Projekt 67 – Ako to vidí mikulec a Martin

Odkedy mi Robo predstavil jeho nápad, pomôcť Mirke s jej pokračovaním cestou motokrosárky, tak sme sa na túto tému bavili dosť často. Preberali sme všetko možné, od získania sponzorov až po „sústredenie“, ktoré by jej malo ukázať nie len jej slabšie schopnosti, ale malo by jej pomôcť s ďalším tréningom.

„Vieš čo, kľudne to môžeme spraviť u nás v Senici. Chalanisko, čo mi pár krát niečo povedal, na mne zafungovalo a ja som sa zlepšil.“ Znela okamžite moja odpoveď. A už sa to rozbehlo. Všetko sme to poriešili na jednoduchej amatérskej úrovni, ale myslím, že výsledok sa dostavil a ak bude Mirka pokračovať tak ako v Senici, niekam sa môže ešte posunúť.

Preskočím také prkotiny ako sme sa stretli, ako sme si prešli trať a bla bla, idem rovno na môj pohľad na celý týždeň.

Ešte predtým ale musím povedať, že som si medzičasom vypočul veľa názorov na Mirku aj jej jazdenie, nie len od ľudí okolo motokrosu. Preto som mal predstavu o jej jazdení trochu v šedivých farbách. No ale nakoniec som bol milo prekvapený. Keď v pondelok vyrazila na trať, pohľad na jej ukážkový postoj na strojáde nevidíte hocikedy. Málo kto, koho som videl jazdiť na amatérskej úrovni, vie takto pekne vyzerať. Ten postoj sa mi fakt páčil. A k tomu to „profi“ radenie kvaltov. Žiadne ulievácke našaltovanie niekde v stredných otáčkach, len nech ich tam mám všetky... Mirka radí presne pri obmedzovači a ozaj rýchlo. Takže nielen oči ale aj uši si prídu na svoje.

Ako som to videl ja

Najprv sa Mirka len tak vozila, zoznamovala s traťou, zahrievala a popri tom, Martin sledoval čo a kde robí zle. Nasledovalo pochválenie, ale hneď na to už prešli na druhú, možno trošku neobľúbenú časť každého hodnotenia. Poukázanie na nedostatky s následným teoretickým výkladom toho „ako sa to robí“. Musím uznať, že Mirka so záujmom počúvala a následne sa všetky rady snažila aplikovať v praxi. Nie vždy to išlo tak ľahko ako ľahko sa to povie, ale chuť bojovať sa Mirke musí nechať. Na to aká to je to jemná dievčina, bojovnosť jej určite nechýba. Dokonca ani po pádoch, na ktorých bolo vidieť, že sú bolestivé, neprestala trénovať daný úsek a ak by sme ju neprerušili, trénovala by to stále dokola, len aby bola sama so sebou spokojná.

To že má ukážkový postoj a aj radenie, som napísal, ale všimol som si ešte jednu vec, ktorou Mirka disponuje. Neviem či to je opatrnosť, alebo len jednoducho hranica istoty, za ktorú sa nechce pozrieť. Na jednej strane sa mi to zdá ako fajn vec, jazdiť s opatrnosťou a tak nejako sa vyhýbať nie len zraneniam. Ale na druhej strane bolo vidieť, že ak neprekročí túto svoju hranicu, nebude ju vedieť posunúť po ten bod, kedy je to už veľa a teda spadne. Z vlastnej skúsenosti viem, že zo sedla motorky sa to vidí inak, ale preto je dobré, ak je niekto skúsenejší pri mne a vie mi poradiť a možno aj ubezpečiť, že svoje hranice viem posunúť bezpečne ďalej. Každý máme svoje hranice, nie každý ich však dokážeme posúvať, ale na Mirke bolo vidieť, že ona sa k svojej bezpečnej hranici stále ani z ďaleka nepriblížila. Dokonca by som povedal, že tá opatrnosť jej niekedy viac uškodila ako pomohla.

