáž ktorá po posledných dňoch padla vhod. Ja som sa ešte večer chcel dať ostrihať ale už bolo neskoro a kaderníctva boli zatvorené. Ako som tak kráčal po uličkách nazad na hotel ešte kolo mňa prefrnkol Batmobil aj s Batmanom. Aké to pekné zážitky pre tento deň.

Úžasný kaňon Sumidero a kríž nad mestom - 18.02.2021 03:47

Posilnený raňajkami sa presúvame na rýchlo loď ktorá nás zoberie do miestneho kaňonu Sumidero. Aby sme mali pekný vyhlaď preskočíme jednu odchádzajúcu loď plnú ľudí a čakáme na ďalšiu aby sme sedeli vpredu lode. Keď prišiel dostatočný počet ľudí čo bolo cez 30 osôb vyrážame smer kaňon Sumidero.

Kaňon Sumidero je hlboký prírodný kaňon, ktorý sa rozprestiera v oblasti severne od mesta Chiapa de Corzo a susediacim s mestom Tuxtla Gutiérrez v štáte Chiapas v južnom Mexiku. Kaňon a národný park s rovnakým názvom je chránenou prírodnou oblasťou Mexika, ktorá sa rozkladá na ploche 21 789 hektárov a je druhým najdôležitejším turistickým miestom v Chiapase. Kaňon ako taký sa začal formovať pred 70 miliónmi rokov približne v rovnakom čase ako Grand Canyon v americkom štáte Arizona. Celý prírodný úkaz začal rozkladom a eróziou za pomoci rieky Grijalva, ktorá ním stále preteká. Steny kaňonu dosahujú na niektorých miestach až 1 000 metrov. Väčšina vegetácie v parku je nízko až stredne vysoký listnatý dažďový prales, ktorý je domovom ohrozených druhov zvierat, ako sú krokodíly riečne, opice pavúkovité, oceloti, rôzne druhy vtákov a rýb.

Na severnom konci kaňonu sa nachádza priehrada Chicoasén (oficiálne známa ako Manuel Moreno Torres).  Priehrada je najvyššia priehrada v Severnej Amerike a je jednou z 10 najvyšších priehrad na svete so svojou výškou 261 m a dĺžkou 485 m. Priehrada bola navrhnutá na začiatku 70. rokov a postavená medzi rokmi 1974 až 1980. Priehrada zadržiava 1 613 000 000 m3 vody so svojou energetickou kapacitu 2 400 MW.

Pre viac informácii pozrite Wikipédiu

en.wikipedia.org/wiki/Sumidero_Canyon

Výlet loďou trval približne 2 hodiny a previezol nás celým kaňonom jedným smerom kolo 30km. Kaňon ktorý bol úžasný svojou bio diverzitu nám ukázal po ceste krokodíly, pelikány, volavky aj opice. Krása kaňonu, kolmé steny s peknými tvarmi nás nechávali v nemom úžase a zanechali v nás pocity aký sme malý a nepodstatný v porovnaní s prírodou.

Po výlete loďou sme sa pohli pozrieť Zoo no kvôli Covidu zas bola zatvorená. Ostal nám už len jeden bod záujmu ktorý som zbadal včera po ceste z kopcov. Bol ním Glorioso Cristo de Chiapas (Glorious Christ of Chiapas), tiež známy ako Cristo de Copoya. Je to 62 metrov vysoký monument v podobe kríža, ktorý má vpísanú podobu Ježiša Krista. Samotný kríž je vysoký 48m a je vyšší ako socha krista v Rio de Janeiro. Monument navrhol mexický architekt Jaime Latapí López. Stavba Cristo de Chiapas sa začala v roku 2007 a bola dokončená v decembri 2011.

Po výhľadoch z kríža sme ešte mali chuť ísť na západ slnka na priľahlé kopce ktoré sme videli od kríža. Nastavil som miesto kam ísť ale cesta nás doviedla len k miestnym farmám, kde nás miestny Mexičan po malej komunikácii upozornil slovom pif paf, že nie je dobre ísť ďalej ak nechceme aby miestny po nás strieľali. Tak sme to otočili a šli do mesta kúpiť dušu na motorku ktorú sme včera dali po ceste mladému. Ako posledné nás už čakalo jedlo v mexickej sieti reštaurácii Toks.

Cesta do mesta Tuxtla Gutiérrez - 07.02.2021 20:53

Dnešný deň ideme konečne do mesta Tuxtla Gutiérrez. Trochu v obavách či nás mesto Salina Cruz už pustí ďalej ale dopadlo to dobre a sme na ceste k novým zážitkom. Jazda na ceste je pohodová a slnečná. Preto čas ubiehal rýchlo. Na ceste sme pomohli jednému chlapcovi čo mal defekt na motorke. Dali sme mu dušu aby mohol na predratom plášti dôjsť domov. Bola to taká malá satisfakcia a modlitba nech sa šťastie drží s nami a sme chránený. Po malej pomoci prejdeme okolo veterných elektrárni, dáme po ceste chladenu kokosovú vodu 1 liter za 25MXN a neskôr prichádzame do mesta Tuxtla Gutiérrez ktoré je známe miestnym kaňonom Sumidero v južnej časti štátu Chiapas. Po ubytovaní v hoteli s výhľadom na začiatok kaňonu sme chceli využiť ešte zapadajúce lúče slnka a pozrieť si kaňon pekne z vrchu. Vyrazili sme na miesta poznačenej na Google mape s peknými výhľadmi. Po jazde mestom prídeme na začiatok cesty do kopcov nad mestom a kaňonom. Bohužiaľ ako to už tieto dni býva  v prevedení hlúpych nariadení vládou aj tu za mrežami plotu striehol na nás vírus. A tým že nás chcú chrániť od prírody a zákeraka tak nás nepúšťajú ďalej. Hovoria, že máme využiť služby lodí čo jazdia do kaňonu. To bol plán na ďalší deň no aj tak je to hlúpe veď na lodi je väčšia šanca sa nakaziť ako keď sú ľudia rozptýlený v prírode. Netreba s tým však bojovať je to taký nový štandard života. Otáčame preto motorky a ideme sa najesť. V meste dáme Brazílsky bufet a veríme že zajtra bude lepší deň.

Extra noc v Salina Cruz a súš defekt na ceste - 06.02.2021 20:04

Ráno máme plán ísť do servisu kde Braňovi robili naposledy koleso. Chceme tu opláchnuť motorky po jazde v piesku a kúpiť novú žiarovku lebo staronová sa odpálila a nič som poslednú noc po ceste nevidel. Tiež chcem aby mi nastavili moju spojku lebo už zaberá skoro pri rajdoch a nastavenie lankom nepomáha. No a posledná vec dňa je zachrániť dron. Po páde do piesku bol dron plný prachu a malých zrniek piesku čo zabraňovalo pohyby vrtuli. Chcel som teda použiť vyfúkanie vysokotlakým vzduchom v servise. Všetko sa podarilo vyčistiť tak na 95% a vrtuľky zas išli aj keď sem tam s malým drením. Nebol som dostatočne spokojný a mal som nápad to vyčistiť ešte čističom na brzdy aby tekutina odviedla zvyšný prach z rotorov a vzduch by to dočistil na 100%. Bohužiaľ čistič bol tak agresívny že naleptal plasty a podľa všetkého aj spoje na vysielači. Dron síce fungoval ale nespojil sa už na 2 krát s ovládačom. Teda oddnes umrel druhý dron nášho výletu. Keď sme sa zbalili po servise a oplakali stratu nášho druha z nebies vyrážame smer mesto Tuxtla Gutiérrez v oblasti Chiapas.

Približne po 14km od servisu mi zrazu začalo krútiť motorkou. Myslel som že som nabehol na olej. Modlím sa aby dom nespadol 2x som vybilancoval motorku a zastanem pri krajnici. Pozerám sa na motorku a zistil som, že som dostal súš defekt. Braňo bol už niekoľko km predo mnou tak volám a posielam správu aby sa vrátil. Po nejakom čase Braňo prichádza nazad a jednáme sa čo s kolesom. Či na ňom ísť nazad do servisu alebo ho opraviť na mieste. Nakoniec sme sa dohodli že koleso zhodíme a Braňo zbehne so servisu ho dať opraviť. V servise po zhodení pneumatiky zistia že mi na kolese praskla špajdľa ktorá vbehla zázrakom dovnútra a prepichla dušu. Špajdľu našli v duši kolesa. Na základe tejto informácie som sa rozhodol nech dajú nový výplet na celé zadné koleso. Chlapci teda začnú pracovať na novom výplete kolesa a tým pádom pre nás to znamená že si dáme ďalšie mušle v Salina Cruz. Mesto nás proste má rado a nechce nás pustiť von. Ja som celý čas ostal na mieste kde bola motorka. Keď Braňo dojednal opravu následne sme sa dohodli cez telefón, že zoberiem taxík nazad do hotela kde sme boli predošlú noc čo bolo kolo 8km od miesta defektu. Cca po 30 min neúspešného stopovania taxíkov mi zastalo jedno auto a pýtali sa či som v poriadku. Ja som im povedal, že OK. Pomaly sa pohli ďalej ale nakoniec sa vrátili a pýtali sa či chcem odviesť. Nebol som si istý ale keď jeden z nich mi ukázal preukaz že je vojak z povolania prikývol som. Chlapci ma naložili a doviezli do hotela presne v čase keď Braňo parkoval motorku. Mojim záchrancom vojakovi z povolania a učiteľovi na vysokej škole som poďakoval dal malé sprepitné a odfotil sa na pamiatku. Proste ľudia v Mexiku sú dobrý od srdca aj keď sa menej usmievajú ako som na to zvyknutý v Ázii.

Večer nás čakala ďalšej extáza jedla v reštaurácii na Faro de Cortes. Jedlom posilnený už skočíme len pre koleso do servisu a namontujem ho na mieste kde sme nechali motorku. Unavený sa vrátime na hotel a ide sa spať. V hlave pred spánkom ostáva otázka a malá iskra nádeje, že na ďalší deň nás mesto prepustí a budeme môcť ísť ďalej vpred.

