Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (31)  [Verzia pre tlač] Tlač

Každý musíme nejako začať...

 Zdieľať

Pridané: 13.05.2004 Autor: Vadim
Čitatelia: 15400 [Vaše stroje - Moja motorka]

Každý, kto dnes holduje motorkám, musel na niektorej z nich začať. V mojom prípade to bola 2-rýchlostná Jawa Stadion s radením na ľavej rukoväti.

Potom nasledovala Jawa 05 (alebo 555?), Jawa 90 Roadster, vytuningovaný Californian 350 (obr.č.1) a na špici jawkárskej hitparády bol polliter 500 OHC. Ten sa už dal porovnávať s Harlejom. Hlavne spoľahlivosťou. Toho dehonestujúceho 2-taktoveho prdkania som sa tým pádom zbavil, ale čo ma privádzalo do absolútnej eufórie, boli na tie časy veľké jednovalce Norton ES2 z ktorých jeden z nich patril aj Mišovi Dočolomanskému a neskôr Strogemu, zakladateľovi S.O.H.E (obr.č.2) a Púčikov Matchless G80, ktoré sa preháňali pod mojimi oknami.

Odvtedy prešlo vyše 20 rokov a ja som sa k motorkám jednoducho nedostal. Až pokiaľ som nezačal pracovať pre jeden motorkársky pub. Sledoval som drsňákov, ako s rachotom odchádzajú a so smiechom a krikom prichádzajú. Niekedy kompletne premoknutí, vylievajúc vodu z čižiem, inokedy premrznutí, vylievajúc si horúci grog do hláv, alebo zaprášení a spotení, ako rozlievajú whiskey, alebo strieľajú šampanským. Skrátka ťažkí frajeri. Po pár týždňoch by som z trápenia, že som mimo tohto „štýlu života“ mohol v pohode dostať papiere na hlavu. Začal som makať, ako zmyslov zbavený, prestal som platiť nájomné, v obchodoch kupovať čokoľvek iné, ako základné potraviny. Požičiaval som si prachy prakticky od každého, koho som stretol na ulici.

A zrazu som ho mal! Cruiser, ktorý ma mal dostať do raja. A aj ma dostal. Ale zároveň ma pripravil o ilúzie o „životnom štýle“. Zistil som, že motorkári sú presne takí istí ľudia, ako všetci ostatní. Ale hlavne: nedajú sa hádzať do jedného vreca. Veď je predsa zjavné, že „životný štýl“ 16-ročnej slečny z dobrej rodiny, ktorú mama vyhnala na skútri na nákup, je iný ako u 23-ročného vystresovaného počítačového maniaka, zdolávajúceho na bajku víkend čo víkend Masarykov okruh v Brne. Ten je odlišný od 48-ročného bradatého majiteľa dvoch Haríkov, ktorého vidíte v pube s nohami na stole fajčiť cigárko a ten je úplne odlišný od 84-ročného uja, ktorý ide na svojej motorke nadránom na rybačku. Je fakt, že všetci jazdia na dvoch kolesách, ale na štyroch kolesách jazdí tiež množstvo ľudí, a nedá sa to nazvať životným štýlom.

