Na východe nič nového... 3/5

6. deň, utorok 14. augusta 2018

Nový Oskol - Rostov n.D. - Krasnodar - Novorossijsk - Ivanivka

Vstávam skoro, no aj tak je tu už slnko vysoko. Hneď aj tankujem a na nič nečakám. Idem si dať stíhací deň, ak sa to dá tak nazvať na mojom malom približovadle. Niekde po ceste si dávam fantastické čebureky (placky plnené mäsom alebo aj džemom), čo bude moje jediné jedlo dnes, no zatiaľ o tom neviem.

Deň sa stal vlastne zase tankovacím. Moje zastávky sú len na dotankovanie. A kilometre pomaly pribúdajú. Poobede konečne prichádzam na hlavný ťah od Moskvy smerom na juh.
Cesta M4 je ale jedno obrovské parkovisko. Kolóny sú prakticky po celej trase, no mne sa darí po krajnici, stredovom páse a aj po poli obchádzať tieto dlhé kilometre stojacich áut.

Dôvod okrem prác na ceste je jasný. Sezóna zberu úrody. Na cestách je súvislý had starých a ešte starších Kamazov, a iných nákladných vozidiel s prívesmi. Náklad je všade rovnaký. Pšenica, jačmeň. A cieľ je tiež známy. Prístav na brehu Čierneho mora mesto Novorossijsk.

Miestami nevidno ani cestu. Neskutočný čierny dym z týchto starých nákladiakov ma farbí a zanecháva na mne mastné fľaky. Vlečú sa v rýchlosťou 40-50km, a do kopca revúce motory nevytiahnu viac ako 10km rýchlosť.

Každých pár kilometrov stojí niektorý z nich so sklopenou kabínou, pod sebou mláka vody, alebo tečie potok oleja. Rozobratý motor, alebo aj celá náprava je bežný jav.
Mnoho z nich nevydržalo veľké preťaženie nákladom a jednoducho sa zlomili listové perá, alebo naraz strelili aj 2-3 gumy, ktoré ako som videl na vlastné oči nemali takmer žiaden dezén.

A polícia? Stojí na svojich stanovištiach a bezmocne sa prizerá. Sem tam niekoho zastaví, no pri tých tisícoch vozidiel nemá najmenšiu šancu nejako riadiť dopravu..

Takto sa vlečiem zároveň aj ja. Neskoro poobede obchádzam dvojmiliónový Rostov na Done. Trvá mi to asi hodinu. Na konci ma čaká ale prekvapenie.
Už aj do Ruska prišiel ten zlozvyk, ktorý sa volá mýto. Normálna mýtnica, kde aj mňa na motocykli skasírovali za úsek asi 30km sumou 50 rubľov. A to som ďalej po ceste videl rozostavané ďalšie mýtnice.

Doprava zhustla ešte viac, stojím aj s motocyklom. Niet kade predbiehať. Neskôr podvečer prichádzam k mestu Krasnodar, tu sa akosi zapozerám a zadumám, čo ma stojí asi 50km zachádzku.
Jednoducho bez mapy som sa trocha stratil. Vraciam sa nazad, pýtam sa na správnu cestu. Musím ísť smerom na Novorossijsk, tak ako všetky tie kamióny. Tak bojujem s dymom a pomaly aj únavou.

Novorossijsk ma víta okolo 22.00, no hneď aj zisťujem, že som si zase urobil výlet nie správnym smerom. Pýtam sa kade tade, nakoniec mi policajti radia správnu cestu.

Hodinu straty už ťažko dobehnem, no aspoň vidím tabule s označením Krymský most. A to je to čo hľadám. Novootvorený most na Krym. Blížim sa k nemu a kolóna kamiónov sa zmenila na kolónu osobných vozidiel s dovolenkármi.

Ideme krokom, no ja aspoň obiehať môžem bezpečnejšie ako predtým. Presne o polnoci stojím na moste a čakám kým začne pracovať benzínka, ktorá mala o polnoci krátku uzávierku. Natankujem a po niekoľkých kilometroch stojím na pomyselnej hranici.

Kedysi tu bola rozdelená Ukrajina od Ruska, no po anexii Krymu, je táto hranica minulosťou, a stoja tu len policajti a priebežne kontrolujú. Motorkár o polnoci je asi dosť podozrivý, tak ma zastavili. Chceli pas, no keď som ho začal vyhrabávať spod oblečenia tak mávli rukou, že choď ďalej...

