Alpy na druhý pokus - 14. - 17. 9. 2005

Ako plynul čas a blížil sa deň odjazdu, tak sme si dali štyri dni pred odjazdom stretko a dohodli podrobnosti. Ja som mal poznatky a mapu od minula, tak to bola hračka. Akurát som sa trochu obával cestovania s chopristom na Honde Shadow. Predsa len Varadero je cestovnejšia motorka.

Ako to už býva, čert nespí a dva dni pred odchodom mi Havran volá, že mu nedošli na účet peniaze a účasť ruší. Nevadí, ja volám do penziónu či môžeme prísť o deň skôr. Aké bolo prekvapko, keď Pavel na druhej strane mi hovorí: „Jasne přijeď.“ Tak v stredu (14. 9.) narýchlo balíme veci do kufrov, kufre na mašinu a o 13-tej vyrážame smer Maria Alm. Svieti slnko, teplota akurát na cestovanie, cesta ubieha jedna radosť. Po 160 km dávame prvú prestávku, po 300 km tankujeme a po ďalších 170 km sme na mieste. (18.15 hod). Víta nás Pavel, majiteľ českého penziónu v alpách. Aj tu vládne krásne letné počasie. Zhadzujeme zo seba veci, ubytovávame sa a dávame povinnú sprchu. O 19-tej sa podáva večera a potom do noci kecáme ako starí známi. (470 km.)

15. 9. 2005

Budíček máme skoro už o 6.30 a netrpezlivo vyzerám von na počasie. Je ako na objednávku, slnečno a bezvetrie. Ešte narýchlo posielam Pavlovi sms aby na večer zabezpečil tortu, Renča má totiž narodky. O 8.00 raňajky, a o 9-tej už valíme na GG. Na mýtnici platíme 17 eur, a za mýtnicou začína iný svet.

Ešte pripínam na tankvak kameru, a hurá do výšin. Pravá zátačka strieda ľavú, ľavú pravá, však to poznáte. Cesta z Fusch-u je trochu v mrakoch, ale od tunelu Hochtor sa všetko mení a my vidíme prvý krát v živote GG na živo. Paráda! Ideme až na vyhliadku Kaiser-Franz Josefs, kde parkujeme a kocháme sa. Fotíme, filmujeme ako japonský turisti, kŕmime svište.

Po hodinovom kochaní opúšťame vyhliadku a ideme spoznávať okolitý svet. Zastavujeme sa na kávičku a pozorujeme motorkárov prechádzajúcich okolo. Vybehneme ešte na Edelweiss-Spitze a potom sa už so smútkom v očiach spúšťame dole, späť do penziónu. (195 km.)

Pavel je pašák, zohnal tortu a tak po večeri gratulujem Renči, a pridávajú sa aj ostatní, je super nálada, ktorá utícha až neskoro v noci.

16. 9. 2005

Ráno trochu dospávame, predsa sa nám tá noc pretiahla. O ôsmej hádžeme do seba raňajky a hurá do Kaprunu. Chceme navštíviť vyhliadku na Kitzsteinhorn. Ktorá sa však nekoná, lebo je pod mrakom a nemá význam platiť lanovku, keď nič neuvidíme. Tak sa zastavujeme v Kaprune v múzeu dopravy, veľmi pekné, doporučujeme. Po ceste sa ešte zastavujeme v Zell Am Zee a motáme sa pri jazere, tiež pekné. Tak posedíme pri brehu, dávame si vynikajúcu kávičku a špeci, celé to obehneme na motorke. Našli sme super vyhliadku, tak si tu chvíľu posedíme a urobíme povinné foto. Po hodine vegetenia sa pomaly sunieme späť do nášho prechodného bydliska. Po ceste kupujeme ešte zásoby na zajtrajšiu cestu a obzeráme v Maria Alm čisto nerezový bazén. Dnes to bol taký relax pred zajtrajšou cestou. (100 km.) Večer mažem reťaz, umývam plexi na motorke aj na helmách.

Po večeri dojedáme zbytok torty a ideme skoro spať.

17. 09. 2005

Budíček o 7.00, prší, v podstate prší už od noci. Tak raňajkujme, ešte na ľahko vybehnem na Shell-ku, ktorá susedí s penziónom doplniť nádrž a už len nahodenie kufrov a posledné lúčenie. Dávame na seba nepremokavé bundy a návleky na rukavice, zapínam vyhrievanie rukovätí a hopsa hejsa smer Jesenníky, kde sa koná zraz Varadero klubu. Vyrážame o 9-tej, už po pár kilometroch zisťujem, vážne nedostatky na mojej výstroji, každopádne mi chýbajú návleky na topánky, poprípade by som v tej chvíli prijal aj nepremokavé nohavice. Nevadí, cestu vnímame ako nutné zlo, a dážď ako daň za 3 nádherné dni v alpách. Takže za stáleho dažďa mierime smer Viedeň. Pri Salzburgu predbieham taliansku VFR-u, chvíľu sa ma drží ale po konfrontácii s mozgom dobrovoľne odstupuje. Moja rýchlosť ani za silného dažďa neklesá pod rýchlostný limit A-diaľnic.

Po 170 km si dávame pauzičku na kávu na zohriatie, pri 320 km tankujeme mašinu a my znova kávu. Renča sa klepe od zimy tak, že nie je schopná sa napiť. Ja mám predsa výhodu vyhrievaných rúčok, je mi o čosi teplejšie. Tu na pumpe sa zhodujeme na tom, že ideme domov a na zraz hanba nehanba, pôjdeme autom. A tak vidina teplej vane nás ťahá domov do BA. Po malej zápche vo Viedni, podotýkam v sobotu sme o 14.40 pred domom.

Od pol pása dole komplet premočený, z čižiem vylievame vodu, ponožky môžeme žmýkať, ale sme doma a spokojný. Vyzlečené veci nechávame len tak na zemi po celom byte, robíme rýchlu hygienu, a valíme smer Jesenniky, ale to už je iný cestopis.

Takže zhrnutie: na 1199 km sme natankovali za tvrdú menu 53,8 l, v cene cca 1,20EUR za liter, plus doma do plna 20 l, za cenu 42,40 l, celkom 73,8 l čo činí spotrebu plne naloženého VARADERA v priemere 6,15 l na stovku. Ubytko bolo 20 eur na osobu s raňajkami a večerou, myslím že slušné. Počasie až na ten presun nadpriemerné, motorka bez problémov. Jediný problém bola vystroj, ktorá je už vyriešená.