Ako si začiatočník na skútri myslel, že sa bikerom stane

Veď bodaj by nie! Oproti ide bublajúca tisícosemstovka intruder, borec Vás zdraví už z diaľky, inokedy stretnete naháč, supersport, enduro... a všetci vás zdravia... teda skoro všetci. Človeku až srdce od radosti poskočí, keď vidí, že napriek tomu, že Vám pod zadkom bzučí 125ccm, berú vás „do rodiny“. Neviem čím to je, ale že vraj BMW autá vlastnia arogantní vodiči, no a všimol som si, že BMW motorkári jednoducho nezdravia. Nuž, nevadí.

Ale poďme k môjmu zhruba 100 kilometrovému výletu na Nexuse 125. Musím povedať, že mám najazdené cca 500km zatiaľ, zažil som už veľa (aj kritickejších) situácií, ktoré som doteraz chvalabohu úspešne zvládol. Každým kilometrom sa cítim bezpečnejšie a istejšie „v sedle“. Na Gilerke chodievam do práce rýchlosťou cca 60 – 70 km/hod. Chcel som však z pomysleného okruhu skútristov na chvíľku vystúpiť a vyskúšať okruh bikerov. Zvolil som obľúbenú trasu Nová Bystrica – Oravská Lesná plnú zákrut, umožňujúcu ako dynamickú, tak aj pohodovú jazdu. Už tradičnou súčasťou jazdy je orgán činný v trestnom konaní... zatiaľ som však čistý :)

Takže k jazde

Heh, nejako na tom skútri fúka v rýchlostiach nad 90! Nevadí no, trochu sa za ten štít prikrčím a bude. Hmm, to zas nie je také pohodlné. Fúú, nejako ten skutrik brní v tých rýchlostiach, prdel sa mení na necitlivú odkrvenú hmotu. Mrvím sa na sedle, zastavujem, nechám prekrviť, sadám, točím rukoväť... hmm, no šak sa už rozbehni Pane Bože! Njn, z križovatky vždy prvý, ale som v revíre, kde kraľujú iné kubatúry. Nevadí, vravím si, ten najkrajší úsek cesty mám stále pred sebou...

Zrazu sa predo mnou cesta rozšírila, zväčšila, vyčarila úsmev na tvári, srdce mi poskočilo..IDEME NA TO! Je čas, aby sa zo skútristu stal biker! Naivne točím pravým zápästím až na doraz a premýšľam, kde to väzí, kde sa stala chyba... Hmm, nejako to neťahá...Viac než 80 to jednoducho do kopca nejde... Zákruta... ejha, akou rýchlosťou vôbec vchádzať do zákruty? Koľko to môžem nakláňať? Fakt nemám chuť zistiť, kde ma Gilerka svoje limity... gumy sú síce akurát zabehnuté, ale prdel si zrovna zodrať nechcem... Dlhá zákruta, 80km/hod, klopím... V tom momente ma v zákrute berie nejaký supersport, kolenom kresliaci súvislú čiaru po zemi... ako keby chcel povedať: „nazdar kamoš, čo ty tu v týchto končinách?“ zrazu opačný náklop do druhej zákruty... a už ho nevidím...

V momente som zabudol na všetky pozdravy. Moje ego a hrdosť ašpirujúca na bikera utržila smrteľnú dávku vypustených splodín a so sklopenými ušami počúvam doznievajúci laďák nekompromisne vzďaľujúceho sa supersportu. Do cieľa dorážam dorazený, porazený. Cestou späť ma ešte obehlo niekoľko skupiniek bikerov. Pochopil som, že tam kde ja mám súčasné limity, skúsení bikeri majú freestyle pohodovú jazdu. Mimo to, prdel mam už drevenú a aj pravé zápästie by potrebovalo vymeniť krv... Ach jooo, cesta k bikerovi je dlhá a náročná.

Jediná vec, čo ma teší je, že znovu som zistil, prečo som si vybral práve tento skúter... dal som sa previesť kamošovi a keď sa vracal, ako sa približoval, pochopil som... ta nádhera sa proste nedá opísať... Milujem svoju Gilerku!