Duny a piesková pláž. Náš malý Dakar 2021 - 06.02.2021 04:57

Dnes sme sa rozlúčili s Michalom a rodičmi a vyrážame 4 januára smer východ. Rýchla a nám už známa cesta ubieha v pohode. Po ceste sa zastavíme ešte na obed na Playa San Agustinillo blízko Zippolite za Braňovým priateľom Pierrom našim budúcim spolujazdcom na výlete kolo Mexika. Dávame obed v miestnej reštaurácii a dohodneme nasledujúce kroky kde sa zas stretneme v oblasti kolo Cancúnu.

Po obede pokračujeme ďalej smer Salna Cruz na vybraté miesto s peknými dunami a nekonečnou plážou. Zastaneme na vyhliadke pri ceste ktorú sme navštívili ešte pred novým rokom a zhodnotíme kadiaľ sa dostať na pláž. Podľa mapy zbehneme  do dedinky pod kopcom a cez prašné cestičky sa preštrikujeme na koniec dediny odkiaľ ide piesková cesta priamo na pláž Playa Escondida. Na konci cesty ostávame v nemom úžase pred nami sa rozprestierajúcou otvorenou plážou s krásnym výhľadom, vôňou mora a chuťou jazdiť až k dunám. Po očnom kontakte a kývnutím hlavou za začne náš novoročný malý Dakar. Naše smiešne jazdenie v plne naloženom móde a na mäkkom piesku je zábavne. Sem tam kráčame, potom tlačíme a učíme sa jazdiť na jednotke v jedinom možnom riešení jazdy na piesku pri slabom výkone motora motoriek.  Nikomu z nás to však nevadí a si to užívame ako malý chlapci na veľkom pieskovisku. Malú Dakarskú 1.5km vložkou zvládneme až pod duny na konci pláže.

Tu vytiahnem dron a Insta 360. Trochu polietam spravíme video a fotky nech sú spomienky aj pre vás. Nakoniec ešte kráčam na vrchol duny zatiaľ čo Braňo lieta s dronom v okolí.

Keď už som na dune a kochám sa západom slnka Braňo dole začal ísť smerom ku mne a mal som tušenie či náhodou sa nestratilo spojenie s dronom. Nakoniec keď sme spolu mi povedal že dron skončil niekde na dune kvôli nárazovému vetru ktorý ho zrazil k zemi. Neskôr dron zbadám niekoľko desiatok metrov pod nami ležiaci na piesku. Nič sa na drone nerozbilo len bol plný jemného piesku z pláže. Preto dron zbalíme a necháme čistenie na neskôr pretože posledné lúče zapadli za obzor a ešte treba zopár kilometrov do nášho známeho hotela. Pred nocľahom sme stihli naplniť žalúdok v dedinke za Salina Cruz v jednej s miestnych reštaurácii ustríc. S plným bruchom už ostalo sa len presunúť a spať.

Silvester, dni v novom roku a servis - 25.01.2021 01:48

Ráno sme vyrazili plný síl a čaká nás cesta dlhá 250km nazad do Puerto Escondido. Cesta ubehla rýchlo. Za mestom Salina Cruz čo v preklade znamená soľný kríž sme videli veľké jazerá na odsoľovanie pri mestečku Salinas del Marqués. Salinas del Marqués je jedno zo 14 miest kde sa v Mexiku ťaží soľ. Fabrika vie vyťažiť približne 45 ton soli denne. Mexiko je šiestym najväčším producentom soli na svete a má podľa štatistiky z roku 2017 vyprodukovaných 8,67 milióna ton soli.

Ako sme prešli na druhu stranu údolia zastavíme sa na vyhliadke odkiaľ vidíme pekné pieskové duny pri pláži Playa Escondida. V hlave hneď vzniká myšlienka, že keď pôjdeme smerom na východ do Yucatánu sa tu zastavíme preskúmať pláž. Zvyšok cesty prebehol príjemne na kľukatých cestíčkach a neskôr nudnej rýchlostnej ceste. Príchod bol načasovaný dobre a dorazíme v poobedných hodinách. Rodičia s Michalom nás privítajú a rozbieha sa Silvestrovská oslava. Dáme si prípitok, super večeru a s plným bruchom pozeráme na nete staré Silvestre. Ako tak posledný rok starne my pekne naladený a decentne pripitý nevieme udržať otvorené oko. Ja som vydržal do 22:30 no bol som zlomený tak ako zvyšok posádky preto idem spať. Novy rok všetci prekračujeme v spánku. Mne sa podarilo zobudiť cca 5 min po polnoci. Kuknem cez okno na pár výstrelov ohňostroju na vzdialenej pláži a pokračujem v spánku až do rána. Ďalší deň máme len relax a poobede plávanie na pláži zo západom slnka. Braňo pekne poznamenal, že to bol najkrajší západ slnka roku 2021.

V sobotu 2 januára sme šli s motorkami do servisu v Puerto Escondido. Tým že obe motorky už mali najazdených 2475km od kúpy motoriek dávame vymeniť olej na oboch Ventách. Najskôr vymenili olej na Braňovej motorke a po umytí motorky Braňo ide nazad na ubytovanie. Moja motorka má toho na opravu viac. Rozhodol som sa vymeniť pneumatiky, doplniť prasknuté špajdle a vymeniť vypálenú žiarovku v prednom svetle. Pneumatiky sa nám podarilo zohnať v pobočke servisu také isté ako Braňovi. Tu v Puerto Escondido boli obe pneumatiky za 2400MXN teda o 100MXN lacnejšie ako sme kúpili pre Braňa. Zatiaľ čo Braňovi menili olej ja som prehodil žiarovku a neskôr pozeral čo a ako treba odšróbovať aby bol prístup na výmeny daných veci. Človek nikdy nevie ci to nebude potrebovať neskôr. Po cca 2 hodinách je motorka pripravená na ďalšie dobrodružstvo a odchádzam na ubytovanie. Ešte ostal jeden deň extra na tomto peknom mieste a tak dobieham písanie periem a pripravujem sa na odchod smer Yucatán.

Fjordy pri Faro de Cortes a ustricový raj - 19.01.2021 14:36

Po tom ako sme mali dosť času pri oprave motorky tak Braňo začal skúmať kam by sme mohli skočiť niečo pozrieť v meste. Salina Cruz je prístavné mesto a okrem prístavu a veľkej rafinérsky  tam veľa vecí na pozretie nie je. Ako sme zatiaľ pili nápoje a jedli polievku v miestnej kaviarni Braňo našiel miesto s názvom Punta La Ventosa.

Punta Ventosa v preklade veterný výbežok známy svojím veterným počasím je miesto a fascinujúca krajina známa svojou vysokou ekologickou hodnotou a pôsobivý výhľadmi. Na tomto mieste útesy fjordov padajú do mora z výšok presahujúcimi 100m. Punta La Ventosa nie je známa len svojou krásou ale aj miestom s názvom Faro de Cortes. Faro de Cortes (Cortézov maják) je umiestnený na kopci Morro a je pomenovaný podľa slávneho dobyvateľa Ameriky Hernána Cortésa Tento maják bol postavený v roku 1529 na príkaz Hernána Cortésa. Slúžil ako navigácia a ochranca pred zradnými útesmi pre prvých dobyvateľov Ameriky. O jeho výstavbu sa zaslúžili Pedro de Alvarado a Fray Bartolomé. Táto významná pamiatka je dodnes nemým svedkom a dedičstvom udalostí, ktoré sa stali v týchto miestach.

Po príchode do miestnej časti Ensenada de la Ventosa (Veterná zatoká) najskôr prebehneme kolo reštaurácii s veľkým množstvom ustríc. Hneď máme chuť si nejaké dať ale najskôr ideme na veterný výbežok. Kľukatá cesta nás privedie na pobrežie plnom oblých kameňov ako keby navozených z nejakej rieky. Tu nájdeme prekvapivo veľa uhynutých živočíchov. Jedného delfína, dve korytnačky a zopár štvorzubcov. Po preskúmaní pláže a zahratím sa s kameňmi, ktoré vyzerali ako vajíčka od dinosaurov vyjdeme na maják odkiaľ je krásny vyhlaď na okolie. Predtým ako sme sa dostali k majáku nás po ceste stretol jeden španielsky pár a ten nám odporučil ísť ďalej za maják. Kľukatá cestička nás viedla popri kaktusoch a krásne rozkvitnutých stromoch najskôr na miesto, kde more malo veľkolepú symfóniu hry na okrúhlych kameňoch. Tie pri pohybe ako ich more prenášalo z miesta na miesto vydávali zaujímavé tóny. Ich zvuk by človek so zavretými očami nevedel rozpoznať odkiaľ idú a k čomu ich prirovnať.

Po nabažení sa tohto prírodného úkazu sa presúvame smerom hore k vrcholu kopca kde sme ostali v nemom úžase nad ponúknutým výhľadom na fjordy. Keď sme sa potešili oko výhľadom na útesy vyťahujem dron a ide sa lietať popri pomalom západe slnka. Keď slnko zamávalo na rozlúčku posledným lúčom dňa a zapadlo za horizont sa pohneme v šere dňa k miestnej reštaurácii s morskými plodmi. Tu ukončime deň kulinárskym zážitkom plným ustríc. Musím poznamenať, že prvý krát v živote som si pochutnal na čerstvých ustriciach. Potom už len vyberieme moto zo servisu a ide sa na hotel.

Oprava kolesa v Salina Cruz - 16.01.2021 18:20

Včera sme šli pomalšie kvôli tomu že Braňo mal problém s motorkou. Pri určitej rýchlosti mu vozilo motorku zo strany na stranu. Mali sme v hlave myšlienku, že to bude problém s vyvážením kolesa. Preto sme včera nedošli do mesta Salina Cruz ako bol plán ale ostali sme v mestečku Jalapa cca 42 km pred Salina Cruz.

