Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 16.10.2007 Autor: janoxl
Čitatelia: 8826 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Všetko sa to začalo, keď sme sa vrátili domov z letnej dovolenky, ktorú sme si rozdelili na váľanie sa na pláži a jazdenie po Alpách.
Vtedy sme dali dokopy 4 stroje a 6 ľudí. No a ako to už býva dobrým zvykom, ako sa blížil čas odchodu, tým sa zostava zužovala a zužovala, až sme nakoniec vyrazili v stredu sami.
Ráno sa nemáme kam ponáhľať, tak sa šuchtáme a dobaľujeme ešte posledné veci, ale o 8.45hod sa už prepletáme ulicami Bratislavy. Po ceste mi napadá, že asi nemám zamknutý zadný kufor, zastavujeme teda na Shellke a mal som pravdu, tušák je tušák. Pokračujeme po obchvate a mierime na hraničný prechod Berg. Prekvapuje nás rakúsky colník, ktorý sa kvôli nám postavil, aby dovidel na občianske preukazy v tankvaku. Ale aby všetko nešlo tak hladko, hneď za Hainburgom nás prekvapuje kolóna stojacich áut. V protismere nič nejde, a tak skúšam šťastie a tlačíme sa dopredu. Tu zisťujeme, že len frézujú cestu a je tu semafor. Tak počkáme na zelenú a opäť ukrajujeme kilometre po rakúskych cestách. Vo Fishamende sa lúčime s cestou č. 9 a nabiehame na nudnú A4. Ani nie po 4 km opäť pred nami stoja autá a mňa nenapadá nič iné len to stočiť na letisko Schwechat a obísť to po starej ceste, samozrejme ten nápad malo ďalších x.y. vodičov. A tak sa všetci tlačíme a predbiehame. Za tých niekoľko minút som porušil asi 39 predpisov a to nerátam plnú čiaru a jazdu cez zebru. Na S1 sa napojujeme až za Schwechatom, kde je už situácia pokojná a cesta môže pokračovať.
Za Viedňou sa napojujeme na A21. Ustáľujem cestovnú rýchlosť na 130, kocháme sa okolitou krajinou.Teplota sa pohybuje od 14 do 18 st., občas fúka silný vietor. Už doma sme sa dohodli, že budeme dodržovať bezpečnostné prestávky a to každých cca 250 km na natankovanie a samozrejme aj doplnenie či vypustenie tekutín. A takáto prestávka nás čakala v Linzi, po cca 2,5 hodinách strávených v sedle. Natankovali sme, poobedovali a opäť vyrazili za naším cieľom, ktorý sa nám viac a viac približoval. Za Linzom mierime po A1 smer Salzburg a odtiaľ po A10 na Bischofshofen. Tu sa konečne odpojujeme z diaľnice a pokračujeme po 311a ďalej po 164,kde už začína to pravé orechové. Cesta vedie povedľa potoka, samá zátačka, no proste Alpy. A už tu máme aj prvý pass a to Dienten, 1370 m n.m. O pár minút už ale parkujeme v nám dobre známom penzióne Tyrol. Víta nás Roman a kuchťo Jaroušek. Dozvedáme sa, že už mali aj prvý sneh.
Vybaľujeme sa a ideme pozrieť do dedinky. Zastavujeme sa v Bille, kde kupujeme pitný režim a potom už len leňošíme, varíme na terase kávu, relaxujeme, plánujeme cestu na zajtra a čakáme na večeru. Cesta trvala 5 hod, 23 min., 468 km, tankované 18 l. Priemerná spotreba 5,98 l.
Budíček. Dobré ráno. Vonku je zima. Dnes máme v pláne úplne neznámu oblasť, a to je MALTA. Ja viem, niekto ju pozná zo stavby, ale my ideme pozrieť niečo úplné iné. Malta je dedinka pri Gmunde, tu sa nachádza aj múzeum Porsche. Ale pekne poporiadku.
