Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 3/5

 Zdieľať

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80
Čitatelia: 16534 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

6. deň - cca. 150 km - Rapídne postupujeme v liečení

Len približne, lebo neviem koľko som sám nalietal. Ľadvinka mala voľno, ja som ignoroval výhľady a lietal po passoch NO PLAN. Ignoroval kde sa dalo, ale niekde sa skratka nedalo.

Ale späť k ránu. Majiteľka hotela ako sľúbila, tak aj spravila a po niekoľkých telefonátoch vybavila, aby mi ten olej objednali do servisu, kde to malo byť na poobedie.

Keďže sme mali doobeda voľno, tak sme sa šli pozrieť na odporúčanie našej hostiteľky na Lokvár. Hm, nie, bola to asi Marmolada. Obrovská výška, kabínková lanovka s troma prestupmi (ktoré mimochodom ľadvinka zvládala excelentne napriek hrôzy z výšok). Bohužiaľ bolo dosť oblačno, ale tie kúsky, čo sme videli, boli nádherné. V tej výške som sa prebehol pár metrov a ako som skoro skolaboval som zistil, že nie, kondičku ešte stále nemám. Ďalšie XL Enduro Rally dá zas zabrať :D.

Poobede som sa z kopca skotúľal dole do servisu a nalial olej. Zrejme nejaký špeciálny, lebo extra ochotný servisman naúčtoval asi trojnásobnú cenu :(. Keď mi povedal, že mi objednal 4 litre za 96 €, tak som pár sekúnd analyzoval číslo čo jeho slabou angličtinou povedal. Veď to nemôže byť toľko. Ale bolo. Zobral som len čo som potreboval, zbytok mu nechal, ale trojnásobnú cenu musel aj tak zaplatiť.

Poobede som si spravil výlet solo a pobehal nejaké passy trochu v tempe, len tak na ľahko.

Marmoláda
Marmoláda

Ako to videla ľadvinka

Ráno vstávam s malou dušičkou, aby sa situácia s olejom doriešila a mi sme mohli pokračovať náročnými zákrutami, vidieť dolomity, na ktoré svieti slnko a dodáva im neopakovateľnú atmošku. Zatiaľ dávame náhradný program Lanovka – Marmoláda. Prvé čo ma napadlo, ideme na lekvár :-D.

Na Lanovku? Ty sranduješ? Ešte si to mám k nej aj pešo odcupkať , no díky :)

Musím ale napísať, že žiadny problém, cez turniket som nemusela jupííí, pustili ma spustením bočnej reťaze. Odkontrolovali si, aby Laci odpípol aj moju kartičku. Do kabínky nastupujem so stiahnutým žalúdkom a mám pocit, že Lacimu gniavim ruku, ktorej sa držím. Musela som stratiť všetky svoje zmysli, keď som s týmto súhlasila. Tu sa nedá sadnúť? Tak rýchlo sa aspoň chytiť. Uf! Mierne mi hučí v ušiach, keď sa pohýname. Jéééj ja to zvládam. Parádny výhľad, škoda, že je trošku hmla. Taaak prvá etapa je za mnou. Ahááá tak nie, ono len prestupujeme sakra :D. Nevadííí, ja to dám.

No toto už má iný kaliber, pán ktorý nás sprevádza naťukal určite pre mňa špeciálny húpací výstup. Zastávame a nastupujeme do ďalšej kabínky, ktorá nás vynáša o ďalší kusisko vyššie. Tu je to už fakt brutál. Moja polovička ma upokojuje a pri tom sa usmieva ako slniečko. Lanovka zastane vystúpime a chalanisko, ktorý obsluhoval lanovku ukazuje na výťah... nekomentujem. Nastupujem.

Na terase je naozaj zima a neuveriteľný výhľad. Prichádza prehováranie, aby som išla k zábradliu a nasleduje fotka. Poviem vám stálo to zato! To sa veru nedá opísať. Prepáčte, tu mi slovná zásoba dochádza. Ak budete mať možnosť tak si to doprajte. Na to nejaké písmenkovanie nestačí.

Zviezli sme sa neskôr o „poschodie“. Tak som si to fakt užila, svietilo slniečko a konce hôr vyzerali neskutočne. Na jednej strane skaly a na druhej zalesnená hora. Neuveriteľné. Vo vnútri sa dá dokonca najesť, môžete nakuknúť do múzea, kde si môžete pozrieť ako prebiehala prvá svetová vojna v tejto oblasti, ako bojovali a presúvali sa v kopcoch a čo všetko museli zdolávať a prekonávať. Aké mali možnosti na obranu, oblečenie...proste všetko. Ďakujem za náhradný program. :)

Poobede išiel Laci pre olej a aj si trošku pojazdiť. Ja som sa pustila do písania týchto riadkov. Večer prisadáme k čechom a rozprávame si príhody. Vzdávajú to, ako prví a my ešte píšeme pár riadkov, aby sme nepozabúdali. :)

Marmoláda
Marmoláda

7. deň - 258 km - Keď gps nasere

Raňajky, chystanie sa, vyrážame. Klasika. Na dnes tých passov bolo trochu viac, ale zvládli sme to (Passo Fedaia, Passo Pordoi, Passo Falzarego, Passo Tre Croci, jazero Misurina, Auronzo, Passo Giau). Ak sa nikto chystá do Dolomitov, Passo Giau v žiadnom prípade nevynechajte! Asi trojnásobný počet zákrut, miestami som až nechápal čo sa deje a úplne hore ten výhľad… Čo výhľad, výhľady! Nádhera. Včera som to dal sám po prvýkrát, dnes sme boli spolu a zajtra ideme ešte raz, lebo baterka v kamere skončila tesne pred výjazdom :D.