Na druhý deň ráno sme sa rozlúčili s Michalom ktorý šiel rýchlo do Puerto Escondido vrátiť auto a my sme po raňajkách pokračovali do Salina Cruz. Pri reštaurácii mi Braňo navrhol nech skúsim motorku. Nasadám na motorku. Pred nami bol vyvalený ťahač do priekopy a mi tesne za ním cca 100m zastavíme. Motorka bola zle ovládateľná. Po tom čo zastavím mi Braňo hovorí že na zadnom kolese je osmička. Pozeráme sa na koleso čo sa deje a zistíme, že Braňova moto má prasknutých 5 špajdlí. Keď sme kupovali Braňovu moto tak tam už chýbali 2 špajdle ale nepočítali sme s tým že to môže takto dopadnúť. Určite sa na tom podieľali aj naše skákania cez mestské spomaľovače ktorých je v Mexiku požehnane. Minimálne 2 v každej dedine ale väčšinou je to 4 až 6 kusov. Po tomto zistení teda idem zvyšných 40km rýchlosťou 30 až 60 podľa toho ako to ide Braňovi.

Po ceste sme zbadali v  mestečku Tehuantepec jednu predajňu na moto veci. Zastavíme a kupujeme nové pneu pre Braňa aj pre mňa ale po zistení že nevedia vycentrovať koleso a ani riadne vymeniť pneu kúpime len jednu sadu a pokračujeme ďalej do Salina Cruz ktorá je ešte vzdialená 15 km. Tam som našiel zopár servisov a predajni na náhradne diely. Skončime v prvom najlepšie hodnotenom servise a predajcom náhradných dielov YAMIMOTO. Chceme aby vymenili Braňovi všetky špajdle a urobili nový výplet nech to už konečne riadne drží. Po malom hľadaní správnej dĺžky nachádzajú čo potrebujeme a idu na to. Oznámia nám, že výplet centrovanie a výmena nových gúm bude trvať 3 hodiny. Preto zatiaľ ideme s Branom do mesta a na miestne fjordy a neskôr nejaké to jedlo. V čase nášho odchodu zo servisu sa tiež rozhodneme že ostaneme v meste na 1 noc nech ideme do Puerto Escondido za svetla. V servise dokončili prácu ako spomínali a boli sme s ňou nadmieru spokojný. Na druhy deň sa môže ísť ďalej osláviť Silvester.

Práca na moto stala 890 MXN. Čo je fajn suma na to ako bolo treba všetko rozobrať. Cena oboch pneumatík bola 2500 MXN.

Pneumatiky ktoré sme kúpili sú od čínskeho výrobcu Timsun ktorý vyrába pneumatiky od roku 2006.

Predná pneumatika Timsun  54R TS 817, rozmer 90/90 21 www.timsun.cn/ephoto/show-10.aspx

Zadná pneumatika Timsun 4P.R. TS 829, rozmer 4.60-18 www.timsun.cn/ephoto/show-4.aspx

Santiago Matatlán celosvetové hlavné mesto Mezcalu - 14.01.2021 22:37

Ako sme zbehli z kopcov nad Hierve el Agua cesta nás priviedla do mesta Santiago Matatlán. Už pri hlavnej tabuli mesta je vidieť že mesto je najlepšie vo svete vo výrobe Mezcalu. Prezradí to aj destilátor nad hlavnou tabulou pri vstupe do mesta. Vedeli sme, že celá Oaxaca je známa pálením Mezcalu no až teraz sme neplánovane došli do Mekky páleniek. Palenque, je označovaná ako tradičná továreň na výrobu alkoholického nápoja Mezcal. Čo je to vlastne Mezcal?

Mezcal po španielsky [meskal] je destilovaný alkoholický nápoj vyrobený z akéhokoľvek druhu agáve. Slovo mezcal pochádza z Nahuatl mexcalli čo v preklade znamená „agáve uvarené v rúre“ Rastliny agáve alebo maguey sa nachádzajú hlavne v južnej časti Mexika a aj keď väčšina Mezcal sa vyrába v Oaxaca jeho výrobu nájdete tiež v oblastiach Durango, Guanajuato, Guerrero, San Luis Potosí, Tamaulipas, Zacatecas, Michoacan a tiež v nedávno schválenej provincii Puebla.

V Oaxaca sa pri prípitku hovorí Mezcal je na všetko zlé aj dobré. „Para todo mal, mezcal, y para todo bien, también.“ Aj napriek podobnému názvu s maskalinom ktorý sa nachádza v kaktusoch Peyote (Lophophora williamsii) Mezcal neobsahuje žiadne psychedelické látky.

Agáve bola jednou z najposvätnejších rastlín v pred španielskom Mexiku a mala výsadné postavenie v náboženských rituáloch a mytológii. Pôvod tohto nápoja je v mýtoch a hovorí, že blesk zasiahol rastlinu agáve, uvaril ju a otvoril, pričom s neho vytiekla šťava. Preto sa tekutina nazýva ako „elixír bohov“. Nie je však isté, či pôvodní obyvatelia Mexika využívali túto šťavu pred španielskym dobytím na výrobu destilátov.

Až po príchode španielov, ktorí poznali destilačné procesy a boli oboznámení s pulque a inými nápojmi založenými na agáve začali experimentovať s hľadaním spôsobu výroby alkoholu ktorým výsledkom je Mezcal.

Proces výroby Mezcal sa začína zberom rastlín Agáve. Rastlina Agáve má takmer 200 poddruhov. Zrenie rastliny trvá sedem až pätnásť rokov, v závislosti od druhu a od toho, či je kultivovaná alebo divoká. Na výrobu nápoja sa používa stredná časť rastliny nazývaná piňa. Niektoré piňa mávajú váhu až 40 kg. Po dovezení Agáve na miesto výroby sa naskladajú do jamy na predom rozpálene kamene a zakryjú sa hlinou. Po zakrytí sa takto Agáve ďalej varí tri a viac dní čo záleží od postupu výrobcu. Toto špeciálne podzemné praženie dodáva Mezcal  jeho intenzívnu a výraznú údenú príchuť. Chuť Mezcal by som prirovnal ako keď si dáte silne vyúdenú klobásu a zapijete slivovicou. Po uvarení a vyúdení sa Agáve rozdrvia a roztlačia tradičným spôsobom za pomoci kamenného kolesa ťahaným koňom. Po rozdrvení a pridaní vody sa Agáve necháva kvasiť vo veľkých kadiach alebo sudoch. Takto pripravená zmes sa necháva fermentovať a kvasiť pokiaľ je dostatočne pripravená na destiláciu. Destilácia Mezcal prebieha tak ako Tequila a destiluje sa dvakrát. Prvá destilácia známa ako ordinario ma obsah alkoholu kolo 37,5%. Aby sa zvýšil obsah alkoholu sa destiluje druhýkrát. Mezcal môže dosiahnuť obsah alkoholu 55%. Po destilácii sa destilovaný produkt potom plní do fliaš. Takýto novy mladý Mezcal označovaný ako joven. Aby sa dosiahlo ďalšie zrenie a lepšia kvalita Mezcal sa nechá vyzrieť v sudoch od jedného mesiaca do štyroch rokov, ale niektoré môžu dozrieť až 12 rokov.

Len pre informáciu Tequila je v podstate Mezcal a je vyrobená z rastliny modrej Agávy v oblasti mesta Tequila 65 km severozápadne od Guadalajary a na Jaliskej vysočine v stredozápadnom mexickom štáte Jalisco.

Viac informácii o Mezcal sa môžete dočítať na týchto linkoch.

en.wikipedia.org/wiki/Mezcal

www.mezcaleria.de/en/production

www.grandcata.com/blog/pedros-trip-to-mezcal-countryNa našej ceste sme mesto prešli dosť rýchlo a nemali sme veľa času preskúmať toto výnimočné miesto na výrobu Mezcal. Ako to ale zvyčajne býva mali sme skúsiť atmosféru miesta. Keď Braňo zastal pri ceste aby sa obliekol tak sme videli miestnu výrobu Mezcal. Po nápade poďme kuknúť ako to robia sme skončili ochutnávke Mezcal a neskôr ho aj kúpili 1 liter za 200MXN. Nakoniec tato pálenka chutila Branovmu otcovi najviac zo všetkých kúpených a ochutnaných Mezcal.

Odchádzame zahriaty a v srdci tak trochou Mezkaleros. Ďalej nás už len čakala krásne kľukatá cesta v údoliach a kopcoch s vysokými kaktusmi, lietajúcimi dravcami nad našimi hlavami ako bohmi sprevádzajúcich pútnikov až do západu slnka.

Templo de Santo Domingo de Guzmántrh a vodopád Hierve el Agua - 07.01.2021 14:48

Ráno ideme pred výjazdom z mesta pozrieť miestny kostol Templo de Santo Domingo de Guzmántrh Už z jeho názvu vyplýva, kostol a kláštor boli založené dominikánskym rádom. Výstavba začala roku 1575 a bola dokončená v priebehu ďalších 200 rokov. Stavba mala funkciu ako kláštor od roku 1608 do roku 1857. V období revolučných vojen slúžili budovy na vojenské účely a v rokoch 1866 - 1902 ako kasárne. Kostol bol obnovený na náboženské účely v roku 1938. Od roku 1972 sa stal regionálnym múzeom a v roku 1993 bolo prijaté rozhodnutie na jeho kompletné zreštaurovanie, ktoré bolo dokončené v roku 1999. Na rekonštrukciu bolo použitých viac ako 60 000 listov 23,5-karátového zlata.

Po kostole ešte zbehneme na miestny trh so suvenírmi a ja s Braňom vyzdvihneme opravené mobily. Keď sme vybavený rozbiehame náš ďalší plán dňa.  Chystáme sa ísť pozrieť vodopád

Hierve el Agua (v preklade znamená vriaca voda) sa nachádza približne 70 km východne od mesta Oaxaca za mestom Mitla v obci San Lorenzo Albarradas. K miestu vedú 2 úzka kľukaté nespevnené cesty. Jedna je v lepšom stave druhá je viac kľukatá a menej upravená s krásnymi výhľadmi vhodná na off road výjazd na motorke. Hierve el Agua je skupina prírodných skalných útvarov ktoré pripomínajú vodopády. Tieto útvary čnejúce do výšok 50 až 90m od dna údolia sú vytvárane tečúcou sladkou vodou ktorá je nasýtená uhličitanom vápenatým a ďalšími minerálmi. Útvary podobne vodopádom sa tvoria ukladaním minerálov rovnakým spôsobom ako sa v jaskyniach tvoria kvaple. Na jednom z útesov, nazývaným „cascada chica“ (malý vodopád) alebo amfiteáter sú dva veľké umelé bazény na kúpanie. Na danom mieste je aj zopár o malých prírodných jazierok.