Tak a som na Kryme po ôsmich rokoch. Dnešný deň je načase ukončiť, no nájsť tu niečo vedľa cesty je v tme takmer nemožné. Stavia sa tu nová cesta a je to tu obrovské stavenisko.

Je 01.30, keď nachádzam nejakú odbočku a asi kilometer idem poľnou cestou, kde je veľká lúka, teda aspoň to tak vyzerá. Som dostatočne ďaleko od cesty, je tu trocha ticho. Vyzliekam len čižmy a nohavice s bundou. Ostatné aj somnou je tak špinavé, že nemá význam rozkladať stan. Postačí karimatka a spacák sa doma aj tak operie. Smrdím sám sebe, no som spokojný s výkonom. Okolo mňa pobehujú myši a iné hlodavce, no mne je to v tejto chvíli jedno. Po dotyku s karimatkou zaspávam.

Dnes som dal moje maximum na tejto malej motorke. Myslím, že s objemom 250ccm, plnými cestami, teplotou nad 30 stupňov, je výkon od 6.00 do 01.30 a nájazd 1232km dostačujúci.

7. deň, streda 15. augusta 2018

Ivanivka - Feodosija - Simferopoľ - Sevastopoľ

V hlave mi duní, oči nemôžem rozlepiť. Snažím sa rozpamätať kde som a čo sú to za zvuky. Slnko vychádza spoza malého kopca pod ktorým ležím. Pomaly mi dochádza kde som. Pripadá mi, že som spal len pár minút, no je 6.00 ráno, no čo je to za zvuk? Aha, už to spoznávam...je to pes...

Vstávam a hľadím na malého psa ktorý sedí asi 20m odomňa a usilovne šteká mojim smerom. Asi sa mu nepáči motorka, ktorá narušila jeho teritórium. Lezie mi takto z rána na nervy, a nedá pokoj. Beriem preto do ruky kameň, keď v tej chvíli sa vedľa neho z trávy postaví druhý pes, veľkosti asi ako pol mojej motorky. Kameň púšťam z ruky a odväzujem sekeru z motorky....ak by náhodou.

Nakoniec sme sa dohodli...ja si v rýchlosti pobalím veci a vypadnem, a nechajú ma na pokoji. A tak o chvíľu sedím na motorke a pokračujem v ceste. Turistov neubudlo, skôr naopak, cesty sú ešte plnšie ako včera večer.

Všetci využívajú nový most namiesto pomalých trajektov a idú dovolenkovať. No cesty zatiaľ chýbajú, a ide sa stále cez dediny a mesta. Priamo cez centrá, kde doprava kolabuje. Ja sa ale predieram dopredu, a pred obedom oddychujem pri jedle neďaleko Simferopoľa.

Do môjho cieľa ktorým je Sevastopoľ mi zostáva asi hodina jazdy.
Ono ten cieľ nieje celkom náhodný, a ako sa hovorí "Cherchez la femme"...za všetkým hľadaj ženu...

Potrebujem telefonovať, no keďže na Kryme funguje len miestny operátor a žiaden roaming, tak poprosím niekoho na ulici, aby mi zavolal na určité číslo.
Zistím adresu a pokračujem do cieľa.

Príchod do Sevastopoľa sprevádza asi hodinové blúdenie, teda vlastne neočakávané spoznávanie mesta v presne opačnom smere ako som mal ísť.

Pomoc prichádza na benzínke, kde na lístoček dostávam nakreslenú mapku a podľa nej už idem o poznanie správnejšie.
Neďaleko cieľa, poprosím niekoho o jeden krátky telefonát a o chvíľu ju vidím...

Anna...meral som za ňou túto dlhú cestu, no ona nedávno za mnou ešte dlhšiu. Odišla odomňa pred necelým mesiacom. A predĺžila si leto pobytom na Kryme, čo som považoval za dobrý cieľ kam ísť prevetrať novú motorku.

Takže strávime spolu pár dní v meste a okolí. Najskôr je ale treba nájsť miesto pre motorku. To nachádzame pomerne rýchlo a lacno. Bezpečné strážené parkovisko zabezpečí môj kľudný spánok. Teraz je na rade nájsť vhodné ubytovanie. Mesto toho ponúka veľmi veľa, no znalosť miestnych pomerov je výhodná. Stačí zájsť na vhodné miesto, kde sa s dohadzovačom ubytovania dohodnete na tom čo hľadáte a idete na obhliadku.