GPS-ko zas prekvapilo a ako ináč: nie v dobrom. Ideme cez Cortinu a sledujem ceny na benzínkach, lebo vidím, že pomaly bude treba tankovať. Všade nad 1.6, hladné očko ešte nesvieti, tak na to kašlem. Tesne za mestom sa ledka ozve. Čo už, za 80 km snáď nejaká benzínka bude. Nebola. Palubák ukazuje posledných 40 km. Tak dávam cez gps najbližšiu normálnu benzínku, vraj 13 km. Super. 13 km prešlo, benzínka ani zďaleka nikde. Už som nervózny, nechcem skončiť s mojou ľadvinkou niekde bez pohonu. Dávam najbližšiu benzínku. Že 1.6 km. Super. 7 km v p… a benzínka nikde. Potom mi do došlo. Ten hajzel ukazuje vzdialenosti vzdušnou čiarou. Tak to bohovsky pomôže v horách, díky. Na koniec sa benzínka našla, cena 1.5 a nejaké drobné, ale gps skoro letel. Neskôr mal k tomu ešte bližšie.

Stačilo z výletu, dávam ako cieľ ubytko. Ten hajzel nás znaviguje z hlavnej cesty do nejakej malej dedinky, uličky také, že som géeso držal šikmo, aby bavorák na štyroch, čo šiel oproti prešiel. Konečne nás to vyvedie z dediny a kde?? No na ten istý hlavný ťah, len z protismeru. Asi sa mu nezdalo, že tú odbočku doprava by som dal, tak nás to otočilo o 6 km ďalej cez dedinu…

Dolomity
Dolomity

Ako to videla ľadvinka

Dnes nám toho Laci naložil, ale nevadí. Passy vám písať nebudem lebo úprimne si ich nepamätám. Čakala nás na nich premávka. Robili nám spoločnosť autá, karavany, motorky, autobusy. Klobúk dole pred šoférmi autobusov, vytočia v takom ostrom stúpaní, že nechápem. Zákruta jedna za druhou, výhľady parádne, lebo konečne nám zas svietilo slniečko.

Obzerám, klopím, zastavujeme a fotíme, kamera nenabitá, takže natáčame kým to dá. Nedá mi podeliť sa s vami, že moje orientačné schopnosti sú na bode mrazu, poviete si, žena. No áno...Ja som si naivne do dnešného dňa myslela, že vďaka motorkovaniu sa to zlepšilo. Omyl. Potrebovala som vyriešiť nejaké neodkladné veci, bola som odprevadená po dvere. Netušila som, že budem mať problém nájsť cestu von. Nebyť čašníčky, tak asi vojdem všade od upratovacieho kumbálu, po kuchynu, kým nájdem Laciho.

Posledný pass si pamätám, lebo bol neuveriteľný: Passo Giau. Zákruta za zákrutou. Zeleň popri ceste, hory, potom výhľad do doliny. Nechýbalo slnko, ktoré tomu dalo pozlátko. Zhodli sme sa, že ak bude zajtra dobré počasie, tak sa vrátime, aby sme si to natočili.

Ako to už tak nejak s nami býva, tak dochádza benzín, (moto nám to oznámila po prejdení pár benzíniek), tak sa spoliehame na GPS, ktoré má zas svoju hlavu a zavádza. Už máme na mále, keď prichádzame k benzínke. Potom nás zas zavedie do dedinky, kde sú prťavé uličky ala italiano. Laci má čo robiť, aby sme sa vyhli autu, ktoré ide oproti.

Večer prichádzame unavení, dáme sa dokopy a ideme si prisadnúť k čechom. Potykáme, pokecáme, popijeme a rozmýšľam, či to odcupkám do izby. Už len zostáva popriať dobrú noc :)

Dolomity
Dolomity

Passo Fedaia
Passo Fedaia

8. deň - 85 km - Nakupovanie suvenírov

Deň oddychový, ale to bolo z čísla jasné. Chceli sme akurát nahrať na kameru Passo Giau, tak sme to prešli tam aj späť a cestou dali niektoré horské prechody ešte raz :). Ďalší program na dnes: kupovanie suvenírov. V dedinke pod nami je pár obchodíkov, obchody remeselníkov, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť. Keby šiel niekto na okolo, pridal som ich na dynamickú mapu.

Nedal sa prehliadnuť obchod s kovanými „drobnosťami“, skôr umeleckými dielami, lebo v podstate časť dedinky je vyzdobená ich prácou. Vedľa seba je dielnička a obchod, kde sú tisíce rôznych predmetov. Kúpili sme si pekný malý svietnik. Teta síce vedela len po taliansky, ale názornú ukážku, čo sa s tým stane bez zabalenia na motorke pochopila a zabalila to patrične.

Oproti je ešte podobný obchod, ale namiesto kovu zameraná na drevo, tiež hotová výstava. Ešte fotka s trollom, rýchla večera a leteli sme naspäť na hotel, lebo sa chystala búrka.

Ako to videla ľadvinka

K tomuto dňu už nemám viac čo dodať. Laci to opísal krajšie, ako by som to naťukala ja :)

Dvaja v krajine kovových zázrakov
Dvaja v krajine kovových zázrakov

Čo všetko sa z kovu dá spraviť
Čo všetko sa z kovu dá spraviť

< >

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80 Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 117812 | Včera: 134037