Viac informácií en.wikipedia.org/wiki/Hierve_el_Agua

Vedeli sme, že kvôli Covid 19 je vodopád zavretý ale po šťastí na Monte Albán sme dúfali že sa tam nejak dostaneme. Braňo tu bol s kamarátmi na prieskum po hlavnej ceste už pred 1.5 mesiacom kde ich po zjazde z diaľnice otočili kvôli tomu že je zavreté. Plán teda po preskúmaní Google mapy sme zmenili na cestu v horách. Predbežne sme sa dohodli že pôjdeme na Zona Arqueológica de XAAGÁ miesto kde sú zrúcaniny aby sme tak čiastočne zmiatli kontrolu. Pôvodne sme chceli prejsť diaľnicou a odbočiť ale povedali nám, že je výjazd zablokovaný tak sa musíme vrátiť. Michal už na danom mieste čakal dlhšiu dobu lebo šiel pred nami. Z diaľnice sme museli prejsť dezinfekciou v jednom mestečku, kde sa nás pýtali kam ideme. Plán, že ideme na dané miesto vyšiel a aj keď krútili hlavou že je to zatvorené tak sme sa cez nich dostali až na náš bod stretnutia. Po príchode na miesto a stave nespevnenej cesty sme sa s Michalom dohodli, že nejde ničiť požičané auto a pôjde dopredu na dohodnuté predbežné miesto nášho ubytovania a my vrážame do hôr po prašnej ceste. Cesta je prekvapivo malebná s peknými výhľadmi. Po ceste stretneme miestnych na koňoch. Cesta prebehla až k dedine bez problémov. Pred dedinou je rampa s reťazou. Zastali sme a rozmýšľame čo ďalej. Dalo sa to obísť no váhame. Predtým som videl auto čo šlo za nami tak navrhnem nech počkáme. Prišiel miestny Mexičan so svojou ženou. Povedal nám len to iste čo sme vedeli. Všetko je zatvorené ale súhlasil že nás pustí dnu nech sa ideme previesť a opýtať k atrakcii a na otočku sa vrátiť. Prešli sme dedinou až k bráne kde miestny policajti len zopakovali že za bránou striehne nebezpečný Covid 19 a pre našu ochranu nebudeme vpustený. Preto odchádzame a sme sklamaný. Nad dedinou ešte vytiahneme dron nech máme aspoň nejaký záber. Braňov dron má pokazený motorček na kamere tak letím s mojim. K dedine som letel okruhom a kvôli vetru a vzdialenosti miniem baterku veľmi skoro. Taktiež po včerajšom zážitku nechcem dráždiť miestnych preto sa vraciam a odchádzame. Škoda pekného miesta. Dúfam, že sa niekomu po nás podarí toto miesto niekedy navštíviť.

Indiánska sauna Temazcal - 03.01.2021 18:10

Ako sme skončili s Policajnou kontrolou tak sme mali kvôli tomu sklz do dohodnutej tradičnej sauny pôvodných obyvateľov Mexika. Sauna sa vola Temazcal. Po príchode na dohodnuté miesto som zistil že tento Temazcal sa nachádza vedľa slaného minerálneho prameňa Las Salinas Trinidad de Viguera Oaxaca starého údajne 1200 rokov. Preto si všetci postupne spravíme fotografie pri lokálnej pozoruhodnosti v tvare 3 komínov z vápenca. Vnímam to ako dobré znamenie. 3 pútnici a tri komíny a teda správne miesto na očistu tela i ducha..

Temazcal je považovaný za jeden z najstarší obradov. Ceremoniál potu je symbolickou regresiou  späť do lona matky zeme a s jej opätovným pripojením. Svojim pôvodom v starodávnych učeniach je Temazcal spájaný s našou podstatou prostredníctvom štyroch elementov prírody. Ohňom, vodou, vzduchom a zemou. Počas obradu sa za pomoci meditácie, spevu a modlitby duchovne a fyzicky očisťujeme.

Naša sauna bola v podobe malej kopuly. Pri vstupe do saune sme dostali do rúk zväzok rozmarínu (často spájaný s ochranou a používaný aby zahnala zlých duchov, nočné mory a choroby) a sadli sme si do kruhu na lavicu pre stene. Do sauny s nami vstúpila aj naša curandera (liečiteľka) miestna Mexičanka čo viedla obrad. Pod nohami v strede Temazcalu sme mali kamene pod ktorými bol vývod pary ktorú privádzali z vonka. Para obsahovala bylinne esencie a napĺňala celé miesto prijemnou vôňou. Na začiatok v teple Temazcalu sme sa postojačky vzájomne pomodlili k miestnym bohom. Potom nám bolo povedané aby sme očistili myseľ zahodili staré myšlienky a nechali sa naplniť novou energiou. Po prvom kole sme dostali píšťalky v tvare jašterov a korytnačiek. Mali sme do nich fúkať a vylúdiť tóny ktoré prilákajú božstvo na našu stranu. Keď sme naše umelecké dielo dokončili dostali sme na prípitok čaj a Mezcal (je destilovaný alkoholický nápoj vyrobený z akéhokoľvek druhu agáve). Pripíjali sme si s matkou zemou a všetkými našimi ochrancami. Mezcal a teplý čaj nám prijemne stúpol do hlavy. Naša curandera nás potom vyzvala aby sme si jeden z nás vstali pred ňu. Ostatní dvaja znova hrali na píšťalky zatiaľ čo jeden z nás mal duchovnú očistu za pomoci zaklínadiel a stieraním tela bylinkami rozmarínu čo sme dostali. Ako vyvrcholenie rituálu očisty ducha sme mali kričať svoje meno zhlboka čo najviac od srdca. Celá procedúra sa zopakovala pre každého z nás pomedzi pití čaju a ďalších Mezcalov. Posledné štádium očisty bola očista tela. Dostali sme kakaový peeling s ktorým sme si mali natrieť celé telo a riadne sa vyrajbať. Keď sme skončili nás curandera nakoniec opláchla vodou a bolo po očiste. Už ostávalo len silným revom a krikom vyhnať všetko zlé z Temazcalu von. Po tomto sme boli ako znovu narodený plný energie a čistoty ducha na ďalšie dobrodružstvá.

Na konci pred odchodom sme sa dozvedeli že miestne 3 curandera sú žiačkami žiaka od Marie Sabiny. Ta bola najznámejšia curandera v Mexiku. Pre viac info Wikipédia

en.wikipedia.org/wiki/Mar%C3%ADa_Sabina

Informácie o Tamazcal som cerpal z tohto webu.

Sweatlodge / Temazcal

Monte Albán a Tres Gringos - 02.01.2021 16:59

Ráno vstávame a máme plán ísť na miesto z názvom Monte Albán. Ja a Braňo máme ešte plán ísť do obchodu s mobilmi, kde som ja nechal môj mobil na opravu a Braňo objednal opravu šošovky na telefóne. Zatiaľ čo mi riešime mobily poslali sme Michala dopredu na prieskum ako je to so vstupom na Monte Albán v tomto čase Covid 19.

Monte Albán je jedným z prvých miest Strednej Ameriky. Jeho založenie sa odhaduje až 500 rokov pred Kristom. Monte Albán bolo tisíc rokov dôležitým popredným spoločensko-politickým a ekonomickým centrom civilizácie Zapotec. Celé miesto sa nachádza približne 400 metrov nad údolím mesta Oaxaca na umelo vyrovnanom kopci. Celá archeologická časť mesta je vo výške 1940mnm. História súčasného názvu miesta nie je nejasná. Predpokladá sa že vrch bol pomenovaný podľa španielskeho vojaka menom Montalbán z koloniálnej éry alebo bolo meno prebrané podľa názvu Talianskych vrchov Albán. Starobylý názov mesta podľa Zapoteckej kultúry nie je známy, pretože k opusteniu došlo storočia pred napísaním prvých dostupných etnohistorických zdrojov. Mesto stratilo svoju politickú prevahu na konci roku 750 po Kristovi a čoskoro potom bolo z veľkej časti opustené. Podľa vykopávok pravdepodobne bolo miesto čiastočne využívane až do začiatku koloniálneho obdobia v roku 1521. Pôsobivé zrúcaniny Monte Albán lákali návštevníkov a prieskumníkov počas celej koloniálnej i modernej doby. Medzi inými Guillermo Dupaix skúmal túto lokalitu začiatkom 19. storočia. J. M. García publikoval jej popis v roku 1859. Prvý intenzívny archeologický prieskum miesta uskutočnil v roku 1902 Leopoldo Batres, vtedajší hlavný inšpektor pamiatok pre mexickú vládu pod vedením Porfiria Diaza. No až v roku 1931 sa pod vedením mexického archeológa Alfonsa Casa uskutočnili rozsiahle vedecké výskumy. Od tohto roku bola veľká časť zrekonštruovaná a je dnes viditeľná pre verejnosť. Viac informácii na Wikipédii

en.wikipedia.org/wiki/Monte_Alb%C3%A1n

Keď sme dovybavovali mobilne záležitosti vyrážame za Michalom. Ten nám medzičasom oznámil, že treba stáť v rade aby sme sa dostali na vrch. Keď sme dorazili na miesto Michal stál pri skupinke ľudí čo tam stretol. Bol to otec s dcérou a jednou kamoškou čo prišli na výlet z Čiech. Tí nám upresnili informáciu prečo nás nechcú pustiť na vrchol. Ako zvyčajne zas kvôli Covid 19. Archeologické miesto má limitovaný počet ľudí na 400 za deň a po tomto pocte predaných lístkov sa tam človek nedostane. Skúšame to ešte aj keď nás na to upozornili no bez výsledku.