Mne sa podarilo nájsť v dobrej štvrti, jednoizbový byt, plne zariadený, pračka, klimatizácia, komplet kuchyňa za cenu 110eur na 5 dní. Čo je dobrá cena nato že je hlavná sezóna a prímorské letovisko.
Aj tak v byte strávim len minimum času.

Prvé čo ale urobím je hygiena. To ako vyzerám po ceste musím umývať dlho...
Večer už spokojne vykračujem ulicami mesta a pár dní si tu oddýchnem.

Dnes najazdené len 358km, no po včerajšku mi stačilo aj toto.

8. - 11. deň, 16-19. augusta 2018

Sevastopoľ a okolie

Keďže tu toho motorkovania moc nebolo spojím tieto dni do jedného. Klasická dovolenka pri mori, kúpanie, predražené žrádlo, výlety. Návšteva všetkého čo tu stálo za zmienku, a čo sa dalo ako tak finančne uniesť. Lebo Krym je podľa mňa pomaly drahší ako dovolenka niekde v Taliansku..

Po dvoch dňoch som toho mal plné zuby, môj rozpočet nieje na takéto fajnovosti pripravený.
A motorka pomaly ale isto začína po dvoch dňoch chýbať a preto si robíme výlety po okolí aj na nej. Pri jednom takom výlete sa sa vyberieme na pláž, ktorá je veľmi neprístupná. Cesta je v prachu, piesku, hlboké jamy a prudké klesanie. Som vhodne a vzorne oblečený ako sa na správneho turistu patrí...kraťasy, tričko a šľapky.

Keďže sme na motorke dvaja, dávam pozor čo to dá, v jednej jame jednoducho nedočiahnem na zem a keďže váha dvoch osôb, spojená so šľapkami je namňa príliš, pokladám v nulovej rýchlosti motorku na pravý bok. V momente som na nohách, motorka ma nezaujíma.
Anna si drží stehno a smeje sa. Trocha si pri zoskoku natiahla sval, ale mrzí ma to a hanbím sa ako pes. Nedá mi však pokoj jej smiech napriek bolesti. sa pýtam o čo ide...Odpovedá mi: "a ty vieš, že v Rusku, keď chlap zhodí ženu z motorky, si ju musí zobrať za ženu?" Neveríš? Spýtaj sa môjho brata...

Jemne protestujem, že som vlastne len motorku zaparkoval a ona zle vystúpila, no nič mi to nepomohlo...
Preplatenie liečebných nákladov zatiaľ odmietla, na možnosť zmeny priezviska som sa radšej nepýtal...
Takže pozor nato koho máte za chrbtom v Rusku na motorke. :-)...tu na východe to nieje nič nového...

Ďalej už som si dával ešte väčší pozor na ceste, aby som jej nedal príležitosť zopakovať miestnu motorkársku tradíciu.
Aj tak ma to na tej pláži vôbec nebavilo....ak si dobre spomínam...:-)
No ale vrátim sa radšej na veselšiu tému.

Celý týždeň sa tu do mesta zbiehajú motorkári z ďaleka. V piatok tu začína Bike Show 2018. Je to už 23. ročník moto zrazu.

Ja tieto masové akcie moc nemusím, kedysi som sa bol pozrieť na pár zrazoch a stačilo mi...
No keď už som tu neodolám a pôjdeme nakuknúť o čo ide.
Je piatok ráno a celé mesto hrmí motorkami. Dnes je začiatok a aj hlavný deň. Na dopravné predpisy dohliadajú nielen policajti, ale čo je potešujúce aj množstvo organizátorov.

Všade poriadok, žiadne divoké jazdy a o alkohole nemôže byť ani reči. Jediné čo sa tu toleruje je nenosenie prilieb.
Večer sa už nieje ani kde pohnúť, nazýva sa to "kumulácia" a končí to o 23.00 jazdou mestom. Vynechal som túto časť, nieje mi to po vôli, stačí to sledovať.

