KTM 1050 Adventure 2015 - Oranžový mix chutí 2/3

Ready to City

Káťa sa v meste cíti fajn, čo je podstatnejšie, cíti sa tak na nej aj jej jazdec. Lebo posed pekne vzpriamený, motorčeka je agilná takže sa s ňou ľahko preplieta medzi kolónami áut a na semafóroch je stále vpredu. Dobrý pocit z prepletania sa mestom dodáva aj jej subjektívne vnímaná úzka stavba, i keď toto nie rozhodne krpec.

Okrúhle späťáky určite pridajú na bezpečnosti, nakoľko je v nich parádne vidieť za seba. Bezpečnosť zvýši určite aj systém ABS, avšak šmahom ruky ide všetko do preč, lebo motor. Motor, motor, motor a jeho mapy, rain som skúsil a hneď vypol, rovnako som to spravil aj s mapou street a celý čas som jazdil sport. Áno mapy sú tu zbytočné, aj v meste, viac ako charakter motora ovplyvňujú zasahovanie kontroly trakcie (to uvádzam len pre úplnosť, v praxi to nebude asi nikoho zaujímať, nemuseli to sem ani dávať a mohli dať ešte nižšiu cenu).

Aby som sa dostal k jadru veci. Naštartujete KTM 1050 Adventure a ten zvuk vám ulahodí, rozbehnete sa, a to ako ochotne Káťa ide, vám doslova učaruje. A zrazu sa pristihujem v tom, že jazdím tak, že by som si sám trepol zo 4 otcovské po prilbe. Keď ten motor, ten si to proste pýta a tá ľahkosť ovládania k tomu, no režim Ready to Race mám v hlave už v meste.

Ono totiž v meste nie je príliš vhodné to, že treba dávať pozor na nechcené podtočenie motora. Pod 3.000 to ide, ale pri pridaní sa všetko zatrepoce, ale pod 2.500, prosím nié, nerobte to tomu stroju. Výsledok je potom taký, že si koledujete o nevraživé pohľady, pokutu, nehodu ale je vám to jedno, lebo sa bavíte aj v meste. Ale nech nevyzerám ako totálny debil, až tak na hulváta to nebolo, skôr tá radosť v hlave to líči až tak, preto myslím, že za toto má Káťa veľké plus. Spraviť z fádnej veci zábavu, to nedokáže hoci ktorí stroj.

Ono sa to ale vypomstí trošku aj na spotrebe, tá skočí v meste aj k sedmičke, ale dá sa aj za 6.4 a aj za 5, keď je človek, nazvime to, vyrovnaný sám so sebou. A hej, malý odkladací priestor (neuzamykateľný) vpravo vpredu veľmi potešil. O tom, že podvozok žral čo chcel aj nechcel lebo skrátka musel ani nehovorím. A keď o ňom ani nehovorím, asi to robil dobre.

Ready to Sport & Fun

Ďalšia prímes do mixu chutí menom KTM 1050 Adventure. Tu si najviac užijete motor, tu pochopíte, že 150 koní je dobrých akurát tak na... no ja neviem, ja som sťažnosti na veľkosť ešte nepočul. Je to proste tak, čím menej koní, tým lepší jazdec musí byť aby ich využil. Zase na rovinu, nepovažujem sa za majstra sveta, ale nemám na to aby som dokázal držať pod krkom 150 a viac koní. Ideál je niekde pri stovke. Toto už vie motorku riadne rozpumpovať, ale nie je to pre hluchonemých, ktorí sa len zavesia na plyn a ostatok nech rieši elektrika.

Tákže moji milí, toto čudo, pre ktoré sa nenašlo ani pár deci farby na blok motora, do 6.000 ot./min. od väčšej sestry nerozoznáte (čo sa týka koníkov aj Newtonov). V tom čase ale na 6-tke idete už pekných 150 km/hm a táto Káťa točí skoro 9 tisíc (1190 vtedy ešte stále nedosahuje plný výkon). A medzi 6 až 8.500 to ide skoro rovnako, teda skoro na plný výkon (na grafe výkon neklesne pod 90 koní).

