Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty cestopis!

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 2/5

 Zdieľať

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80
Čitatelia: 16460 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

3. deň - 118 km - Krátky výlet na okolí

Trasu sme museli skrátiť, keďže doobeda celkom husto pršalo. Keď nás po ceste chytí dážď, tak nech, ale odchádzať vo vytrvalom lejaku sa nám nechcelo. Štartovali sme až okolo 11, v Zell am See zápcha ako v P... ešti. Kde sa dalo sme išli na strede medzi autami, celkom rýchlo sme dobehli nemecký párik, ktorí odchádzali na dvoch bavorákoch o 5 minút skôr ako mi z rovnakého penzióniku – stáli s autami v rade. Potom aj mi, keďže sa ledva vedľa seba zmestili autá, nebolo miesto navyše pre motorku. Frajeril som, ako pomaly viem ísť na moto bez zloženia nohy, až kým som si všimol, že slečne na F800GS to ide lepšie.

V tom mestečku pri jazere nás prekvapil zvýšený výskyt žien v hijab-e. Čisté, upravené, drahé kabelky, ale zrejme tam neboli na dovolenke.

Hlavné poučenie z dnešného dňa bolo, že nestačí pozbierať jednotlivé POI a spojiť príjemnou cestou, budem musieť dôkladnejšie riešiť, čo a v akej miere je prístupné priamo na motorke alebo minimálnou chôdzou.

Krátky výlet v daždi
Krátky výlet v daždi

Ako to videla ľadvinka

Mne sa asi sníva prší, fakt som si mohla pospať, ale na druhej strane žalúdok hlásil nástup na raňajky. Vyrážame pred obedom. Aj tak mám pocit, že toto bude skôr o mokrej a kľukatej ceste, lebo striedavo prší a neprší. Slnko vegetí niekde za mrakmi a chichoce sa nám poza chrbát. Nuž čo. Dostávame sa do zápchy v Zell am See a pán šofér si to rieši po svojom. Trepe sa medzi autá. Ja to ako ľadvinka nemusím, ale po asi 10 minútach uznávam, že lepšie riešenie nie je.

Na miesto cieľa prichádzame v daždi a tak to otáčame, jazerá možno uvidíme nabudúce. Ďalšou cestičkou ideme pomedzi stromy. Tie zákruty, no čo vám poviem, hovorila som si no toto už čo je a vydávala zo seba všelijaké citoslovcia, chvala Bohu nie všetky bolo počuť. Asfalt je fajn a dokonca sa na tom pracuje. Keďže nákladné auto pokračuje aj napriek opravám smerom hore, môj usudzuje, že ak tam vyjde on, tak aj my. Mne už nie je všetko jedno. Nakoniec uvidíme krásne tyrkysové jazero a čumím. Hm, stálo to zato.

Zisťujeme, že ak chceme vidieť ďalšie, tak len lanovkou. Po včerajšku ani náhodou. Hodím ponuku, že zostávam a čakám na lavičke ak chce ísť, ale ja to dnes nedám. Proste nie. Takže sa ide na ubytko. Striedavo prší a neprší a keď sa dostávame na rovnú cestu, tak si uvedomujem, že ju potrebujem. Trošku vegetná cesta na ubytko až na zápchu, ale nejak neriešim.

Nič nie je horšie, ako hlad. :) Ak nemáte nejaké tie zásoby z domu, večer už fakt nič nekúpite a reštiky fungujú na núdzovom stave. To znamená, že jedna zavretá a v druhej nám ponúkli obmedzený jedálni lístok, ako párky, praženica atď a ako bonus mali v ponuke viedenský šnicel, takže bolo rozhodnuté.

Deň nás veru zmoril, takže balíme až ráno.

Krátky výlet v daždi
Krátky výlet v daždi

4. deň - 250 km - Dolomity!

Grossglöcker je nádherný, za tým si stále stojím, ale Dolomity... GG sa môže pri nich kľudne a bez rozmýšľania hanbiť.

Z penziónu Pension Embacher sme vyrazili zbalení včas (u nás je to 10 hodín plus nejaké drobné). Tete som mojou úbohou nemčinou povedal schöne gasthause, schöne gasthause frau a že jej tu spravím werbung.

