Ako sa dá ísť cez Švajčiarsko do Chorvátska 2011 1/2

11.08.2011 BA-St. Anton am Arlberg 745km

Odchod si plánujem až na 12tu na obed aby som si stihol nakúpiť nejaké potraviny na cestu a skočiť na kafíčko za Lehym. Prvý deň by mal byť podľa plánu klasický iba diaľničný presun čo najbližšie k Švajčiarsku. Na hranici kupujem 10 dňovú Vignettu a lepím ju na motorku. Cesta mi ubieha rýchlo, lebo do uší mi hrá dobrá hudba a ja si to upaľujem diaľničnou stotridsiatkou. Prvý problém nastáva za Linzom kde možno zo zamyslenia alebo nerozmýšlania odbočujem na Passau namiesto Salzburgu. Chcel som ísť okolo Chiemsee na Innsbruck ale spamätal som sa až tesne pred Nemeckou hranicou. Nevadí veď cesta je cieľ aspoň uvidím niečo nové- hovorím si.

Tak prelietavam cez dedinky a v Nemecku sa napájam na Autobahn smer Mníchov kde prevetrávam kone a ženiem ich do vyšších rýchlosti, ktoré sú inde nelegálne. Pri rieke Inn opúšťam diaľnicu a smerujem na Rosenheim (nie je to Ružinov v Bratislave). V Rakúsku sa znova napájam na diaľnicu a pokračujem v pláne prísť aspoň za Innsbruck. To sa mi aj darí až do chvíle, keď končí diaľnica čo si nevšímam a pokračujem v podstatne vyššej rýchlosti než bola prikázaná na značke. Za 113km/h na 80-tke platím 30 €. Policajtovi hovorím všetky tie známe naučené frázy ale márne je neoblomný. Platím a pokračujem predpisovo. Zastavujem v kempe ktorý je bohužiaľ zatvorený a tak sa hľadám ubytovanie v penzióne. Našiel som príjemné ubytko (síce za astronomických 35 €) aj s raňajkami v známom lyžiarskom stredisku St. Anton am Arlberg. Napíšem domov a idem spať.

12.08.2011 St. Anton am Arlberg - Lago di Garda 473km

Ráno vstávam pred ôsmou, balím veci a raňajkujem čo sa do mňa zmestí. Beriem aj nejaké kaiserky so syrom na desiatu keď už to bolo také drahé. Lúčim sa s domácimi, ktorí boli milí a priateľskí a vyrážam smerom na Lichtenštajnsko a Švajčiarsko. Namiesto plateného tunela Arlberg Schnellstrasse volím radšej starú cestu popod Alpy kde zahrievam gumy v zákrutách.

Vo Feldkirchu prechádzam hranicu do Lichtenštajnska bez problémov a prezerám si Vaduz. Vaduz je krásne mesto z ktorého dýcha bohatstvo a vysoká životná úroveň. Všade je čistota a poriadok. Mestečko je malé a za chvíľu ho mám celé prejdené. Sadám na motorku a idem ďalej. Za koncom mesta ma zrazu víta tabuľa, že už som v Švajčiarsku. Hovorím si, že to Lichtenštajnsko je vážne malá krajina.

V Švajčiarsku ma ohromujú malebné vinárske dedinky a všade zelená tráva. Hľadám aj Milka-kravičku no márne. Prechádzam pár dediniek a pokračujem na Davos kde odbáčam na Flüelapass (2383m.n.m). Užívam si prázdne serpentíny a obdivujem okolité štíty hôr.

Na vrchole pauzujem aj s množstvom domácich a zahraničných motorkárov. Popri pauze fotím nádherné pleso a desiatujem.

Ďalšia na pláne je bezcolná zóna kde sa síce platí vstup cca 11 € ale ušetrím na plnej nádrži, keď za liter naturálu platím euro. Kupujem ešte liter páleného nech neprídem za chalanmi naprázdno. Za mestečkom, ktoré mimochodom je plné turistov a prekvitá turistickým ruchom, konečne vidím známu smerovaciu tabuľu Bormio a Stelvio.

Stúpanie na Passo dello Stelvio (Stilfser Joch) začína sériou úzkych tunelov v ktorom som mal čo robiť keď som sa oproti stretol s autom. Začínajú prvé vracáky a stúpajúcou nadmorskou výškou klesá teplota. Čo nevidieť som v nadmorskej výške 2760 metrov. Som o celých 105 metrov vyššie než Gerlachovský štít a nikto z toho na Stelviu nerobí veľkú vedu. Fotím čo sa dá, kecám s nemeckými motorkármi. Keď už mám dosť gýčových výhľadov idem sa pustiť do cesty dole po asi najznámejších zákrutách Európy.

Zákruty sú strašne zavreté a úzke. V každom vracáku radím do jedna a klopím čo to dá. Keď to mám porovnať s Grossglocknerom tak Stelvio je zážitok ktorý nad Grossglocknerom určite vyhráva aj napriek tomu, že na Grossglockneri má kvalitnejší asfalt. Po 87 vracákoch už celkom cítim váhu motorky a som rád, že cesta sa trochu vyrovnala. Cestou pokračujem do Merana, kde mám na výber ísť po drahej diaľnici alebo triafať cestu po horšie značenej vedľajšej ceste. Vybral som si vedľajšiu cestu. Prechádzam mestá Bolzano a Trento. V Trente schádzam z hlavnej cesty smerom na Riva del Garda k známemu jazeru Lago di Garda po znova veľmi kľukatej a peknej ceste.

V Rive sa začínam obzerať po ubytovaní pri štvrtom beznádejne vypredanom a plnom kempe si už myslím, že budem spať na pláži no nakoniec asi 15 km južne od Riva del Garda mi chlapík ukazuje malé miestečko akurát pre môj stan medzi dvoma chatkami. Staviam stan a hneď potom bežím do jazera si zaplávať čo mi po celom dni padlo vhod. Relaxujem a užívam si sviežu vodu. Za kemp platím okolo 17 €. Po zotmení idem do kempu uvariť si večeru a spať.