Predtým nám ale povedali, že je tam možnosť to obísť neštandardnou cestičkou ktorú im spomenul jeden človek ktorú s nimi riešil ako sa dostať na vrchol. Skúmame teda mapu v mobile a je tam možnosť cesty. Vyrážame na začiatok kam nás naviedol mobil a skúmame či by to bolo možné prejesť motorkami. Bohužiaľ je to prístupné len peši. Cesta na vrchol bola cca 25min. bez problémov a kontrol ľuďmi. Cesta nás priviedla ja miesto parkovisko. Bolo tam zopár taxikárov a vodičov áut čo čakali na turistov. Prešli sme okolo a ideme k pokladni kúpiť lístky. Boli sme v napätí či nás niekto bude riešiť prečo ideme neskoro. Nik nás nezastavuje a strážnik čo nás videl asi odchádza na toaletu. Mi ideme k pokladni ale nik tam nie je veď už je aj tak neskoro. Preto to chápeme ako pozvanie a ideme ďalej na archeologickú prehliadku miesta. Bohovia miesta k nám boli naklonený. Miesto je úžasné a veľkolepé. Postupne nám po častiach odkryje svoje čaro a ukáže aký sme v porovnaní s jeho veľkosťou zanedbateľne malý. Keď sme prešli miesto na koniec pláne a vystúpili po strmých schodoch vidíme, že posledný turisti pomaly odchádzajú. Je to dobrá možnosť spraviť pekné zábery z dronu. Preto vytiahnem dron a vzlietnem. Snažím sa lietať ďalej od miesta vykopávok nech nie je dron počuť. Po minutí 1 baterky veci balíme a ideme von. Po ceste popri monumentoch nás zdravia ešte 2 miestny pracovníci. Zdravím ich a schádzame schodmi priamo na pláň kde mierime k východu. Ako tak kráčame vidím k nám prichádzať oproti jedeného človeka ktorý mal naponáhlo. Potom som zaregistroval jedno auto ako ide po pláni a odbočilo k nám. Myslel som, že zatvárajú a preto nás idú upozorniť prečo nie sme ešte vonku. Keď nás zastavili chceli vidieť môj batoh. Vtedy nám došlo že počuli ako lietame s dronom. Najskôr som váhal či im povedať pravdu, ale aj tak by dron našli tak sme sa priznali že ho máme. Pobavilo ma keď strážnici medzi sebou v španielčine  spomenuli TRES GRINGOS. Cítil som sa ako súčasť úseku z filmu kde budú Tres Gringos popravení a oskalpovaní na výstrahu. Našťastie sa tak nestalo. Chceli aby som im ukázal fotky z mobilu a ich vymazal. Nevedeli sme čo nás čaká tak sme viac menej počúvli a vykonávali čo požadovali. Našiel som všetky fotky v mobile čo som nafotil ich vymazal. Potom nejakou lámanou komunikáciu sme sa dorozumeli že chcú aj kartu z dronu. Viedli nás smerom k v budovám kancelárii. Myslel som že bude z toho pokuta a nejaké poťahovačky.

Keď sme dorazili k budove šiel som dnu do budovy kde konečne niekto hovoril anglicky. Jedna mladá žena mi vysvetlila, že chce kartu z ktorej vymaže zaznám a potom mi ju vráti. Medzitým chceli vidieť aj naše lístky, ktoré sme samozrejme nemali. Karta šťastia sa obrátila a bohovia nás začali karhať. Po dohode so zamestnankyňou jeden člen bezpečnostnej služby šiel pre 3 lístky ktoré sme si neskôr zakúpili zakúpili. Zatiaľ čo bol na ceste pre lístky ja som mal nápad jej povedať, že nech si stiahne pekné fotky a video. Nech to moje lietanie malo aspoň nejaký zmysel. Potešilo ju to a aj tak spravila. Keď sa všetko stiahlo vrátila mi kartu vyplatili sme lístky a boli sme zázračne voľný. Vďaka miestnym bohom sme mali ponaučenie a šťastie v nešťastí. Tiež som sa dozvedel, že ak chcem takto lietať je to možné ale musím mat povolenie od miestnych úradov. Na ceste k prednej rampe sme boli pozorovaný strážnou službou a vizuálne odprevadený von. Po ceste sme taktiež videli políciu na motorke čo šla na miesto Monte Albán. Hovorím Braňovi aha tak policajti nás nedostali. Braňo povedal ešte nie sme preč. Prešli hore a dole a už ich nebolo. Prekvapenie nastalo keď sme prišli k motorkám ktoré boli odstavené na mieste odkiaľ sme sa vplížili na vrchol. Tu nás policajti pekne čakali. Chceli skontrolovať naše doklady. To sa stalo prvý krát od kúpy motoriek. Moje vysvetlenie pre situáciu bolo, že z Archeologickej časti volali políciu a ta šla na výjazd. Keď sme im ukázali naše techničáky chceli vidieť aj kúpnu zmluvu ale sme im hovorili že mame to v hoteli. Po snahe spojiť sa s Hugom ktorý nedvíhal nás nakoniec policajti po potvrdení cez vysielačky, že motorky nie sú kradnuté pustili. Tak to bol dnes za deň. Pocit ako Indiana Jones na výprave. Všetko nakoniec dobre dopadlo a bude na čo spomínať. Podarilo sa zachrániť aj nejaké foto a video z karty programom na stratené dáta.

Výlet do mesta Oaxaca cez pláž Zipolite - 01.01.2021 21:29

2 deň vianočný sme vyrazili na plánovaný výlet smer mesto Oaxaca. Rozmýšľali sme zobrať aj Braňových rodičov ale nakoniec ostali na pláži. Preto ideme len sami ako 3 králi. Pred odchodom sme skúšali pre Michala požičať motorku ale nakoniec keď sme nič slušné nezohnali tak Michal požičiava auto v Europcar. Po zdĺhavom vybavovaní auta nakoniec niekedy kolo 2:30 poobede vyrážame. Prvá zastávka po ceste je surférska pláž Zipolite. Cesta bola rýchla. Vzdialenosť je len 70km od nášho ubytovania. Po ceste sme videli ako miestny Mexičania pri ceste kopali jamu ako hrob pre zrazeného a nafúknutého koňa. Braňo po ceste začína mať problémy so stabilitou motorky. Pri určitej rýchlosti mu rozkýva riadidlá. Ja som to mal na ceste z Dubaja na SK na mojej Afrike v roku 2019. Je to spôsobené vyjazdeným dezénom z brzdenia. Skúšame zastaviť v jednom servise ale nevedia nám pomôcť. Ako sme stáli na odbočke tak Braňo spoznal jedného Mexičana čo robil v hoteli kde Braňo býval 1.5 mesiaca nazad. Michal ho preto berie do auta a ide sa ďalej. Po príchode do Zipolite vyložíme nášho spolucestujúceho v Hoteli kde pracuje a rovno tam ostávame na noc. Dáme pivo s quacamole a ideme na večeru na vedľajšiu pláž San Agustinillo. V reštaurácii El Navegante kde sme šli na večeru je nutné robiť rezerváciu stola. Našťastie prídeme tesne po otvorení a majú voľný stôl. Dáme vynikajúcu večeru a ide sa nazad na Zipolite. Tam našu večeru vychodíme na 1.5km dlhej pláži. Po ceste nazad dáme ešte zopár kokteilov v plážovom bare.

Ráno sme si všetci šli zabehnúť na pláž a hodiť sa do mora. Po tomto vynikajúcom nakopnutí dňa a dobrých raňajkách pokračujeme ďalej smer Oaxaca. Čaká nás 270km na kľukatých horských cestách. Cestu ktorú sme zvolili je stredná cesta ktoré je jednou z 3 ciest ktoré vedú do mesta Oaxaca z pobrežia. Cesta v porovnaní s tou predošlou je v lepšom stave. Na ceste sme nestúpali od nulovej nadmorskej výšky do najvyššieho miesta cesty v nadmorskej výške 2656mnm. Tu sme nakoniec našli aj náš neskorý obed o 16:30 v reštaurácii z názvom Itoo. Som sa smial, že jeme na Gerlachu. V horách bolo 10 °C. Tak sme sa museli naobliekať a pokračovať ďalej do Oaxaky. 1/3 cesty už ideme po tme a dôjdeme do mesta o 8 večer. Tam si strelíme quacamole a pivá na oslavu príchodu a ide s do hotela spať.

Pláže, Vianoce a Korytnačky - 26.12.2020 17:13

Po príchode do Puerto Escondido začal čas leňošenia. Chodíme na pláž, behať prejedať sa a užívať prichádzajúci vianočný čas. Na jednej pláži sme náhodne stretli Slováka Milana ktorý žije už 20 rokov v Mexiku. Dali sme si s nim večeru a dozvedali sme sa zopár príbehov z jeho života. Plážový čas letí rýchlo. Užívame si vlny (je tu raj pre surferov), západy a východy slnka.

Na Vianoce sme šli na miestny trh kde  sme kúpili zeleninu, rybu a ingrediencie na našu štedrú večeru. Branova mama spolu s Branom pripravili vynikajúce jedlo a užili sme si spoločný pekný vianočný večer.

1 sviatok vianočný sme na západ slnka šli pozrieť malú rezerváciu na vypúšťanie malých morských korytnačiek. Keď tam ja, Braňo a Michal stojíme a pomaly vypúšťame tie malé užasne stvorenia mi to príde také symbolické ako keď 3 králi stali pri kolíske malého Ježiška. Želáme im na cestu do života počas krásneho západu slnka veľa šťastia a sily.