Dáme si tučné raňajky a o 9.30,pri teplote 11 st., už ukrajujeme kilometre po 164 smer Bischofshofen, ďalej po 311, aby sme sa napojili na A10 ale len na kúsok, lebo odbočujeme na 320 smer Radstadt a tu na 99 tzv. Obertauernstrasse. Ďalej pokračujeme cez dedinky St. Margarethen, Bundschuh, Innerkrems, kde míňame odbočku na Nockalmstrasse, ale tam nejdeme. Tu trasu sme prešli keď sme išli z Chorvátska k Pavlovi do penziónu v júli .Ale k veci, pokračujeme smer Vaderkrems, Leoben a Eisentratten. Opäť sme na ceste č. 99 a prichádzame do mestečka Gmund, kde na kruháči odbočujeme doprava a idem podľa smeroviek na MALTU. Cesta sa volá Malta-Hochalm-Strasse. Je spoplatnená, 8 eur za motorku. Začína na 911 m n.m. a vyvedie vás až do 1933 m n.m., kde sa nachádza Kolnbrein Speichersee, je to priehrada, nad ktorou je Hotel Malta s vyhliadkou. Na parkovisku sú boxy pre motorkárov na odloženie vecí.Tak šupneme prilby do skrinky a ideme robiť povinné foto a video. Po prechádzke sme unavení, a tak zájdeme do hotela na gulašsuppe a kávu. Aj napriek nadmorskej výške ceny sú prijateľné.
Cesta späť ubieha rýchlo, dáme si len jeden malý pass a to Katschberg, 1641 m n.m., a ďalej po 99 až do Radstadtu a odtiaľ po raňajšej trase do penziónu.Tešíme sa na večeru. 357 km, tankované 12 l.
Klasika budíček, raňajky, a šupiky do sedla. Dnes nás čaká opäť nádherný výlet. Tentokrát meníme smer a po 164 upaľujeme smerom na Saalfelden, ďalej po 311 na Zell am See a za týmto mestom odbočujeme na známu trasu, niekym zatracovanú, niekým vyzdvihovanú, ale určite nádhernú Grossglockner-Hochalpenstrasse. Tento rok ju už prechádzam tretíkrát. Na mýtnici platíme 18 eur a mierime na Edelweiss, na najvýšší bod tejto cesty a to 2571 m n. m. Odtiaľ pokračujeme cez tunely a na kruhovom objazde volíme smer Lienz. Míňame Heiligenblut a po ceste 107 mierime stále na Lienz, tu odbočujeme na cestu E66, alebo cestu 100 z ktorej odbočujeme na Pustertaler Hohenstrasse, cestička je úzka, ale s peknými vyhľadmi, stojí za to ju prejsť.
Po vrátení sa na pôvodnú cestu 100 odbočujeme na 111, tzv. Karnische Dolomitensrasse, cesta vedie údolím medzi Rakúskom a Talianskom, občas je široká len na auto, v jednom okamihu sme mali problém sa vyhnúť 2 motorky medzi domami. Výška nič moc, 1525 m n. m., 1173, 947. Už ráno sme sa dohodli, že keď sa budeme motať v týchto miestach, skočíme do Talianska na kávu. Myslím zrovna na to, keď mi napadá, že nemáme OP , tie odpočívajú na izbe v tankvaku. No paráda, ale veď sme v tej ÚNII, a tak snáď ich nebude treba. Stále sa kocháme výhľadmi na Dolomity.
Pri príjazde do mestečka Kotschach vidíme odbočku na Taliansko, a tak odbočujeme doprava a hor sa na ďalší pass, Plocken, 1357 m n. m. Prebehneme cez pomyselné hranice a po pár zátačkach vidíme prvú reštiku Gasthaus Casetta CANADA, tak stojíme a dávame si samé talianske špeciality, pravú čiernu kávu a tiramisu, chutí výborne. Terasa susedí s rovinkou, a tak sedíme asi hodinku a sledujeme okoloidúce motorky, prevažujú BMW. Nič, hodiny nestoja, a tak platíme a opäť nasadáme a pokračujeme v našom výlete. Vraciame sa späť do Rakúska po ceste 110 a v dedinke Greifenburg odbočujeme na 100 a potom na 107 a opäť mierime späť na Heiligenblut, kde tankujeme, cena je dosť vysoká a tak dávame len 5 l. Keď idem platiť do kasy, nenachádzam slov, kasa slúži zároveň ako krčma pre domácich, a tak dym sa dal krájať. O platení kartou som mohol len snívať, nevadí, 6 eur kasch ma nezabije.