V sobotu ráno vyrážame na pláže okolo mesta. Celodenný výlet končíme pred bránami areálu, kde nás odchytáva trojica chalanov niekde zo severu Čiech. Prišli na starých Gilerách a cestou niečo zlomili tak mali o zábavu postarané.
Vraj som jediný koho stretli zo Slovenska, alebo Čiech. Pokecáme, vysvetlia mi v ktorej časti areálu stanujú a večer sa možno uvidíme.

V areáli ktorý je urobený z nejakého bývalého lomu, alebo fabriky dokázali vykúzliť neuveriteľne pôsobivý motorkársky brloh, obrovských rozmerov. Ťažko sa to opisuje no na internete sa dá nájsť kopa informácií. No pódium a špecifické osvetlenie stálo zato.

Večer hľadáme kolegov z Čiech, no ako sa snažíme tak sa snažíme, nenašli sme ich. Pozrieme večerný koncert, no potom sa začnú rôzne silácke súťaže v ťahaní kamiónov atď.
Je to tu ale dosť spolitizované, čo mi nevonia príliš. Časté pokriky, volanie na slávu komu tomu (Putin a spol.), Noční vlci atď...

Beriem to ako uzavretú vec...bol som videl som.
Večer sa vraciame nočným mestom a trasieme sa od zimy. Pokles teploty je značný a jazda v ľahkom oblečení je až prílišné podcenenie prímorského letného mesta.

Nedeľu, môj posledný deň v Sevastopoli sa venujem kultúrnej vložke a to je história mesta, prehliadka všetkého možného čo sa dá za deň stihnúť. Strata mobilného telefónu za 800eur a jeho neskoršie nájdenie, je vďačné a milé adrenalínové spestrenie dňa a po pár dňoch používam skoro zabudnuté slovo ...chuj...

Pomaly sa začínam myšlienkami vracať na cestu. Čas tu ubehol veľmi rýchlo, zvlášť keď je dobrá spoločnosť.
Večerný pohľad do peňaženky neveští nič dobré. Ešteže má moja motorka malú spotrebu a cena benzínu v Rusku je niekde okolo 0.60 -0.70eur/liter.
Ráno vyrážam smerom domov, no dobre dobre...aj slza padla...

Za tie dni oddychu som tu najazdil 220km, s jedným dodnes (začiatok roku 2019) nedoriešeným pádom...

12. deň, 20.augusta 2018

Sevastopoľ - Jalta - Artek - Feodosia - Kerč - Krymsk

Ráno odovzdávam kľuče od bytu, beriem kľúče od motorky, balím veci a po nutnej rýchlej rozlúčke prchám z miesta činu. Za mestom ešte kontrolujem reťaz a robím pár fotiek pri bráne areálu kde sa konala Bike show.

Popri pobreží pokračujem smer Jalta, spoznávam miesta kde som pred rokmi prechádzal. Vzorný pionier som nikdy nebol a preto masový multi-kulti tábor detí socialistickej mládeže som navštíviť za bývalého režimu nemohol. Tak si aspoń na pamiatku fotím nápis Artek.

Kto tam bol má určite zážitok na celý život. Aký to už nechám na posúdenie každého ex-pioniera.

Kopírujem pobrežie nakoľko sa len dá. Doprava je tu ale stále príšerná a preto sa mi podarí prejsť Krymský most až k večeru. Keďže som stále bez mapy, a už ju ani nemienim zháňať, pýtam sa niekoho či je aj iná cesta ako tá po ktorej som išiel.

Cestou stretám podivný cestovný úkaz... Chlapík s pekne upraveným žigulákom a na streche niečo veľké a moc moc dlhé. Asi nejaký staviteľ Krymského mosta. Vidno, že s predpismi o nejakých povolených rozmeroch nákladov je tu ta trochu po "chuj"...

Niekde neskôr dostávam rady nad zlato a vyhýbam sa veľkému mestu Krasnodar inou cestou, ktorá je síce horšia no menej frekventovaná. No toto celé až zajtra. Dnes je už neskorý večer a po tme jazdia len blázni....a občas ja. Hľadám miesto na spanie, no nachádzam omylom nejaký motel.

Aj keď môj rozpočet krváca, cena v prepočte 8 eur na snáď nepoloží. Motorka vo dvore pod oknami, v izbe šesť postelí, snáď mi v noci podľa miestnych tradícií nikoho nedovedú. A aj keby, čo už za 8 eur by som chcel.

Napriek tomu, že som sa túlal po pobreží a vyrazil relatívne neskoro som najazdil dnes 515km.