História Pionier: Upravené motory v Jednohrboch

Skupina ľudí bažiacich po vylepšeniach je početná, no niektorých pohnútky nesmerujú zvyčajne k zlepšeniu presunu z bodu A do bodu B, ale k tomu aby na seba upozornili. Sú ale takí, ktorých pohnútky vedú k nie k upozorneniu, ale k šoku okoloidúcich a k šoku prvej skupiny upozorňujúcich.

Tito ozajstní machri neradi na seba upozorňujú, ale radi šokujú. Nie sú to len zdatní mechanici, ale aj konštruktéri. Cením si na nich to, že neohurujú netradičnými kombináciami farieb, neohurujú prehnaným chrómom, no napriek tomu šokujú. Určite je pre "plechovkára" šok, keď ho "trhne" obyčajný na pohľad tuctový pinčel od ktorého by sa to ani vo sne nečakalo. No stalo sa, zanechá to hlboký dojem. Tento dojem je nezabudnuteľný. Najmenej náročné úpravy tohoto charakteru, ktoré vôbec nie sú zväčša viditeľné sú úpravy karburácie. Zvýšenie výkonu na Jednohrbe sa dá dosiahnuť výmenou karburátora. Najjednoduchšie je nahradenie karburácie z novšieho typu 555 ten ale výkon zvýši len nepatrne.

Náročnejšia je aplikácia dvoch jednohrbových kompletných karburátorov a samozrejme zväčšenie objemu výbrusom a leštením kanálikov. Takéto úpravy sa najskôr objavovali na terénnych strojoch zväčša v motocrossových pretekoch, no vyžadovalo to vyrobenie nového sacieho potrubia a v prípade dvoch jednohrbových karburátorov dokonca sacie potrubie zdvojené. Táto kombinácia bola pod bruškom a nebola vôbec vidieť. Crossári by neboli úspešní, keby stále nevylepšovali a nezvyšovali výkon.

Toto ich snaženie vyúsťovalo do najrozmanitejších aplikácií karburácie a následne aj výfukového systému. Karburátory títo amatérski konštruktéri používali zväčša sériové, no z motocyklov vyšších objemov. Výnimkou nebolo ani oddelené mazanie s olejovým čerpadlom. Samozrejme táto karburácia si vyžiadala aj následné zásahy do konštrukcie prevodovky cez iné predlohové hriadele, cez rozšírenie počtu stupňov na šesť vďaka redukciám.

Najčastejšie to, ale bola aplikácia kompletnej prevodovky z ČZ 175. Bola to úprava dosť náročná, pretože si vyžadovala úpravu blokov motora. Tieto úpravy rozvediem bližšie v článkoch o terénnych Pionieroch. Raritou je namontovanie takto upravenej hnacej jednotky do klasického Jednohrba. Pre niektorých "konštruktérov" ani táto úprava nebola konečná. Pre pocit "full projektu" ešte na motoroch býva vykonaná ďalšia úprava a to nová hlava s centrálne umiestnenou sviečkou a iné pozoruhodnosti.

Pri hľadaní takýchto rarít som na nejednu takú narazil, no majiteľ takejto prestavby ale na Jednohrba namontoval riadidlá s hrazdičkou. Predpokladám, že rapídne zväčšenie objemu u takýchto motorov nikto nerobil, pretože ako som naznačil, tak taká úprava v terénnom športe by spôsobila prekročenie limitu 50 ccm, čo bola v čase prestavieb najnižšia objemová kategória. Je pravda, že časom táto kubatúra bola nahradená limitom 80 ccm. Vtedy už ale Manetka Pioniere nevyrábala. Existencia tejto triedy (80 ccm) bola len krátky čas. Aj 80-ky boli ako trieda napokon zrušené. V súčasnom Pionier-cupe už objem nie je limitovaný, no v súčasnosti je takisto raritou vidieť klasického Jednohrba s takým motorom, aj keď v teréne sa to nimi hemží.

Na jeden taký exemplár som pri surfovaní narazil na stránke Motorkári.cz. Konštruktér tohoto projektu použil pre svojho Jednohrba maximálne zväčšený objem valca s masívnym rebrovaním a zastrešil to hlavou s centrálne uloženou sviečkou s rebrovaním v tvare slnka. No nedoprial svojmu miláčikovi full projekt, ktorý zvyčajne v teréne súvisí s novou prevodovkou, či už z ČZ alebo s redukciami. Predpokladám, že parametre výkonu určite sú bližšie väčšej kubatúre viac ako k 50-kam. Táto prestavba si však vyžiadala aj následné zmeny a to kompletné kolesá s celonábojovými brzdami a výstuhami rámu. Akčný rádius sa ale určite zmenšil vďaka vyššej spotrebe a limitovanému objemu nádrže len 3 litre paliva.

Z môjho pohľadu na absolútnej špičke hitparády upravovaných Jednohrbov s klasickým vzhľadom je 550-ka so štvortaktným motorom amatérskej výroby. Túto úpravu predstavil jeden čitateľ už spomínaného časopisu Motor Journal aj s celou genéziou vzniku a existencie. Rád vám ju priblížim.