GPS ukazuje solídny čas, a tak pokračujeme na GG a ideme sa pozrieť na svište na vyhliadku Franza-Jozefa. A mali sme šťastie, jeden malý tam robil divadlo. Slnko už naozaj ukrajuje posledné minúty svojho jasu, a tak sa ponáhlame späť na penzión. Po ceste ešte tankujeme v Zell am See 16 l na kartu a odtiaľto už naozaj mierime rovno na večeru. 390 km, tankované 23 l.
Ráno sa pozriem z terasy a hmla sa dá krájať. Nevadí, nie sme predsa z cukru, a tak hneď po raňajkách vyrážame. Tentokrát naša cesta vedie na najvyššie položený asfalt v Rakúsku a to do výšky 2802 m n. m. Opäť nám robí spoločnosť cesta č. 164, po nej sa cez Saalfelden, Leogang a St. Johann, dostaneme na cestu č. 178, aby sme sa v mestečku Worgl napojili na A12 a po nej až na exit Otztal. Po ceste nie je v podstate na čo moc pozerať, a tak len sledujem tachometer kvôli rýchlosti. Potom ďalej po 186 do dedinky Solden, kde sa na konci zatočíme doprava a v 14-% stúpaní sa vyškriabeme na mýtnicu cesty Otztaler-Gletscherstrasse, kde chcú po nás 8 eur, inak sólo 5 eur. Ešte nás obsluha upozorňuje na možnú námrazu v zátačkach. Ale oskar poriadne pripeká a tak po námraze nie je ani stopy.
Po niekoľkých minútach sa už kocháme vo výške 2802 m n. m., okolitou krajinou, s výhľadom na ľadovec. Nikde žiadna komercia, len kus asfaltu cca 100 x 60 m. Robíme povinné foto do alba, a pomaly sa poberáme preč, keď zbadám v kúte malú, nenápadnú tabuľku o výške, a tak, ale my to máme zadokumentované už z GPS, ale predsa si ju ešte nafotím. Zídeme o kúsok nižšie, zaparkujeme Varadero a ideme sa odviesť lanovkou za 23 eur pre oboch do výšky 3370 m n. m. Tu sa nám naskytuje pohľad, ako na plastickú mapu, Všetky tie 3-tisícovky máme ako na dlani - proste paráda. Opäť foto, nejaké to video a šup späť na lanovku.
Ešte jeden letmý pohľad na tú krásu a zas ukrajujeme kilometre smerom na Solden, keď v zátačke zbadám nejakú odbočku, no nezatoč tam. Cesta nás doviedla do lyžiarského strediska, kde teraz v lete premávala len jedna sedačková lanovka a fungoval len jeden hotel s terasou, ktorý toho aj patrične využíval, keď som za 0,75 dcl minerálky zaplatil ťažkých 5 eur. Ale nevadí, veď sme na dovolenke, a 2000 m n. m.
Cestu späť som trochu pozmenil, aby sme nešli toľko kilometrov po diaľnici. V dedinke Oetz odbočujeme doprava a stúpame do kopca, aby sa nám znova otvorila krásna panoráma Álp. V mape som nenašiel žiadne označenie tejto cesty, ale ideme cez dedinky Kuhtai, Selrain. Stúpanie, či klesanie je od 14 % - 16 %. Vychádzame v mestečku Kematen i. T. , kde pred nájazdom na A12, ešte dotankujem do plna 20 l. Na diaľnici nič nové, len nutné zlo. Vo Worgle sa napojíme na 178, tu ešte dotankujem do plna, 5 l lebo majú super cenu 1,16 eur a nám známa 164 nás dovedie až k penzionu Tyrol, kde len tak-tak stíhame večeru. 475 km.