Pod krkom sa teda dá držať pekne, je k tomu k dispozícii fajnovo široké spektrum otáčok. Preto sa dostaví aj pocit, že ahá aký som šikovný, ako mi to s touto Káťou ide. A ono to fakt, že ide! Nie ako na výkonnejších strojoch, kde už viem, že idem nebezpečne rýchlo, furt som to nedostal na maximum (nemyslím maximálnu rýchlosť) a nie som si istý, či môžem pokúšať ďalej šťastenu, či vlastne neviem jazdiť alebo sakra čo s tým?!? Čiže 1050-tka, tak nemožne a nelogicky postavená v ponuke KTM, je vlastne motoricky lepšia voľba než 1190.

Celkovo k dojmu, do motorky totiž patrí Véčko, ten krásny zvuk, jeho charakter a tu sa ešte tak krásne a ľahko nechá vytočiť. Cez menu palubáku si dokonca viem nastaviť, kedy sa má rozblikať červená kontrolka na otáčkomery (jasné, že mne pri 6.000 ot./min, a tak skoro stále bliká, vtedy je dobre).

Lenže k športu a zábave nestačí iba motor. To okolo mu celkom schopne sekunduje i keď... No dobre je to vlastne cestovné enduro, má celkom schopné zdvihy podvozku, takže čudovať sa, že pri brzdení sa trošku dosť potápa je ako vyčítať superšportu, že sa v ňom zle jazdí celý deň v stúpačkách. Ono sa potom na KTM 1050 Adventure zdá aj podvozok akýsi príliš mäkký, o to lepšie to je však pri rýchlej jazde typickou slovenskou rokmi plátanou cestou.

Napriek tomu, že je všetko v podstate potiahnuté dosť dovysoka je Káťa slušná hadimrška. Striedať náklony sprava doľava a naopak sa síce na iných strojoch dá ľahšie, no iné stroje v sebe neskrývajú toľko chutí ako táto 1050-tka. A ísť na dobrom asfalte po stúpačku nie je problém, ale v hlave nastáva doslova závrat a pocit, reku šak som už horizontálne.

Ale oveľa zábavnejšie je v správnom momente vypáliť zo zákruty. Zadkom to až tak veselo trhne a začne sa ťahať von zo zákruty viac než predok. Niekto by to nazval driftovaní, ale to je skôr také dvíhanie varovného prstíka. No niekto má rád vztýčený varovný prstík v zadku, teda od zadku. Toto ale nejde v režime inom než Sport, lebo zasahuje kontrola trakcie, tu takéto ľahké podkĺznutia dovoľuje.

Lenže čo čert nechcel (vlastne čert to chcel) MTC (kontrola trakcie) a ABS sa dajú vypnúť. Dať sa dajú ale trvá to dosť dlho. Nestačí iba podržať nejaké tlačidlo, treba lajstrovať v menu a až potom dlho držať tlačidlo (a nie vždy to vyjde aj keď dodržujete presne čo vám displej hlási). A nechcem byť drzí alebo znevažovať niekoho robotu, no toto je fakt na Nobelovu cenu za demenciu, že kolónku ABS/MTC musíte mať zvolenú v kolónke obľúbené ináč ju nikde v menu palubáku nenájdete. Takže ak chcete mať na očiach nejaké dynamicky sa meniace parametre ako spotreba, teplota vzduchu či čo ja viem čo, jedno z toho treba obetovať navzdory tomu, že svoju kontrolu má ABS/MTC v podobe výstražného znamenia (aby bolo všetkým jasné, že sú vypnuté) aj na prístrojovke.

Tak poďme k tomu čo čert chcel, teda vypnutému ABS/MTC. Potom to totiž pri vypálení zo zákruty fajnovo kĺže aj po dlhšiu dobu a našťastie v medziach, kedy si to jazdec vie odkontrolovať. Chvála pri takejto jazde ide aj na Metzelerky. No a kĺže to aj pri vpálení do zákruty, kedy som to najprv riešil silným podradením, no potom som si povedal, Brembáče sa dobre dávkujú, gumky fajne držia, ABS mi netreba.

Čiže všeho všudy, zábavy si s Káťou užijete viac než by ste čakali. Bude vás to k takejto jazde ťahať takmer všade kde sa objaví pokrútený asfalt a budete sa v prilbe smiať až dokým to jedného dňa neprestrelíte, tak bacha na to.

Ready to Off-Road

Nuž žeby bola pripravená práve na off-road KTM 1050 Adventure nevyzerá. Predsa len vypletané kolesá by sa sem hodili viac ale hlavne lepšia ochrana motora bude zrejme prvým doplnkom, ktorý na túto motorku pribudne. Základ je však obstojný a ako celok pôsobí Káťa aj mimo asfaltu veľmi zábavne.

