Môj blatostroj - VOR EN503

Na úvod niečo o značke VOR. VOR sú Taliani zo všetkým čo k tomu patrí. Kto má na Slovensku Gileru, Apriliu alebo nieco podobné, vie o čom hovorím. Revolučné riešenia, neodolateľný dizajn, skvelé parametre, ale mizerná dostupnosť dielov. VOR má momentálne problémy, modely pre rok 2005 sa nevyrábajú, čaká sa na finančnú injekciu. Je na predaj za 1,7 milióna EUR. Našťastie sklady sú plné dielov, takže o ND sa netreba báť. O talianskych moto sa vraví, že treba kúpiť dve rovnaké - na jednej jazdiť a z druhej brať náhradné diely :)

Mojej maličkej vdýchli dušu roku pána 2001. Má za sebou dlhú a ťažkú cestu z rúk ničiteľov motoriek, z Talianska, na Slovensku na nej tiež jazdil kde-kto až sa dostala ku mne, samozrejme "v 100% stave, pripravená na sezónu". A určite "nikdy nepadnutá" :) Na skutočný stav som prichádzal postupne, najprv GO ojnice, nové ložiská na kľuke, prasknutý blok motora, vodná pumpa, zlomený držiak motora. Predná vidla aj s brzdou je z VOR MX530 2002. Hmmm, to by bolo asi všetko. Všetko som porobil, stálo ma to kopu nervov a peňazí. Dosť mi pomohol Karol1 z Lovčice (áno, motoservis Petra), lebo aj on sedlá VOR. Takže konečne k motorke samotnej.

Čierna farba jej sluší

Dizajnovo je veľmi vydarená, čierna farba jej sluší. Ale z toho sa nenajeme. Motor je kvapalinou chladený štvortaktný jednovalec, štyri ventily. Prevodovka je päťrýchlostná, kazetová, takže prevodovku vyberieme aj bez polenia motora. To poteší hlavne svojpomocných kutilov a servisákov, čo majú stále potrebu vŕtať sa v motore. Motor nemá vyvažovací hriadeľ čo spolu s obejom 503 cm3 zaručuje kvalitné vibrácie. Slabším náturám môžu dokonca vypdať plomby zo zubov :) Okrem spomínanej kazetovej prevodovky má VOR ešte jednú vychytávku - ventilový rozvod pomocou ozubených kôl. Tým odpadá problém s namáhanou (a drahou) rozvodovou reťazou a šponovákom. Nastavovanie rozvodov je v praxi veľmi jednoduché (zase díky Karol). V manuáli je to popísané na 4 stranách, s použitím špeciálnych prípravkov. Radšej ani nehovorím o postupe, ktorý písal Talian po anglicky :) Motor má automatický aj manuálny dekompresor. Motorka sa štartuje nakopávačkou a od roku 2004 aj elektrickým štartérom. Pri nakopávaní tiež cítiť stredozemský temperament, lebo sa štartuje smerom dopredu (ako Pionier), a nie dozadu ako na všetkých ostatných endurách. Zvykol som si veľmi rýchlo. Keď je všetko správne nastavené, tak štartuje na prvý-druhý "kop", za studena či za tepla. Dokonca sa dá nakopnúť aj rukou. Horšie je keď pri páde zhasne a prechlasce sa. Riešim to zatvorením palivového kohútika a „vykopaním“ zmesi pri zatiahnutom manuálnom dekopresore. No a po naštartovaní sa ozve hukot z hliníkovej racingovej koncovky cez zvody 2-1. Motor je živený karburátorom Dell Orto VHSB38, airbox je v ráme, taká paródia na deltabox... Motor nieje vysokootáčkový, ťaží skôr z mohutného krútivého momentu už od voľnobehu. Z narastajúcimi otáčkami vibrácie klesajú a adrenalín stúpa. Maximálka nieje dôležitá, ale občas by to znieslo aj 6-ty stupeň.

