Musandam, brána do Perzského zálivu 2/2

2 deň

Deň je s pekným východom slnka hneď krajší. Dávam si raňajky v "tráve" tuniak s chlebom a som pripravený na ponor. Miestne fjordy zanechajú vo mne príjemné spomieky nad aj pod vodou.

Po príchode z ponoru chcem ísť späť do hôr, no po diskusii s inštruktorkou mi nedoporučila spať v horách kôli ich výške. Preto môj plán ruším a odkladám na druhý deň. Neskôr sa ukázalo, že cesta do hôr bola náročná na stúpanie teda v noci bez poznatku okolia a únave po ponore by to bolo čisté trápenie. Preto zaradený oddych pomáha. Večera klasicky z Lulu a spánok na pláži.

Pred ukončením dňa a západom slnka som ešte zašiel dolinou o 6 km ďalej ako bol výjazd do zátoky Khor an Najd a pozrel som si akáciový "les" háj. Pod akáciami miestni ľudia radi chodia tráviť víkendy a robia si tu opekačky. Momentálne celé miesto pretvárali na lokálnu atrakciu a stavali tam plot.

Po západe slnka sa už len presúvam na moju novú základňu, skalu nad plážou. Snažím sa pospať, no podarí sa to až po novej kultúrnej vložke tancujúcich ománcov. Ešte že tu alkohol moc nepijú, lebo to by bol iný bašavel. Keď už bol kľud, zaspávam asi na 4 hod. však zajtra je deň D.

3. deň

Môj deň D.

Plán je jasný, ide sa do hôr. Pobalím veci a sadám na motorku. Presun k odbočke na cestu Jabal Sayh smerom do Dibby bola rýchla. Však som si ju už prešiel párkrát. Nástup na cestu je hneď od odbočky šotolinový. Po pár zákrutách sa dostanete k tabuli oznamujúcej, že celú cestu do Dibby prejdú len ľudia z Ománu a SAE. Porobím fotky a idem ďalej.

Cesta začína stúpať a ja som po pár zákrutach nadšený ako to ide, aj keď viac ako trojku nezaradím až na najvyšší bod cesty. Celá cesta ponúka fascinujúce výhľady na okolité kopce, neskôr ma prevedie cez zelenú planinu, kde lokálni ľudia pestujú ovocie a trávu pre kozy a somáre. Cítim sa ako vo filme, no teraz mojom filme života.

Nad planinou sa nachádza vrch Jebel Al Harim, na ktorom je umiestnený námorný radar. Pod kopcom sa cesta stáča kolo vojenskej základne, kde som si spravil fotky s robotníkmi z Indie. Chlapci boli nadšení motorkou a hneď posielali domov fotky aký majú nový bike.

Od základne to bola moja polcesta. Nasledoval pekný presun na vrch kopcov cez 1000 m n. m.

Po prejdení celého kopca klesám až po odbočku, kde končila cesta Jabal Sayh. Od nej sa dalo ísť doprava v doline ďalej na Dibbu, no pretože na vojenský kontrolný bod sa mi nechcelo ísť pokúšať šťastie, rozhodnem sa ísť rovno. Nová dolina mi priniesla znovu pekné pohľady a pekne ma na privítanie vytrasie na roletkovej ceste. Aj keď pri rýchlosti kolo 60 km/h sa trasenie vytráca.

V doline stretnem len jedného domáceho a pýtam sa, či je možné vyjsť na vytipovaný kopec z google map, kde sa zdala byť cesta až na vrchol. Pán poobzeral moju bivi, až zhodnotil, že cesta je pre 4x4 autá a ja som v pohode to zvládnuť až na vrch. Tak posilnený vierou to zdolať idem ďalej. Pod kopcom ma vítajú stavebné stroje a riadne kľukatý had na vrch kopca. Cesta bola dosť točená a jedno som mal v hlave, nezastať, lebo hrozil pád kvôli stúpaniu kopca. Po výstupe som zistil, že cesta ide ďalej a dúfal som, že ma dostane až do ďalšieho mesta Limah. V nádeji som išiel ďalej, no po pár km cesta končila uťatá v skalách. Bolo to škoda, chýbalo vzdušnou čiarou 800 m.

Aby to nebolo málo, ako bonus sa motorka pri parkovaní a opretí na stojan ponorila do nového nánosu cesty a ľahla na zem. Po páde z prevého dňa mi to nebolo jedno, nevedel som, či unavený po 65 km motorku zdvihnem. Našťastie sa podarilo. Po konci cesty a tomto výkone som vedel, že je čas ísť nazad. Však v širokom okolí nik nebol a po ceste nazad až k radaru som okrem dvoch áut v doline už nestretol nikoho. Čo sa týka tejto cesty, pre niekoho, kto sa dostane do týchto končín, bude ideálne si zistiť či cesta do Limah už je dokončená. Nemusíte zbytočne merať cestu dvakrát.

Po ceste späť ešte pod radarom kŕmim somára jablkom a chlapci z radaru si ma fotia ako miestnu atrakciu. Neskôr z nich vypadlo, že sú zo Srílanky. Dajú mi foto a lúčime sa.
Ďalší zvyšok cesty je už hladký až do konca.

Zhodnotenie

Výlet bol fascinujúci. Získal som nové skúsenosti ako sa motorka správa na šotoline z Mitaskami E07. Výsledok je, že predné koleso strácalo trakciu a zadné by bolo lepšie zubaté. Ale na druhej strane čo chcem od stroja, čo má cez 200 kg. Preto je ideálne si cestu užiť hlavne v rámci výhľadov pomalšej jazdy a ideáne vo dvoch. Aby si človek mohol podať pomocnú ruku. Aj keď u mňa zvíťazilo heslo "keď ju miluješ, nie je čo riešiť" a napomáhal aj dobrý strážny anjel.

Musandam, ak budete mať možnosť navštíviť, vrelo odporúčam. Či to už bude na moto alebo autom, stojí za to sem prísť.

Upgrade

Od času kedy som bol 1x na výlete, som sa bol potápať ešte raz. Neskôr doplním ďalšie body záujmu, miestnu pevnosť alias hrad a novú šotolinovú cestu.

Prajem zdar a niekedy zas niečo pridám nech máte inšpiráciu, tak ako ja mám od Vás.