Akože postoj v stúpačkách nie je ideálny, no upraviť ho nemôže byť problém. Poteší, že zo stúpačiek sa dajú odmontovať gumy a tak stupajdy razom vystrčia pekné zúbky. Chrániče páčok sú však skôr doplnkom dizajnovým a pohodlie zlepšujúcim, lebo bez výstuhy by asi raz dva praskli. Čo však vôbec nepoteší je veterný štít. Pri jazde v stúpačkách som mal pocit, že mi ide stále po krku.

I vybral som sa s Káťou na rôzne cestičky, ktoré mám zjazdené hore dole a po ktorých ma už posledné roky až tak nebaví behať. S novou strojovňou však pribudli nové zážitky. Hravosť s akou sa 1050-tka viedla poľnými cestičkami, lesíkom či v tak trochu trialových pasážach malej pieskovne bola neskutočná. Radosť kazili snáď iba pneumatiky a strach, že stačí jeden riadny šuter od predného kolesa a môže byť po motore.

Ovládateľnosť ma doslova dostala. Rezerva otáčok zaručovala vždy to, že sa dalo pekne pracovať plynom a s motorkou som sa vedel hrať bez nutnosti často preradzovať. Motor sa však necítil isto pri pomalých motaniciach okolo stromov ale súhra plyn a hydraulická spojka, ktorej stláčanie človek sotva vníma, tento neduh negujú. Horšie to bolo so samotným rejdom mašiny, ale nie je to taká hrôza ako na 990 Adventure.

Len si netreba zabudnúť vypnúť kontrolu trakcie. Vďaka nej som si niektoré výjazdíky dával opakovane. Kde totiž na vybehnutie nahor nestačila zotrvačnosť a kde si situácia skrátka vyžadovala hrubú silu motora, tak presne tam elektro pomocník zradil jazdca.

Takže opäť hromžím na ovládanie menu palubáku a musel som si zvyknúť aj na to, že motorku pri zastavení nesmiem vypnúť, ale nechať skapať. Ako iste tušíte, po vypnutí si Káťa nepamätala, že chcem mať MTC off, tož opäť klikanica cez menu.

ABS-ko však nevypínam. Pneumatiky sa totiž veľmi ľahko dali dostať do šmyku. Teda pre šmyk zadku stačilo prudko podradiť a predok som zase v šmyku nechcel mať. A keďže tieto nové ABS-ka sú dosť citlivé na to, aby dokázali brzdiť aj na prašnej, štrkom posypanej ceste, prišlo mi to ako komfortnejšia voľba.

Úctyhodne sa s terénom popasoval aj podvozok. Je trošku mäkší než by sa patrilo ale je o to pohodlnejší (na moju hmotnosť). Nedá sa však povedať, že nestíhal, skôr som nestíhal ja, lebo táto oranžová sa vedela pekne napajediť. Jazda mimo asfaltu jej skrátka chutí a chúďa ani nevie aká je zraniteľná. Kto by to však chcel hnať mimo asfalt nejako vážnejšie, ten by asi chcel trošku iný podvozok a kolesá (pri rozdiele v cene a nutnej investícii vyjde lacnejšie rovno model 1190 R). Čo síce nemôžem potvrdiť ale dosť to tuším, ak by sa na ňu vyhupol ktosi s vyššou váhou než je moja mušia, tomu by naladenie podvozku nemuselo vôbec sadnúť, vtedy by asi nedostal hodnotenie trošku mäkký.

No a čo ma zarazilo bol údaj o spotrebe. Káťa sa v teréne nie lenže cíti dobre ale v teréne jej aj chutí. Dámy a páni, rovných 8, slovom osem litrov na stovku, pri jazde s takmer neustále pretáčajúcim sa zadným kolesom. Pretože ináč sa nedá, ináč to nie je taká zábava a vtedy sa to nazýva adventure „aneb“ turistika mimo asfalt.

Ready to Touring & Adventure

Má to aj v názve a presne sem patrí. Preto tie negatíva vo vyšších kapitolkách, lebo Káťa je namixovaná pre tento druh jazdenia. Preto negatíva spomenuté tu, budú ozajstnými mínusmi mašiny.