Ja som sa náhodou dostal k chopprom. Priznávam sa, že ma oslovili hlavne tým drsňáckym štýlom života. Svoju motorkovú pubertu mám už za sebou, ale jazdenie na choppri považujem stále za najväčšiu zábavu. Pokúsim sa vysvetliť prečo: Každý z nás, má doma televízor. V tom televízore sa pozerá na spústu zaujímavých vecičiek. Aby si tú domácu pohodu čo úplne najlepšie vychutnal, sadne si do svojho najobľúbenejšieho kresla a v ňom si nájde svoju najpohodlnejšiu polohu. A to je presne tá poloha, v ktorej ja sedím na svojej motorke. Je pravda, že niektorí ľudia (medzi nimi aj moja frajerka) hovoria, že najkrajší pohľad na svet je z konského chrbta. O.K. Už ste sa ale pokúšali na niečom nadskakujúcom udržať nohami? Ja áno, ale iba na posteli. Inde to veru nie je veľká pohoda. Choprík sa svojimi dvoma veľkými valcami pod vami tiež natriasa, ale primerane! A držíte sa rukami,. Tak, ako ste zvyknutí už od svojej ranej mladosti! Viem si celkom presne predstaviť bajkerov, ako práve teraz zhnusene odúvajú gamby. Že vraj: takto trápne sa osemdesiatkou natriasať na choppri. To je ale ukrutný omyl. Každý poriadny chopper (to je taký, ktorý má nad liter), vie so spokojným mrmlaním jazdiť stosedemdesiatkou. Je iba na rozhodnutí jeho pána, či sa to rozhodne využívať. A že je nemotorný v zákrutách? Ja si trúfam udržať tempo v kopcoch s väčšinou bajkerov. Že pri tom prežívam viac adrenalínu, je predsa výhoda. Nie? A teraz zasa skáču enduráci, že vraj sa s chopprom nedá jazdiť po lesných cestách. Ale dá. Mám to vyskúšané. Dá sa aj vo februári vliezť do kotla plného snehu a blata. Zažil som si to na Elefanttreffen. Odporúčam každému. Teraz zase ohŕňajú nos cestovatelia na šesťvalcoch so spiatočkou, tempomatom, hi-fi stereo súpravičkou, kúrením alebo výškovo nastaviteľným sedadlom. Toto všetko majú aj autá. Plus klimatizáciu. Na to nepotrebujem motorku. Začína sa nám tu rozmáhať kategória veľké skútre. Veľký skútrista Dušan Demovič zo Skúterlandu, by ma ešte asi upozornil na to, že iba na skúter si môžeš sadnúť aj s partnerkou a odviezť sa primerane oblečený na ples vo vzdialenej Viedni. A nevyzerať pri tom, ako pako. Tak to by som mu musel uznať. To sa na choppri ozaj nedá. Možno so mnou nebude každý súhlasiť, ale mne sa každá iná kategória motoriek ako chopper, zdá príliš jednoúčelová. Navyše sa na choppri dá krásne vyblázniť s designom, zvukom, ale nakoniec aj s výkonom. A dá sa k nemu primontovať aj bejzbolka. Skús to na jogurte! Jáj... Ja vám tu rozprávam o chopproch a niektorí z vás ani netušia, čo sú to za zvieratká. Chopper musí mať hlavne dva valce do V. Taký véčkový motor vyzerá ozaj dobre. Najkrajší je vtedy, keď z neho netrčia všakovaké rúrky, hadičky, príruby, kolieska, skrutôčky, skrátka všetky tie vecičky, ktoré sú také významné na bajkoch. A tie valce sa hlavne musia uberať správnym smerom. Určite nie do bokov ako v Taliansku. Možno je to tak praktické, ale nám choppristom na nejakej praktickosti prd záleží. To by sme predsa nesedeli na motorke. Keby sme boli praktický.

Keď vám bude niekto tvrdiť, že sú aj choppre s jedným valcom, tiež vás neklame. Sú. Dokonca majú veľmi pekný zvuk. Podobný, ako tie Nortony z praveku. Ale sú maličké a správny chopper musí byť riadna sviňa! A to sú ešte mudrlanti, ktorí budú trieskať do stola, že chopper musí byť chladený vzduchom. No dobre. Ale to je ďalšia nelogická vec na týchto motorkách. Voda predsa len chladí ako divá. Na rozdiel od vzduchu. A vraj to musí mať OHV rozvod. Pravda je, že na tých pár otáčok za minútu ten historický ventilový rozvod úplne postačí... Tí najväčší drsňáci dokonca jazdia s takou dlhou prednou vidlou, že sa na motorke prakticky nedá odbočiť (obr.č.3, hore). NO A ČO!! A to nehovorím o hard taile - pardon - neodpruženom ráme. Vyzerá vážne dobre, ale keď prejdeš cez špak, tak ťa to skúsi vyhodiť zo sedla. Veľmi blízky príbuzný tohoto nezmyslu sa volá cruiser (obr.č.3, dole), ktorý má v chorobopise napísané všetky tieto úchylky, ale navyše je ešte aj strašne tučný. Ako taký zápasník sumo. Bratranec. Z Japonska. O ľuďoch, ktorý vlastnia tieto nezmysly sa hovorí, že sú traktoristi. A že nevedia jazdiť. No chcem vidieť niektorého z tých vymakaných superbajkerov, ktorí vás denno-denne predbiehajú na svojich zázrakoch hi-tech, ako by zvládli jazdu na niečom tak nelogicky zošróbovanom, ako je chopper!

Vadim, Atlantis-Buldog


Pridané: 13.05.2004 Autor: Vadim Zdieľať

Súvisiace články:

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (2 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (31)  [Verzia pre tlač] Tlač

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 108360 | Včera: 243789