Nabrali sme smer Zell am See, ale keď som videl, že je väčšia zápcha ako včera, tak sme to otočili a obišli to celé zhora. Stálo to za to, nádherný výhľad na hory namiesto státia v kolóne. Ehm, presnejšie neskôr sa trochu stálo v kolóne aj tam, ale aspoň sa bolo na čo pozerať. Pri prechode talianskou hranicou sa nedalo nevšimnúť, že doterajšie pekné upravené domčeky vystriedali dve zabudnuté zrúcaniny. Čo bolo len dočasné sklamanie, lebo turistické strediská v horách si pekne udržiavajú aj taliani.

Zrazu sa začali objavovať dolomity a sme viac stáli a fotili, ako šli. Potom som zistil, že to bolo zbytočné, lebo skutočná krása nás ešte len čakala. Prešli sme cestou passy FurkellPass, Passo Gardena, Passo Sella, Passo Fedaia, ... mal som problém sústrediť na cestu a premávku (tá tam tiež bola miestami celkom hustá), lebo každou zátačkou sa nám objavil nový a nový nádherný výhľad. Som si istý, že zbehlému cestovateľovi to už fakt príde ako onanovanie a tu prestane čítať, ale my sme ozaj žasli za každou otočkou a užívali si neskutočné výhľady. Pripadalo nám to celé ako maľované.

Na Hotel Garni Roberta v Malga Ciapella sme došli úplne unavení. Vošiel som, usmial sa, povedal „bona sierra“ a vzápätí oznámil, že tu moja taliančina aj končí. Našťastie vedela po anglicky.

Následne zabodovala ešte raz: pozrela sa na ľadvinku a dala nám drahšie ubytko na prízemí za rovnakú cenu. Dokonca moto som vedel dať tesne pod okno, všetky veci popodával priamo tam, bez toho, aby bolo treba nosiť po kúskoch okolo. Ešte studené pivo na večer, no čo viac si môže človek prijať :).

Cestou na Dolomity
Cestou na Dolomity

Ako to videla ľadvinka

Z penzioniku sa mi veru nechce. Taká zlatá teta, furt usmiata, skvelé raňajky, fajnová izba. No, ale pobalili sme dosýta sa najedli a ako Lacika nakladá kufre na moto, prihovoria sa nám česi, že kam ideme, že oni na GG a tak sme pokecali trošku, chalanisko chcel hneď pomáhať pri vykladaní mojej maličkosti a chytal moto, potom už len zahlásil, že to máme nacvičené. Dobehla tetuška, pohladkala po ramene, zaželala asi šťastnú cestu, určite ešte niečo k tomu a smer Taliansko. Na naše pomery zázrakom odchod včas.

Cesta fakt dobrá. Po Talianske hranice sme to brali ako presun. No ja som si nakoniec tú cestu celkom užila. Rakúske dedinky majú svoje čaro. Každý dom je niečím pekný, trávniky všetky pokosené, len sa kochať a fotiť. Inak to asi ani nejde. Talianske hranice ma pravdu povediac zaskočili. Hneď prvé čo sme po tabuli uvideli boli staré ošarpané domy. Ale dojem hneď zlepšili turistické strediská na ktorých si dali záležať. Čakali nás passy, ktoré cestou k hotelu vybral môj spolubojovník. Nuž a tu sa veru začína celkom iná etapa cesty.

Ak bol GG krásny a vyrážal dych, tak v Talianskych dolomitoch, tieto slová nestačia, zákrutky ako vymaľované, na skaly pred nami, za nami, svieti slnko. Mám čo robiť, aby som nezabúdala, že na zákrutách klopíme. V tejto chvíli mi je trošku ľúto Laciho, lebo sa nemôže toľko obzerať ako ja. Každým stúpaním, som bola šťastnejšia, že zvládam tie km na moto, lebo to zato stojí. Keď sa dostávame k hotelu, tak som unavená, ale keby Laci povedal, že otočíme to a dáme ešte raz, tak neváham! :)

Ubytovanie pekné, majiteľka hotela ochotná, keď zbadala, že sa k nej pechorím s barlami, tak sme dostali izbu na prízemí. Motorka si hovie pod oknom a mi si už dávame pivko...

Cestou na Dolomity
Cestou na Dolomity

5. deň - 280 km - Boxer: žere alebo nežere?

To parádne studené pivko, ako som sa dnes dozvedel, stálo 11 eur. Nie, neožrali sme sa, z dvoch pre dvoch sa nedá. Našťastie víno majú lacnejšie a pri tom celkom dobré. To ešte nebola najhoršia správa dňa, ale o tom potom.