Dnes si dávame na čas, čaká nás len malý okruh po Nemecku. Tak sa pomaly po raňajkách obliekame a tvrdíme kuchťovi Jarouškovi, že sme o chvíľu späť. No podľa GPS to aj tak vyzeralo, ale jeden mieni a druhý mení. Tak vyrážame zas a znova po 164 smer Saalfelden, kde na kruháči odbočujeme na 311 smer Lofer a potom ďalej po 178 až na nemecké hranice a pass Steinpass. Pokračujeme po 21 a v Unter-jettenbergu odbočujeme na 305 na známu Deutsche-alpenstrasse. Po ceste sa zastavujeme na jazere Hintersee, tu sme boli už pred dvomi rokmi a tak naozaj len jedna fotečka a pokračujeme smerom na Berchtesgaden a ďalej po ceste č. 20 k jazeru Konigssee. Tu zaplatíme parkovné 1,5 eur a ideme teda obzrieť čo to je za čudo.
No nič moc, premávajú tu nejaké veľkokapacitné gondoly, plné nemeckých a rakúskych dôchocov. Skrátka videli sme, odškrtli sme a ideme ďalej. Po ceste 305 smerom na východ vidím odbočku na Rossfeld-panoramastrasse, odbočili sme a tu začína náš časový sklz. Cesta má 14 km, stúpanie 24 % a krásne výhľady. Doporučujeme zastaviť v Berggasthofe ROSSFELD SKIHUTTE. Tu môžete zastaviť svoj stroj až pri terase, ostatní parkujú na parkovisku vzdialenom cca 300 m. Personál tvorí manželský pár, a tu kávu čo vám donesú, budete piť hodinu.
Kúsok od terasy je krásny výhľad všade dookola. Po malej, ale dlho trvajúcej pauze znova pokračujeme v bádaní po Nemecku. Napojíme sa na 319, ktorá nás opäť zavedie do Rakúska, niekde sa stala asi chyba, nevadí, pokračujeme svojím smerom. Napojujeme sa na 159 a potom v mestečku Groding na nejakú miestnu komunikáciu, ktorá nás vedie lesom a opäť vychádzame v Nemecku vo Weissbachu, ďalej už sledujem tabule sme Lofer a cestu 312, potom 311, ďalej 178 a známy kruhový objazd na 164. Aby sme miesto po 2 hodinách, zastavili na dvore penzionu po 7 hodinách plní nových zážitkov. 200 km.
Dnes nastal deň odchodu, moc sa nám nechce, ale od utorka hlásia zmenu počasia a neradi by sme cestovali domov v daždi. Tak po raňajkách zaplatíme útratu v bare, potom Pavlovi za ubytko a pomaly balíme. Vyrážame o 10.00 po 164, v Bischofshofene sa napojujeme na 311, a potom na A10 v Salzbugru na A1. Po ceste v Linzi tankujeme, nemal som síce túto zástavku v pláne, ale pred ním bola strašná hmla a zima, tak sme si dali hneď aj kávu a malú desiatu. A potom už len smer Viedeň a A21, ďalej S1, A4, B9 a konečne Berg. O 14.30 zastavujeme pred domom. 469km.
Jediné , čo ma mrzí, že sme nestihli Hitlerove orlie hniezdo. Ale veď sme neboli v Alpách naposledy. Myslím, že všetci tí, ktorí sa chystali s nami a nakoniec neboli, môžu po prečítaní tohto príbehu len a len závidieť.
Chcel by som poďakovať aj pracovníkom-kamarátom penziónu Tyrol a to menovite Jarouškovi (kuchťovi) za perfektnú stavu, Pavlovi (vedúcemu) za porozumenie, keď som mu nenaplnil izby, tak ako som sľúbil, Romanovi ďakuje Renča za kameň a nakoniec Kači (barmanke) za skvelé drinky v podobe minerálky a coly.
Ja ďakujem Renče, že vydržala sedieť za mnou, aj keď sme išli prudko hore či dole kopcom a hlavne toľké hodiny pri presunoch. No a nakoniec ďakujeme obaja nášmu VARADERU, že nás spoľahlivo odviezlo, povozilo a priviezlo späť!!! A to všetko pri priemernej spotrebe 6,18 l (dokopy sme natankovali 146 l).
Pridané: 16.10.2007 Autor: janoxl Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 8399 | Včera: 168852