A to je ďalší dôvod, prečo by jej toto sústredenie malo pomôcť. Niekde si svoje hranice istoty dokázala posunúť a bolo vidieť, že je nielen rýchlejšia, ale aj istejšia a na výraze tvári bolo vidieť, že aj spokojnejšia. A to je niečo, na čom sa dá stavať a s čím sa dá posúvať.

Myslím si, že ak by Mirka mala od začiatku niekoho, kto by ju viedol a kto by jej z vlastných skúseností povedal, ako sa čo jazdí, bola by už dnes niekde inde. Teraz som to videl tak, že keďže jazdí určitý čas tak ako „samorost“, je pre ňu ťažšie učiť sa novým veciam a pritom sa odnaúčať staré zlozvyky. Myslím si, že to aj umocňovala skutočnosť, že v lady kategórii nemá na pretekoch konkurenciu a tak to v nej možno len podvedome posilňuje pocit “ja to viem, ja som rýchla, ja to robím dobre...“ Poznám to z vlastnej skúsenosti a stále s tým bojujem pri niektorých mojich aktivitách. Ale aj napriek tomu, som u nej videl chuť pracovať a počúvať rady.

Ešte som si všimol jednu vec, ktorú by Mirka mohla zdokonaľovať. Jednoduché a klasické „trialové prdkanie“, niečo ako jazda pomalosti Čo najpomalšie prechádzanie terénnych nerovností. Možno sa to nezdá, ale mne osobne to pripadá ako keď „dedo Miyagi“ učil Daniela karate a pritom mu dal leštiť auto a natierať plot. Na prvý pohľad sa zdá, že to je hlúposť, ale nakoniec sa ukáže, k čomu sa to hodí. Myslím si, že tam by získala veľa k ovládaniu motorky. Skrátka pracovať s ťažiskom.

Na záver ešte dodávam, že ak by niekto potreboval čísla, tak som jej čas zmeral prvý deň, ale až keď mala niečo odkrúžené a dostala pár rád ako nato. Tak bola aspoň mierne eliminovaná nenajazdenosť novej trati. Čas bol 2:43.
Na konci intenzívneho týždňového trénovania, som jej v sobotu znova zmeral kolečko, keď sa naháňala s ostatnými chalanmi. Stopky ukázali 2:27, čo je podľa mňa, na unavené dievča z celotýždňovej zaberačky, celkom dobrý posun. Mohlo by to byť lepšie, to je jasné, takže uvidíme časom, čo si Mirka zobrala z takéhoto „sústredenia“ a kam ju to posunie. Možno na našu trať ešte zavíta a budeme to vedieť podložiť aj číslami.

Video: Mirka67 – tréning odsadačky

Ako to videl Martin

Pri tréningu Miriamy som sa musel v prvom rade odosobniť od zvláštneho pocitu nútiť krehké dievča zrýchľovať a robiť niečo, čo by jej mohlo spôsobiť zranenie. Priznám sa, toho pocitu som sa nezbavil po celý čas, preto som si povedal, že sa budeme sústrediť na zlepšenie techniky, ktorá jej neskôr pomôže pri zrýchľovaní a celkovej uvoľnenosti pri jazde a s tým súvisiacou výdržou. Tú mala Miriama celkom dostatočnú, ale myslím že pramenila čiastočne aj z jej spôsobu opatrnej jazdy.

Vzhľadom na krátkosť času, ktorý sme strávili som to bral ako ukážku nejakých možností technických zlepšení jazdy a spôsobu tréningu v rámci mojich skúseností.

Koľko si z toho zoberie, využije a aplikuje je už na samotnej Mirke.

Musím ale oceniť jej nesmiernu chuť do jazdenia a zlepšovania sa, čo je veľký predpoklad na jej rast.

Video: Mirka67 – tréning odsadačka, teória a prax