Začnem teda ochranou pred vetrom. Je to presne ako pri KTM 1190 Adventure, veď ten predok je presne z nej. Akože veterné štíty sú aj horšie, no od motorky tejto kategórie by som čakal viac. Vo vyšších rýchlostiach tento štít vyslovene vadí, nápor vzduchu lomcuje prilbou a jazdec je nútený sa prikrčiť. V horúčavách je však fajn, že sa dá spustiť dole, aj jeho nastavovanie je možné za jazdy. Áno konkurencia má výškové nastavovanie štítu lepšie premyslené, ale iná konkurencia to má aj ďaleko horšie. A tu som s výpočtom vyslovených mínusov skončil.

Oproti 1190-tke, 1050-tka neohrieva až tak vajcia. Môže to byť aj motorom, ale všimol som si, že na spodnej časti sedadla pribudla akási izolácia (Táto izolácia pribudla aj na nových 1190 a 1290 + izolácia výfukového kolena). Takže sa na sedadle sedí fajn aj dlhšiu dobu, no dávať tisícku denne, tak toto zase nie. Poznám aj pohodlnejšie strojovne kategórie Adventure, no ani Káťa nie je zlá. Nemuseli však šetriť na možnosti nastavenia výšky sedadla, posed by sadol väčšiemu spektru majiteľov.

Podvozkovo v kľudovom režime taktiež fasa. Jazdec cíti čo má pod rukami, no nedrcá to s ním na každej nerovnosti. Ešte viac mi sedel pri jazde typu kochám sa okolím a stojím si v stúpačkách lebo nie som na asfalte.

Brzdy sa dávkujú ľahko a prehľadne, no ak treba vedia byť jedovaté. Skrátka neviem čo by som KTM 1050 vytkol. Praktické je aj ozubené oné na zadnej kyvke pre „odloženie“ reťaze a trošku zamrzia mäkké madlá pre spolujazdca (o tuhé sa lepšie gurtňuje). Ostatok je len o šetrení, tak bohužiaľ Káťa nemá centrál, iba za príplatok.

Najlepší je však zase raz motor. Chtiac-nechtiac si stále užívam jeho charakter. Proste pri pridaní ho vytočím a basta, lebo ma to tak baví. Preto je tam raz dva 6-tka a tá pri ustálenej 90-tke točí 3.500 ot./min. To sa motor ledva dostal s otáčok, ktoré mu nechutia, prakticky by to mal byť jeho voľnobeh. Diaľničná rýchlosť je tam pri piatich tisíckach a práve od týchto otáčok vyššie cítite ako práve toto pásmo chutí motoru najviac. Preto ak zrazu treba pridať aj z vyššej rýchlosti, nie je nutné podraďovať, stačí zarvať za plyn. Toto považujem za bezpečné a aj preto si myslím, že tu skrátka nie je nutný väčší výkon a vyšší objem motora.

A keď KTM 1050 Adventure jazdí v medziach zákona, lepšie povedané mierne nad nimi a keď jazdí tak, že sa na nej nenudíte, zrazu spapká iba 5.2l/100km. Výkyvy v spotrebe má teda riadne, a to si myslím, že jazdiť by sa dalo aj za menej, nakoľko celková priemerka pri teste sa ustálila na rovnej šestke (to som sa na nej dosť bláznil).

Pri reči o spotrebe sa dostávame aj k dojazdu. Koľko dá na plnú nádrž si vie každý prerátať aj sám, ja však chcem dať do pozornosti iný fakt. Na prístrojovke je ukazateľ stavu paliva v nádrži a palubný počítač ukazuje dojazd na nádrž. To je veľmi pekné a praktické, ale chýba tu čosi čo človeku udrie do oka ak jeho dojazd klesne trebárs na hodnotu 100 km. Na fádne čísla sa dá zabudnúť, alebo si ich človek nevšimne, hladné oranžové oko by bodlo. Ukazateľ stavu paliva na prístrojovke začne blikať až pri dojazde slabých 50 km a aj tak sa to dá ľahko prehliadnuť.

Keď už sme pri prístrojovke tak aj tu spomeniem palubný počítač. Akože keď chceli šetriť mohli ho celý vyhodiť. Áno ukazuje praktické informácie, no žiť sa bez nich dá. Aj si po čase zvykám na ovládanie celého menu, ale občas som si aj tak omylom vynuloval veci ktoré som nechcel. Proste celé preč a namiesto štyroch tlačidiel jedno na vypnutie MTC/ABS a nejaké to euro dole z ceny.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.