Pritrafilo sa to istému človeku v roku 1963, ako napísal a bolo to publikované v časopise Motorjournal. Situácia objavenia štvortaktného Jednohrba sa udiala na českom vidieku medzi Klatovami a Železnou Rudou. Na poľnej ceste si to rezal Jednohrb s jazdcom nie najmladším. Jeho rýchlosť nebola maximálna a motor nejačal na plné obrátky, no preletel okolo pisateľa a šokoval ho. Šokoval ho tým, že zvuk motora Jednohrba nebol jednohrbový a ani nijaký motorkový. Zvuk skôr pripomínal malinký stabilák Slávia z medzivojnového obdobia. Nikto túto zvukovú kulisu nedokázal identifikovať, až po nekonečných dohadoch bolo povedané, že by to mohol byť štvortakt, ale v zápätí niekto usúdil že je nemožné aby jednohrb bol štvortaktný. Dokonca niekto zakontroval, že to bolo asi iným výfukom. Autor článku od tej doby preskákal dosť zaujímavostí v živote, no o niečom podobnom už nepočul aj keď sa veteránom venoval prakticky stále.

Mimovoľne ho ako veteránisku v zrelom veku oslovil sused so zaujímavou vecou, či by nepomohol pri riešení jeho problému s už dávno zabudnutými pokladmi v kôlni po starom otcovi, ktorú chcel zlikvidovať. Na tvare miesta v dedinke Ledce pri Plzni, kam predávajúci poklady po dedovi previezol, potom objavili krásne veterány, ktoré ležali v spomínanej kôlni spánkom spravodlivých od dedovej smrti. Bolo ich viacej, no najzaujímavejší bol zase len nezmar z Považia a síce Jednohrb Pionier 550. Keď ho vytlačili na dvor, tak všetkým na prvý pohľad pripadal ako tuctový vrak, no pri druhom pohľade všetkým neveriacky padli sánky a takmer niektorí skolabovali. Myslím hlavne autora článku, ktorý z hĺbky podvedomia vydoloval už dávno zabudnutú informáciu z mladosti o Pionieri, ktorého motor znel nejak inak ako všetky ostatné.

Bol to vlastne asi jediný jednohrb na svete s prestavaným motorom na štvortaktný pracovný cyklus. Všetci boli šokovaní a aby toho šoku nebolo dosť, tak Pionier po roztlačení naskočil zrejme na zbytky olovnatého benzínu spred 37 rokov. Bol to naozaj "4t Jednohrb", konštruktérom prestavaného motora z Manetky na štvortakt bol pán Walter Stieber z Nýrska a svoje vízie realizoval okolo roku 1960. Či už mal pri prestavbe šťastie, alebo aj profesionálne dielenské zázemie už zrejme nezistí nikto. Autor článku zo svojich spomienok tvrdil, že štvortaktného Jednohrba videl každý deň počas svojej brigády v Nýrsku vždy okolo obeda. Konštruktér Stieber po rokoch používania a vylepšovania nakoniec všetko v bedničkách prenechal kamarátovi Oldřichovi Weberovi zo Železnej Rudy.

Ten bol sústružník a bol známy tým, že opravil naozaj všetko. 4t Jednohrba opäť spojazdnil a od roku 1965 používal ako približovadlo. Pán Weber zomrel, dediči potrebovali bývanie a preto sa 18.1.2000 uskutočnilo oživenie tohoto vzácneho klenotu a 4t Jednohrb cestoval do Plzne. Ako som naznačil v úvode tento nevšedný Jednohrb v dobách svojej najväčšej slávy sa zovňajškom vôbec nelíšil od všetkých ostatných Pionerov 550. Mal však motor s rozvodom OHV. Objem valca bol zväčšený na 70 ccm. Mal väčšie vŕtanie a tým aj výkon. Konštruktér ho vyrobil z hliníkového bloku a vybavil liatinovou vložkou. Aký bol piest a z akého pôvodného motora bol, či dokonca bol vyrobený špeciálne pre tento Jednohrb je a aj ostane tabu.

Fakt je, že v čase prosperujúceho socializmu sa nič nedalo robiť legálne, teda aj prestavba bola určite tajným projektom "protištátnych živlov, ktoré chcú zvnútra rozložiť štát a určite s imperialistickou podporou zahnívajúceho kapitalizmu zvonku". Že to bol z môjho pohľadu heroický čin dvoch zanietených konštruktérov, nesmel vtedy nikto nahlas povedať. O prestavbe motora nie sú žiadne dokumenty, len spomienky pani Weberovej a skutočnosť, že "4t Jednohrb", či slovami autora článku (z ktorého som vychádzal, pána Ing. Karla Peláka): "Jawa 550 OHV bol v roku 1963 vyrobený a existuje dodnes".
Narazil som ešte na jeden stroj, no ten nezapadá celkom do tejto kategórie, pretože je to zmes komponentov z typu 550 a 555 s cudzím štvortaktom. Zaujal ma svojou pohonnou jednotkou, ktorou je ležatý štvortakt, ktorý ako prvá použila Honda v skútri Super Cub.

V súčasnosti ho používa veľké množstvo nielen ázijských výrobcov. Najdostupnejší u nás je v stroji Betka a objavil sa v retro-modely Jawa New Pionýr. Rám tohoto spomínaného stroja je upravený z typu 555, teda z Jednosedadláka. Spojitosť s modelom 550 vlastne pripomína len zadný blatník a sedadlo. Zadné koleso 05, no otočené o 180°. Predná vidlica 555 s pevným blatníkom a odlievaným predným kolesom s kotúčovou brzdou. Príjemnejší pohľad na toto dielo by určite vylepšila kapotáž 550, aj keď by bola upravená. Takto mi to pripomína ako nedokončené, alebo chcel majiteľ svoj stroj maximálne odľahčiť.

Nezistil som, za akým účelom bol tento stroj postavený, no jedno je isté, autor do svojho projektu vložil svoju víziu približovadla, ktoré z jeho pohľadu je ideálnym Jednohrbom.

Ostatným prestavbám sa budem venovať nabudúce.