Pred odchodom sme na pláži ešte podebatilii jednými účastníkmi vypúšťania korytnačiek. Boli to Greg a Jess zmiešaný Americko - Kanadskí pár a zakladatelia firmy v Guatemale na výrobu moto sedačiek pre psy. Ak radi teda jazdite so svojimi miláčikmi a chcete aby boli v bezpečí tak skočte na ich stránku www.goruffly.com/k9-cockpit-motorcycle-dog-carrier či Instagram www.instagram.com/goruffly/

Video z nášho vpúšťania korytnačiek www.instagram.com/p/CJPzd2YlMU2/

Strom mesta Tule a presun do Puerto Escondido - 24.12.2020 23:16

Po raňajkách v hoteli ideme s Branom do mesta. Večer sa mi podarili zhodiť jeden z mobilov na zem a som si rozbil display. Braňovi sa zas z vibrácii na motorke niečo pokazilo na optickej stabilizácii jednej zo šošoviek na mobile. Potrebujeme si teda dať opraviť telefóny. V hoteli nám zamestnanci poradili kam ísť. Servis a predajňu nájdeme rýchlo. Objednáme opravy a ideme ďalej. Ešte nám treba po včerajšej skúsenosti dokúpiť kompresor pre prípad defektu a kupujeme aj malú 4l bandasku ktorú pripevníme Braňovi na motorku. Po tomto sa ide na miesto kde je vysadený odhadom 1500 rokov starý strom mesta Tule. Strom ma podľa zápisu obvod 42m a je to podľa výskumu jeden kmeň nie ako si mysleli predtým, že je to výrast viacerých stromov dokopy. Po tom ako sme skončili prehliadku spoza plota ako zvyčajne kvôli Covid 19. Pre náš neskorý času odchodu meníme plán na priamu jazdu za Braňovými rodičmi. Z Oaxaca vedú 3 cesty. Na jazdu vyberáme najkratšiu. Plán je neskôr ešte prísť nazad na obhliadku celého mesta a tak ďalšie 2 cesty chceme tiež absolvovať neskôr. Cestu sme rozdelili na 2 dni kvôli vzdialenosti a neskorému odchodu. Preto spime v horskej dedinke. Cesta do hotela bola dosť nezáživná. Druhy deň máme pred sebou kľukatú cestu v horách. Celú cestu meriam sportstrackerom. Výsledok je prekvapivý 2x za deň nestúpame na 2000mnm najskôr z 1400mnm potom z 880mnm a nakoniec končíme pri mori v ubytku na skale cca 20mnm. Cesta v tento deň bola naozaj pre motorku ako stvorená. Najskôr priemerná horská cesta so sem tam výtlkmi a do pol cesty odplavenou vozovkou asi 2/3 vzdialenosti. Potom až do Puerto Escondido nová vyasfaltovaná cesta pre dobru jazdu až na stúpačky. Ja síce nie so stupľami na kolesách ale miestny chlapci si to pekne dávali. Večer privítanie s rodičmi a prvé kúpanie v mori so západom slnka.

Šťastné a veselé Vianoce všetkým. Nech sa darí a kilometre na moto robia len radosť v zdraví.

www.instagram.com/p/CJKl7ztlmx8/

Kaktusový raj - 22.12.2020 09:29

Ráno vstaneme dobre vyspatý a ideme na raňajky do rovnakej reštaurácie ako sme boli na večeru. Zakiaľ čo pripravujú raňajky ja ešte idem po ulici spraviť zopár fotiek malebných miest. Na konci ulice som našiel pizzeriu s názvom Pizzas Chuy Jr. Tam určite bude pizza na chuya :D.

Po raňajkách vyrážame smer mesto Oaxacha a Kaňon Alas Verdes. Ani vo sne ma nenapadlo aké pekne prostredie sa nachádza týmto smerom. Po ceste sa začínajú objavovať prvé kaktusy. Keď ich stále pribúda viac a viac zastaneme s Branom pri prvom gigante a robíme si fotky. Je to neskutočné do akých rozmerov vedia nárast. Ako ideme ďalej zapínam kameru aby sme mali pekné video a neskôr lietame dronom priamo v oblasti kaňonu.

Cele miesto „kaktusový raj“ je tak úžasné, že zabúdame na čas a sme tam skoro do zotmenia. Keď sme nabažený miestom vyrážame kľukatou cestou viac do hor a posúvame sa k Oaxaca. Po ceste zisťujem že mi nejak spustilo predne koleso tak keď sme bližšie k prvej dedine pýtame sa na pneuservis a dofúkavam pneumatiku. Na mieste ešte kupujem od miestnej ženy semienka na jedenie a použijem Braňa ako modela pre foto s novou známou. Po kontrole tlaku pokračujeme ešte cez pumpu ktorá bola hneď za rohom. Po tom nás čakajú zákruty, kaktusy, miestne krkavce ktoré nás sprevádzali tichým letom počas celej cesty pohorím. Beriem to ako dobré znamenie. Keď vidím kopce pokryté oblakmi zafarbené do oranžova zapadajúcim slnkom spomínam si na texty z knihy Carlosa Castanedu, ktorý v týchto miestach zažíval dobrodružstvá s Indiánskym šamanom Don Juanom. Prichádza na mňa melanchólia a si od šťastia tej krásy poplačem a zakričím. Som vďačný za tu krásu ktorá nás sprevádza.

Dnes sme cez hory zas pekne nestúpali. Najvyšší horský prechod nameriam na 2238mnm a dnešný začiatok dňa bol z 600mnm. Mame v tele slušné prevýšenie. Do Oaxaca prichádzame po tme. Ako zvyčajne dáme najskôr večeru a Braňo nájde pekný hotel v centre mesta kde zaspávame.

PS: pozor na kaktusové polia. Je to ako mínové pole. Keď som s nich vychádzal mal som veľa detských kaktusov na sebe a sprevádzali ma na ceste do mesta. Jedna vec je že to pichá ale horšie je mi ostali miesta vpichov zapálene. Podľa všetkého ostne obsahujú baktérie a toxíny.

Ešte zistenie pre dedinku odkiaľ sme cestovali. V týchto dňoch som zistil že nad dedinou sa nachádza miesto s názvom Huautla de Jiménez. V tejto dedine žijú Indiáni kmeňa Mazatecs. Názov ich dediny v pôvodnom jazyku znamená miesto orlov. A tých sme videli po ceste v tejto oblasti požehnane. Pre viac informácii o ich mieste a rituáloch je tu v angličtine.

Tato dedina je aj známa hlavne kvôli miestu kde žila najznámejšia liečiteľka a šamanka Mexika Mária Sabina.

Tu sú ešte videa ktoré postupne budem pridávať na Instagram:

Calixtlahuaca Cesta do hor Nevado de Toluca

INAH Archaeological Zone

Puebla a nuda na diaľnici - 22.12.2020 03:13

Konečne mám čas zas písať tak doplním postupne čo sa dialo posledné dni od odmlčania.

Keď sme vyrazili z hotela ideme na raňajky a prehliadku centra Puebly. Dáme raňajky priamo v centre cca 150m od hlavnej katedrály a boli ako vždy dobré. Po raňajkách ideme do katedrály. Katedrála je úžasná. Katedrála bola budovaná počas 9 rokov od roku 1640 až do roku 1690 a pracovalo na nej 1500 robotníkov. Najvyššia časť katedrály má výšku 73m. Po obhliadke katedrály sme sa presunuli na vedľajšie námestie kde Braňo pozrie čo by sa dalo ešte vidieť v okolí.

Našiel že za katedrálou v priľahlej uličke je stará knižnica Biblioteca Palafoxiana. Knižnica bola založená v roku 1646 a UNESCO ju považuje za prvú a najstaršiu verejnú knižnicu v Amerike. Má v svojej zbierke viac ako 45 000 kníh a rukopisov od 15. do 20. storočia. Ideme teda pozrieť peknú historickú budovu so zbierkou kvanta kníh. Pri prehliadke knižnice mám pocit ako keby som bol súčasťou historického filmu či filmu Harryho Pottera. Všetko umocňuje aj tá krásna vôňa starých kníh ktorá bola fascinujúca. Po dotyku histórie prebehneme cez čistotne zavretý park pozrieť ďalší priľahlý kostol. Ale ako to už začína byt štandardom bol kvôli nášmu kamošovi Covid 19 zavretý. Preto sa otáčame na pate a vyrážame smer Oaxaca.
Braňo ešte po predošlej skúsenosti na ceste do Oaxaky mení plán na trasu cez hory a nájdený Cañon Alas Verdes. Ja plne súhlasím. Aj keď sa zmenila trasa stále máme polovicu cesty na diaľnici a nudu zabíjame aspoň skúšaním maximálky na našich motorkách. Ventá sa ukázali v celej svojej sile  a podľa GPS na mobile sme boli schopný dosiahnuť neuveriteľných 107km/h. Tak v rýchlostiach od 85 do 107km/hod sa kotúľame nudne diaľnicou. Počas cesty kedy bola obloha zatiahnutá sa riadne ochladilo. Prispieva k tomu asi aj nadmorská výška preto sme boli nútený vytiahnuť teplé veci a sa riadne naobliekať. Cesta v teple už išla hladko až do cieľa nášho dna v dedinke Teotitlán de Flores Magón v nadmorskej výške kolo 600mnm. Privítala nás aj prijemná večerná teplota kolo 18C. Dnes sme mali jazdu z hor v Pueble kde sme začinali na 2135mnm a končili na 600mnm. V dedinke dávame večeru, nájdeme hotel a ideme späť. Zajtra nás čaká cesta v Alas Verdes.

Popocatépetl a cesta do Puebly - 17.12.2020 17:53

Dnes nás čaká prvý deň bez nášho kamoša Huga. Ráno vyrazíme ešte odovzdať Hugovi nepotrebné veci čo si berieme po ceste nazad pred odletom. Po rozlúčení nasadáme na motorky a vyrážame za našim dobrodružstvom. Po ceste sme chceli dať ešte kávu no nakoniec dáme mini obed z morských plodov. V reštaurácii sa oboznámime taktiež s novou kamerou Insta 360 One X2 www.youtube.com/watch?v=H6rVjSf67mw  ktorú doniesol spolu s rodičmi náš kamarát. Kameru namontujeme ju na moto a ide sa do premávky. Pre tých čo chcú počuť nejaký pocit ohrozenia v Mexiku tak zatiaľ po ceste vidím jedno prestrelene okno na aute ale zatiaľ pohoda.

