Iná Amerika, iný svet 7/8

Na chvíľu som zabudol, že v známej Zátoke Svíň (áno, to je to miesto, kde sa zlí Kubánci pokúsili vylodiť kontrarevolúciu) sa môžem pripáliť aj vo februári. Kubánci nie. Tí sem cez deň nechodia:

Tí prídu až večer. Všetci. Zaplnia celú pláž a telefonujú. Teda telefonovali by, keby v ich vlasti existovali mobily. Ale ani táto nutnosť sem ešte nedorazila. Oni počúvajú Ameriku. Tú dnešnú. Nezaujíma ich Hlas Ameriky, ale to, čoho my už máme po krky. Americká hitparáda. Keď si chcú imperialistickú kultúru užiť naplno, tak presne tu naskáču do všakovakých plavidiel a pokúsia sa absolvovať 120 kilometrov, aby zas revolúciu vylodili na Floride. Ak sa im ale nepodarí dotknúť prvého suchého imperialistického kamienka, tak ich Fidelovci pekne-krásne zadarmiko vyložia opäť na Ostrove Slobody. Je to vlastne len taká hra, lebo Fidel im za to, že sa chceli vzdať slobodného života, neskriví ani vlások na hlave.

Ale nielen kultúrou je človek živý. Potrebuje sa aj najesť a obliecť. Kubánci sú veľmi praktickí. Všetko chcú mať pekne pokope:

Aby to za nákupmi nemali ďaleko, tak sa často stretnete s tým, že sa na ceste I. triedy:

rozloží obchodník s hocičím a to vám ponúka priamo do auta. Tak isto, ako je to zaužívané aj v tej Správnej Amerike v McDonalde. My sme sa skúšali aj pásť. Nie z hmotnej núdze pán Fico, ale zo zvedavosti, ako chutí cukrová trstina. Sladko. Lepšie chutí rum, ktorý sa z nej vyrába.