Raňajky okolo ôsmej, výber v pohode, stačí. Oblečieme sa a vyrážame. Sakra, zas som zabudol skontrolovať aspoň olej, no nič večer. Dnes boli na pláne samé passy: Passo Fedaia, keďže na nej leží náš hotelík, Passo di Costalunga, Passo Nigra – tu som si zabudol poznačiť, že na konci passu sa musíme otočiť a vrátiť po tej istej trase, tak som gps toto neuveril a silou mocou hľadal inú cestu. Skončili sme na šotolinkách medzi vinicami. Neplánovaný zážitok. Potom Passo Manghen, Passo Rolle – chvíľku som mal pocit, že ho ideme druhý krát a na koniec Passo Valles. Všetko pekné, ale včerajšie výhľady z passov, ktoré som vybral len tak, aby boli cestou, asi už túto dovolenku nič neprebije. Väčšina hôr pod hmlou, krajšie to začalo byť až poobede. Na koniec ešte jeden magor v aute, ktorý najprv zdržiaval osobák pred nami a tým pádom aj nás a keď som ich začal predbiehať, tak pridal a ešte nás stláčal dole v zákrute. Následne sme stretli pretekára oproti na Smartke vo vracáku, ale nič, čo by sa nedalo rýchlo korigovať.

Večer na izbe som si všimol cetlík s nejakými max. cenami za pobyt, začínalo to na 399 EUR za noc, čo bolo viac, ako sme mali platiť za 5 nocí. Trošku naplašený som sa na to išiel spýtať milej vedúcej, či sa ráno balíme alebo predávam bavoráka, nech vieme zaplatiť ubytko. Samozrejme pôvodná cena platila, ona tam len „strelila“ nejakú sumu, zrejme nejaký zákon to káže vyvesiť.

Medzi tým sa rozpršalo, ale napadlo ma, že som ešte neskontroloval ten olej. Dážď nedážď. Mno, ledva bolo vidno hladinu a to som moto ešte ani nenaštartoval :). Po naštartovaní a následnom zhasnutí bola hladina veľmi dlho neviditeľná v okienku :). Takto sa ďalej nepôjde. Celý večer som pátral po vypadávajúcom nete (asi počasie), najbližší servis a zároveň väčšie mesto so šancou nájsť vhodný olej – našiel na 70 km. To rozhodne nemôžem risknúť. Medzi tým Marty z KTM BB poradil čo tam vlastne naliať. (ešte raz dík!) a majiteľka hotelíka sľúbila, že ráno pomôže s hľadaním na okolí v benzínkach. Mňa napadlo akurát objednať to na adresu hotela cez webshop, ale nechcelo sa mi stratiť min. 2 dni...

Dolomity
Dolomity

Ako to videla ľadvinka

Vstávam ako dolámaná, ale hovorím si, že sa musím premôcť, lebo ma čaká určite krásny deň. Fajnové raňajočky a brutálne silné presso ma prebralo a hor sa na cestu necestu. Celkový dojem z passov kazí hmla a tak mám pocit, že včerajšok sa mi asi viac vryje do pamäti. Ale cesta je pekná, skôr lesné cesty, sem tam si hmla dáva pohov a máme pekný výhľad.

Trošku si z nás strieľa GPS a dostávame na šotolinu, čo moja maličkosť nemusí, ale je to len kúsok. Vidíme vinice, záhrady s atypickými fóliovníkmi, fólia len z vrchu a pod nimi väčšinou jablone. Nakoniec trošku stresu, lebo jeden skvelý šofér, (typ auta si nepamätám) najprv zdržuje premávku a keď sa ho snažíme predbehnúť, tak nás vytláča z cesty. Tuším som prestala aj dýchať. Ale Lacika zvládol a predbehli sme ho a doslova mu ušli. No ja som už bola celý čas v kŕči, až kým sme moto neodstavili pri hotely.

Krátko nato môj zisťuje, že oleja niet, nuž tak treba riešiť, hoci je večer a ja dúfam, že sa to podarí vybaviť. Ideme sa najesť do vedľajšieho hotela a prihovárajú sa nám česi (ktorých sme stretli ešte na raňajkách) a zistili sme, že bolo treba zarezervovať stôl. Pani hneď skvele zareagovala a povedala čašníkovi, že potrebujeme jeden stôl. Strávili sme príjemný večer aj vďaka nim. :)

Dolomity
Dolomity

< >

Pridané: 22.10.2015 Autor: HoGo80 Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (12 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (16)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 26405 | Včera: 194669