Prvý bod záujmu po ceste je sopka Xico. V jazyku Nahuatl predhispánske slovo Xico prebrate zo slova Xictli, čo v preklade znamená pupok. Pupok sa nachádza sa v obci Valle de Chalco Solidaridad, juhovýchodne od Mexico City. Po príchode na vyznačený výjazd, ktorý sa nachádzal pri cintoríne nám miestny pokyvom ruky ukážu kadial ist smerom hore na sopku. Vyrážame na vrch sopky. Cesta je terénna ale zvládame to aj keď sme naložený. Hore sa nám otvára krásny vyhlaď na okolie a kráter ktorý slúži na pestovanie plodín ako pole. Vyťahujeme obaja drony a lietame dookola. Ja este pred letom skúšam Instu v kaktusoch a neskôr Braňa použijem ako môjho modela na moto jazdu v kráteri. V sopke sme strávili cca 1 hodinu a užili si toto pekne miesto.

Po malom sopečnom Pupku Xico nás čaká veľký brat Popocatépetl. Pre nás slovná hráčka z detských čias Popocatépetl je aktívny stratovulkán, ktorý sa nachádza v štátoch Puebla, Morelos v strednom Mexiku a leží vo východnej polovici trans-mexického vulkanického pásu. So svojimi 5426mnm je to druhý najvyšší vrch Mexika. Jazda do horského prechodu medzi sopkou Popocatépetl a sopkou Iztaccíhuatl 5230mnm je skoro ako raj pre motorkárov. Krásne kľukatá cesta nás vedie do výšky 3680mnm. Hore je dost chladno. Mali sme plán iste este vyššie na sopku ale kvôli zákerne číhajúcemu Civid-19 za rohom stromov a čerstvom vzduchu bez ľudí nás miestny policajti nepustia cez zataras. Parkujeme teda na parkovisku na horskom prechode. Vytiahneme oba drony a lietame aby sme mali lepšiu perspektívu. Obe sopky nás vítajú ich krásou a mohutnosťou. Skláňame pred nimi poklonu a úctu v duchovnom poďakovaní vidieť ich krásu na vlastné oči. Po cca 15 minútach prídu k nám policajti nech pristaneme s dronom. Počuli Braňov dron ale upozornili mňa tak Braňo balí dron zatiaľ čo ja ukazujem, že už letím pristáť. Policajti boli milý. Keď som pristál tak som im poďakoval za to že nás nechali na pokoji zbalil dron a následne som sa ich spýtal na cestu do Puably našej finálnej destinácie dnešného dňa.

Cesta do Puebly bol za súmraku a neskoršej tmy naša ďalšia výzva dňa. Bola to viac menej terénna neupravená cesta plná kameňov a výtlkov. Do Puebly prídeme za tmy. Ako to už býva pri cestovaní stačí si niečo priať a príde to. Prajeme si teda jedlo. Zastaneme náhodne pri reštaurácii s ktorej sa ukáže neskôr kulinársky zážitok z najlepšieho steaku za poslednú dobu. Po večeri nájdeme ubytovanie blízko hotela a odpadávame do ríše snov.

Posledná údržba a rodiča v Mexiku - 17.12.2020 09:58

Deň začíname odhláseniam sa z hotelu. Museli sme zmeniť hotel kvôli vybookovanemu hotelu. Prvý krát teda naplno nabalíme motorky a ide sa do ďalšieho hotela. Po check in sme zbehli znova do La Tienda Del Biker dokúpiť ešte lanko na spojku a plyn, reťaz atd. Radšej mať veci a nepoužiť ako by to malo chýbať. Po nakúpe ideme k Hogovi domov nainštalovať na mojej moto nabíjačku osadiť tank vaky a ešte dokončiť mala údržbu. Večer dávame neskorú obedovečeru úžasný burger a odchádzame  nazad na hotel. Na hoteli čakáme na telefonát od Braňových rodičov. Dnešný deň majú prílet spolu s jedným naším kamarátom. Budeme s nimi tráviť Vianoce a nový rok v Puerto Escondido raji pre surferov. Večer stretnutie dopadlo dobre a všetci unavený ideme späť. Zajtra nás čaká 2 dobrodružstvo.

Toluca - 14.12.2020 17:44

Ráno sa stretávame o 8:30 s Hugoma vyrážame smer Toluca. Plán je vyjsť na sopku Nevado de Toluca. Po super jazde smer Toluca v peknom prostredí kľukatých ciest prichádzame pomaly pod sopku. Trochu sa strelíme jazdou vedľa ale užijeme si niekoľko km pekných kľukatých ciest. Po zistení že sme prešvihli odbočky otáčame to nazad a prídeme na prijemnú šotolinu smerom hore na sopku. Po cca 3km zastavíme a dozvedáme sa od miestnych lesníkov že hore nás nepustia. Oblasť je kvôli Covid 19 zavretá. Údajne to majú už od Marca 2020. Ťažko povedať keď na internete boli fotky s pred par dni. Jedno je iste, hore sa nedostaneme ale aspoň potešila nadmorská výška 3600mnm kde sme sa dostali. Ako satisfakciu sme polietali sme s dronom a šli na ďalšie uložené miesto v mape Calixtlahuaca INAH Archaeological Zone. Po príchode na miesto a prejdení nechtiac cez zopár súkromných pozemkoch vchádzame na Archeologickú zónu. Tu nám tiež je oznámene že je miesto zavreté kvôli vírusu. Je to smutné a nelogické keď obchody su otvorene a miesta na čerstvom vzduchu sú zavreté. No treba to rešpektovať. Znova aspoň polietam s dronom a ideme priamo do mesta Toluca na neskorý obed. V meste mame po obede vyhliadnutú katedrálu ktorá ma limitované otváracie hodiny no neskôr sa nám podarí do nej vstúpiť. Pred návštevou katedrály ešte navštívime užasnú botanickú záhradu Cosmo vitral. Budova bola pôvodne postavená ako trh ešte v roku 1910 a slúžila tomuto účelu až do roku 1975 kedy ju prvá starostka mesta Toluca Yolanda Sentíesová premenila na umelecké dielo. Po nabažení sa jedlom a vizuálne pekným centrom ideme nazad do Mexico City kde sa ešte pred rozlúčením s Hugom zastavíme v parku La Mexicana Park.

Servis ukončený a steak na stole - 14.12.2020 15:52

Konečne dospaný deň. Vstávame a vyrážamedo mesta. Ideme dať veci do práčovne a neskôr do ulíc.  Po ceste som chcel pozrieť miesto WrestlingArena Coliseo no všetko zavreté bez oznámenia kedy bude nejaká zábava. Aspoňsom to nafotil možno keď skončí vírus niekto môže do budúcna zažiť zábavu. Zarohom o par ulíc pozrieme kostol. Keď sme skončili s obhliadkou Hugovolá, že našiel miesto La Tienda Del Biker latiendadelbiker.com/categoria-producto/refacciones-vento/ kde sme mali možnosť kúpiť chýbajúcesúčiastky. Miesto vyzeralo ako mala kôlnička ale mali všetky potrebne veciktoré v oficiálnom servise nemali a nevedeli zohnať. Po nakúpeníchýbajúcich súčiastok sme vyrazili nazad do servisu kde nám dokončili potrebnýservis na oboch motorkách. Neskôr ešte zháňam obchod kde by spravili pre mňa 1 náhradnýkľuč ale bezvýsledne. Po servise sme sa hladný presunuli do obchodného centrana vynikajúci Argentínsky steak. Úžasný deň a jedlo. Na obede sme sidojednali výlet na zajtra na prvú sopku. Dobrodružstvo začína.

Motorky kúpene ide sa servisovať - 12.12.2020 17:46

Ráno vstávame o 6:00 aby sme stretli majiteľaBraňovej motorky pred odchodom do jeho práce. Papiere a peniaze sa presunúpodľa dohody a oficiálne je 1 motorka naša. Po transakcii sme pozvaný k Hugovina raňajky, kde zjeme klobásy so včerajšieho výletu do okrajovej oblasti Mexikocity. Po výdatných raňajkách na 9:30 ideme prebrať 2 motorku. Transakciaprebehne hladko a vrážame spoločne do ulíc. Zažívame konečne vietor vo vlasocha pocit slobody.

Motorky dávame po dohode ešte do servisu. Namojej moto treba vymeniť reťaz a ozubené rozety. Dávame vymeniť aj olej nech tomáme isté že ideme s olejom spoločne od nuly. Servisný interval na prvé km bol podľaknižky na 2000km rozhodnutie padne na to že budeme robiť výmenu každých 3000km.Motorky teda ostávajú na 1 deň v servise. Berieme si ich nazad zajtra. Poservise ideme prebehnúť  ďalšie obchodyna moto doplnky. Taktiež Braňo potreboval doplniť oblečenie do hor tak sme skočilido Decathlonu. Večer už len jedlo a ideme dobehnúť krátky spánok s predošlejnoci

Obhliadky ďalších motoriek - 12.12.2020 03:52

Ráno vstávame píšem článok a na 11:30 mámestretnutie s Hugom. Na dnes boli dohodnuté stretnutia na 3 motorky nojedna z nich nakoniec nie je aktuálna. Po stretnutí a natankovaní auta idemena miesto prvej motorky. Tak ako Braňova motorka aj tato je Vento CROSSMAX 250.Motorka je ročník 2018 a mala najazdená niečo cez 9000km. Majiteľka motorky je peknéMexické dievča. Po príchode testujem ja a Braňo motorku. Všetko prebehnehladno aj keď motorka mala nejaké kozmetické vady ako hrdza na zadnej kyvke, špajdliacha rozkúsaný malý box na náradie od jej psov. Tým že máme dojednanú eštejednu ohliadku na 2 motorku dojednávame dohodu, že ak nebude dobrá ozveme sa eštev dnešný deň. Po ceste na 2 obhliadku sa zastavujeme pre ďalšie peniazez banky. Po dlhom čakaní Hugo prichádza s peniazmi. Nepodarilo sa vybraťvšetko ale je to progres. Musel zas prejsť kontrolou, otlačkami prstov a následnevyplatením peňazí.