Kolá sú samozrejme vypletané, vpredu 21" 90/90 a vzadu 18" 140/80, rozmery, vzor a tlak si každý upraví podľa potreby. O brzdy sa postarala firma Brembo, vpredu dvojpiestiková a plávajúci kotúč Braking 270mm a vzadu jednopiestiková a kotúč s priemerom 220mm. K brzdám nemám výtku, predná je oproti sériovému pevnému kotúču údajne o poznanie citlivejšia a istejšia. Stoppie nieje žiadny problém :)

Spojka je hydraulicky ovládaná v spoločnej náplni s motorom. Jediný kríž je s odvzdušňovaním spojky, na prípadné detaily rád odpoviem. Keď má človek know-how (díky Karol) je to za 5 minút. Dôležité je mať spojku perfektne nastavenú, pri bahnení a spojkovaní je to nevyhnutné. Spojka má občas tendenciu vädnúť, ale to sa dá tiež jednoducho riešiť (za radu ďakujem hádajte komu).

Predné aj zadné tlmiče sú pohodlne nastaviteľné, žiaľ iba predpätie a útlm. Pri mojom jazdení je to aj tak šumafuk. Ako som spomínal, predná vidla je z motokrosovej verzie, takže je na endurovanie tvrdšia. Redší olej a nastavenie pri koncovej polohe pomohlo. Predok ani zadok nejde nadoraz ani pri maxime mojich možností :)

Test tlmičov

Jazdné vlastnosti

Nie som žiadny Ahola, Merriman ani Katriňák, takže o jazdných vlastnostich mi bude ťažko písať. Oproti starej Yamahe TT350 je to "nebe a dudy". Tak isto sa mi vidí ovládateľnejšia ako Honda XR400 alebo KTM LC4, to sa všetko ale dalo čakať. Nejakí mudrlanti môžu tvrdiť, že VORka je obuch, že je o pár kíl ťažšia ako konkurencia, že je neobratná...atď. Ako som už písal, pri mojom jazdení sú mi ďalšie kone a kilá srdečne ukradnuté. Jazdím na nej klasické enduro, country-cross aj motocross, každý typ preteku by chcel trošku inú motorku, ale som rád že mám aspoň jednu :) VORka má štandartne vysoko riaditká, takže mne "urastenému" padla hneď do ruky. Do tobogánov ide tak ako ju nasmerujem (hmm, kto by to čakal...), výjazdy tiež nerobia problémy (motorke, nie mne) vďaka dľžke motorky. Všade kde prejdem s VORkou by som prešiel aj s Ttčkom, ale TT bolo o poznanie neobratnejšie a chýbal mu výkon hlavne v dlhších výjazdoch a vyššia váha bola tiež riadne cítiť. Viacej som sa potrápil.

Enduro jazdci by sa dali deliť minimálne na dve skupiny - tí, čo vedia jazdiť od prírody a s motorkou si robia čo chcú, a tí, čo sa snažia jazdiť a motorka si s nimi robí čo chce :) Nerád sa priznávam že patrím do druhej kategórie. Keď som uťahaný tak mám pocit že mi tá mrcha uletí z rúk. Bodaj by nie, veď má skoro 60 koní. Ďalšia motorka bude štvortaktná 250-ka, má nejakých 40 koní a je ľahučká ako dvojtaktná 125-ka.

Aby som ju stále nechválil, prezradím na ňu aj nejaké muchy. Závodný stroj má závodnú spotrebu. Na dlhšie enduro v lese treba mať so sebou pár litrov benzínu vo vaku. Či žerie olej, to neviem povedať. Lebo olej sa mení každých 15 motohodín. Prepočítané na kilometre to môže byť tak 700-800km. Kontrola vôle ventilov a výmena sviečky je podľa manuálu každých 30 hodín. Netreba všetko brať doslova, hlavne tú sviečku. Ventily som ešte nastavovať nemusel, boli v norme. Olej treba používať kvalitný, lebo motor nemá olejové čerpadlo, je tam iba jazýčkový ventil a olej sa prečerpáva podtlakom v kľukovej skrini. Ako filter je použité kovové sitko. Od roku 2002 je použité olejové čerpadlo a klasický olejový filter. Takže tu platí dvojnásobne, najskôr motor zohriať bez záťaže nech sa olej dostane kam treba, až potom točiť a robiť psie kusy. Možno by bol lepší olej s viskozitou 5W40 ako 10W50. Kto taký pozná, nech dá vedieť. Aktuálne dostáva Repsol Syntheticó 10W50, nesťažuje si. VORka ma ešte nikdy nikde nenechala, z detských chorôb som ju vyliečil, takže mi zostáva len jazdiť.

Výjazd