Po banke sme hladný. Však už je 14:30. Pozerámteda v okolí reštauráciu. Podarí sa mi nájsť jednu sieť reštauráciiv ktorej sme už boli. Majú užasne Mexické jedno. Neváhame a utekámesa najesť aby sme stíhali stretnutie ktoré bolo dojednané na 16:00. Aby nám pocesta dobre vytrávilo nám bola ponúknutá skoro 1.5 hodinová zápcha. Namiesto 25min ktoré mala trvať cesta na miesto obhliadky. Miesto obhliadky je nakoniecv okrajových častiach Mexico City časť López Mateo. Po príchode zistíme, žemajiteľ je chalan ktorý robí v miestnej mäsiari. Obhliadka prebehla rýchlo.Motorka bola polepená nálepkami a pred tým ako som ju videl hovorím, že určitelen preto aby pozakrývala zničené plasty. Ako som motorku uvidel na mieste všetkosa potvrdilo. Aj keď to bol novy ročník bola poničená. Preto rozhodnutie bolojasné. Beriem 1 motorku z rana. Taktiež už nechcem strácať čas ďalším hľadaním.Ako malú satisfakciu kupujeme klobásy a odchádzame nazad do mesta. Po cesteHugo dojednáva stretnutie na ďalší deň pre moto. Ja som ešte ráno som volal s Máriou.Máriu som spoznal na ceste cez Irán v 2019. Na vecer som dojednalstretnutie v miestnej reštaurácii cast Coyocane. Nakoniec sa stretávame dámezopár kokteilov z Mezckal. Čas preletel ako voda. Veď keď sa 4cestovatelia stretnú je o čom rozprávať. O 22:00 odchádzame a idesa spať.

Zmenáreň a 1 motorka na svete - 10.12.2020 15:56

Včera sme s Hugom na dnes dojednali obhliadku 2 potencionálnych motoriek. Preto sme ráno mali plán zmeniť peniaze v zmenárničo mal Braňo vytipovanú na základe predošlej návštevy. Mali tam najlepší kurz v danejlokalite. Po príchode na miesto sme zistili, že kurz pre 1EUR / 23.20MXN. Potešiloma to lebo na letisku som menil 1EUR / 22.25MXN.

Informácie na menenie na letisku. Ja som menil hneď peniaze na taxi a malé výdaje hneď oproti dverám po pasovej kontrolea vybratiu batožiny. Treba sa však prejsť po hale. Dajú sa tam nájsť lepšie kurzy. Neskôr som našiel kurz 1EUR / 22.69MXN. Vráťme sa naspať ku zmenárni v meste. Pospokojnosti s kurzom sme rozhodnutý meniť. Pri okienku nám bolo oznámene, že EUR neberú. Boli sme z toho rozčarovaný. Išli sme preto teda vedľa do ďalšej zmenárne kde síce brali EUR, ale nebol tam zaujímavý kurz. Ponúkali 1EUR / 22.80MEXčo pri našom pláne zmeniť peniaze na kúpu motoriek by bola dosť veľká strata. Neskôr sme vbehli do banky kde menili EUR ale bolo nám oznámene, že  treba mat v bankeúčet. Teda hľadáme ďalšie zmenárne. V ďalších 2 sme pochodili rovnako.Nechceli EUR. Posledná šanca ešte ďalšie 2 banky kde je výsledok rovnaký. Musíte mat účet v banke. Pred odchodom z banky zisťujeme aký ponúkajú kurz.1EUR/23,40MX. To nás inšpirovalo poprosiť Huga ci vie pomôcť so zmenením.Podarilo sa a nakoniec meníme peniaze v kurze 1EUR/23.75MXN. Aj keď to ma háčik. Kvôli Mexickým kartelom je limitovaný výber a preverujú človeka čo mení peniaze. Teda výber môže byt realizovaný len po častiach nie naraz. Ak teda budete chcieť riešiť financie je ideálne mat Debetnú kartu a vyberať z bankomatovkde sa to najviac blíži k stredovému kurzu. To je všetko k financiám. Tak ako bežal deň a boli dohodnuté 2stretnutia na obhliadku motoriek tak nám ľudia oznámili v jednom prípade, že mu prasklo spojkové lanko a druhé stretnutie museli zrušiť a presunúť na ďalší deň. Nevzdávame to a hľadáme popri obede ďalšie alternatívy cez miestne portály a FB market place.

Asi najviac používané je motos.mercadolibre.com.mx/pripadne ešte ďalší web www.segundamano.mx/anuncios/estado-de-mexico/motocicletas

Nakoniec sa nám podarilo dojednať a obzrieť motorku značky Vento CROSSMAX 250. Motorka bola ročník 2019 a mala najazdene6200km. Po obhliadke, jazde a rozhovorom s majiteľom sme boli spokojný a potriasli si ruky na cene 29.000MEX. Motorka bude o 2 dni napísaná na Braňovho kamaráta z dôvodu, že ako turisti nemôžeme mat registráciu na naše mená.

Pre viac informácii o značke Vento nájdetena ich oficiálnej stránke www.vento.com/crossmax-pro/

Pripadne v hre ešte bola aj Mexická značka Italika www.italika.mx/Modelos/DobleProposito/
Posledná informácia pre stav okolo COVID 19.Mexiko ma spracovanú peknú prehľadnú stránku. Podľa nich by naša vláda mohla čerpať nápady aj keď podobný semafor navrhovala SAS u nás. datos.covid-19.conacyt.mx/

Stretnutie s Hugom a nákup veci - 09.12.2020 15:42

Dnes ráno sme sa stretli s Hugom. Hugo jeznámi môjho kamaráta Johna z Dubaja kde som s ním a ďalšími ľuďmi jazdilna motorkách. Hugo pracoval pre jednu Austrálsku firmu čo organizuje moto výletypo celom svete. Hugo a je rodený Mexičan priamo z Mexico City.

Raňajky sme mali v reštaurácii Cafe DeTacuba ktorej brány boli otvorené už v roku 1912 a stoji na ulici ktorábola v meste vybudovaná ako prvá v meste. Reštauráciu navštevovali v minulostirôzne politické osobnosti, mexický prezidenti, slávny speváci a aj známi umeleciako bol Diego Rivera manžel maliarky Frida Kahlo.

Viac info o reštaurácii v ktorej smeboli nájdete v článku na tejto stránke

www.foodandwine.com/travel/cafe-de-tacuba-mexico-city-restaurant

Po raňajkách rozbiehame nákupy pre motovybavenie. Prešli sme pár obchodov po meste a oslovili zopár ľudí na kúpuich inzerovaných motoriek. Zohnať konkrétnu prilbu čo som mal vyhliadnutú bol problémkvôli jej dobrej cene a úspechu na trhu. No nakoniec sme ju našli. Prilbaje od značky Shaft.

shafthelmets.com/sh-3700/ Cena prilby bola 2300MXN co bolo prizmene mojich Eur 103Eur

Ešte ako kuriozita. Pri obhliadke dojednanejna kúpu moto sme zastavili pri výnimočnom obchode s alkoholom. Braňo toprirovnal k návšteve “Raja“ na zemi. Mali tam vynikajúci výber Tequila a Mezcal.Ak budete v meste treba ísť pozrieť.

Lokácia pre daný obchod. goo.gl/maps/6LqpEpDk37Ewnfqa6

Mexiko City a úvod do dobrodružstva - 08.12.2020 13:18

Aby som sa vrátil ešte na začiatok tak akospomenul Awia ideme ja a Braňo zrealizovať moto trip kolo Mexika. Plán jecca na 3 mesiace. Budeme jazdiť, objavovať stratene kultúry, potápať sa či snorchlovaťa spirituálne žiť. Na začiatku je plán kúpiť motorky tu v Mexiku čo bolamyšlienka na základe odporúčaní a skúsenosti cestovateľov z rôznych krajínsveta. Následne napísať to na lokálneho človeka a môže sa cestovať. Skúsenostizo spoločných jázd boli v Ománe a Mjanmarsku tak uvidíme čo prinesie novádestinácia.

Tak poďme zas nazad. Dnes som priletel do hlavnéhomesta Mexiko mesta. Všetko prebehlo hladko. Slivovica prešla, dron nenašli. Jedinesom ako obetu odovzdal jablko čo našiel služobný pes. To ale nakoniec bolo ako malýdar pre vstup. Poobede sme prebehli par miest, dali si sendvičs nápojom oproti múzeu a neskôr polietali dronom nad námestím. Večer eštejedlo pred hotelom a ide sa späť. Dolieha Jet-leg som unavený. Ináč maju tu Mega Coronu.Dronovanie nad mestom:www.instagram.com/p/CIhogITlSAG/?utm_source=ig_web_copy_link

Presuny do Mexiko City - 06.12.2020 18:13

Včera a dnes bol presúvaci deň. Najskôr presun vlakom Žilina - BA a po večernom pive ďalší deň budík o 4 ráno a odchod busom na letisko Schwechat.Prechod hranicou bez obmedzení. Síce prebehla mala kontrola colníkmi na hranici no po 10 min sa šlo ďalej a za chvíľu som bol na letisku. Tam kôli Covid 19 bolo jak vymetené.

Check in a kontrola prebehla rýchlo a už som čakal na Turkish airlines lietadlo do Istambulu. V Istanbule pobyt na letisku skoro 7 hod. Teda internetovanie a jedenie aby sa zabil čas. Tu píšem na podlahe letiska aj tento post. Neskôr naskakujem do lietadla a budem mat nočný let do Mexiko City kde sa stretnem s kámošom na hoteli. Let bude trvať cca 14,5 hod. Celkovo teda cesta 1,5 dňa budem na mieste. Uvidím ako ma jet-leg dobehne. Dúfam že za týždeň budem OK.

View this post on Instagram

A post shared by George (@motowanders)

Príprava na odchod - 04.12.2020 22:13

Veci na 90% zbalené. Veľa vecí samozrejme nepotrebujem ale rád vláčim záťaž.Dnes došiel na poslednúchvíľu DJIMavic Mini 2 tak sa bude lietať.Ešte mi príde buď zajtra alebo neskôr po kámošovinová Insta 360 ONE X2 promo video.Plus staré GoproGero7 Black zabezpečí dostatok materiálu na zdieľanie.Beriem aj nejakúohnivú vodu 52% čo poslúži na stretnutie s miestnym náčelníkom Indiánov v horách. BOSS