Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 31.03.2004 Autor: Ivan Ifk0 Kuzevič
Čitatelia: 13271 [Vaše stroje]
Prvý problém nastal asi po 100 km.
Pallikov brat mi toľko pílil uši, aby som ju umyl, že vraj musí vyzerať ako nová a podobné kraviny, až ma presvedčil. Vytiahli sme wapku a poďho striekať. Môj zázrak si ale povedal, že chce byt umytý aj zvnútra (rozumej zvnútra valcov). Neviem či bolo zlé tesnenie na karbesi alebo niekde inde, ale keď som po umytí naštartoval, išiel iba jeden valec. Po vyskrutkovaní sviečky som zistil, že vo valci je vody asi tak na jedno osprchovanie sa (no dobre no, možno trochu menej). Nasledovalo pracné odstraňovanie vody, rôznymi spôsobmi. No nič, môže sa stať každému.
O pár dní prišiel ďalší problém, ako som neskôr zistil, ten najvážnejší. Elektrika. Asi to viacerí z vás poznáte, motor začne vynechávať, medzi kladivkami prerušovača lietajú iskry jedna radosť. No čo už, nejako som to opravil (ani sám neviem ako) a šlo sa ďalej. To sa mi ale pravidelne opakovalo, takže som postupne povymieňal sviečky, pipi na sviečkach, vysokonapäťové káble, kladivká, kondenzátory, preskúšal som káble od cievky do prerušovača... Aj tak sa to stále kazilo, ale mne nechýbala chuť do jazdenia, preto som jazdil aj napriek tomu. Vyzeralo to asi tak, že zhruba každých 100 až 300 km som stál a opravoval, niečo vymenil, nastavil, prečistil a tak podobne. V takomto tempe som absolvoval aj zopár kratších výletov (Spišský hrad, Zemplínska Šírava).
Samozrejme to neboli všetky poruchy. Zákon schválnosti funguje, som o tom presvedčený. Chystáte sa niekam skoro ráno, večer všetko skontrolujete, prezriete, naštartujete či všetko ide ako má a s dobrým pocitom idete spať. S úsmevom som ráno vbehol do garáže, ale uppps, zadné koleso mäkké. Keby tam vtedy bol nejaký farár, určite by som tak skoro nedostal rozhrešenie. Ale ináč som celkom kľudná povaha, preto som zobral pumpu, koleso nafúkal a čakal čo bude. A nebolo nič, koleso držalo. Tak som šiel a držalo stále, v pohode. Samozrejme, nie dlho. Asi o 2 – 3 týždne sme sa vybrali s Pallikom a Richiem na menší výlet. Samozrejme, keď sme boli najďalej od domu, koleso zahlásilo: „a ty kde by si šiel? Nič, tu ostaneme!“, a definitívne vypustilo dušu. Ešte šťastie že sme boli u kamarátky, a tak sme za nejakú pol hodinu vymenili dušu a šlo sa ďalej.
Asi v polovici leta som sa definitívne presvedčil, že na Jawe sa nedá klopiť tak, ako na jogurte. Vychádzal som z bočnej uličky na hlavnú, ťažký frajer, zaklopím nech kočky pozerajú. Aj som zaklopil, až na cestu. Ani som sa nenazdal a už som sa váľal. Našťastie som išiel dosť pomaly, takže sa mi okrem nejakých odrenín, modriny na boku a roztrhanej koženky nič nestalo. Ale tá hanba, baúúúúúúú.
Ďalšia sranda prišla asi v polovici augusta. Dohodli sme sa asi 7-8 jawistov, že ideme zajazdiť. Stretko bolo pri Optime, prišiel som v pohode, všetko šlo ako hodinky. Vypol som motor, počkal ostatných, dohodli sme trasu. Naštartujem, a ide iba jeden valec. Nejako som sa s tým dokotúľal ku kamarátovi, tam sme to asi pol hodinu prezerali, ale na nič sme neprišli, tak som nechal tak. Šiel som na jednom valci domov. Doma som po niekoľkých dňoch zistil, že mám „flambovaný“ kondenzátor. Vymenil som a bolo.
Povestná posledná kvapka pretiekla koncom septembra. Mala to byť jedna z posledných jázd sezóny a aj bola. Posledná. Ráno som vybehol nažhavený z domu, štartol zázrak, vyšiel na hlavnú a čo nevidím? Čierny kocúrik (alebo mačička, v tej šialenej rýchlosti som si to nevšimol), sa prechádza rovno popred mňa. Už som začal tušiť problém. Celý deň prebehol v pohode, najazdil som asi 120-130 km. Večer som ešte na chvíľu skočil ku kočke, odchádzal som už potme, celý natešený, že mám za sebou pekný deň, už len dôjsť domov. Štartol som, pohol sa, a môj zázrak zahlásil: „kamže kam? Ja pre dnešok končím!“, všetko zdochlo, zhaslo, vyplo sa a ja som mal vymaľované. Úplne ideálna situácia, všade tma, ja bez baterky, zázrak ani neprdol. Pozrel som poistku, jasne že vypálená, trocha som sa s tým pobavil, ale nič som neporiešil. Asi vtedy som dospel k definitívnemu rozhodnutiu, buď si kúpim niečo lepšie, alebo končím. Ešte šťastie, že Richie mal garáž asi 50 metrov od miesta odpočinku môjho zázraku, tak sme to tam zatlačili. Potom som asi o týždeň naložil zázrak na dodávku a odniesol ho domov. Po niekoľkých dňoch hľadania chyby som zistil, že mi vyskratoval usmerňovač. Nejako som to dal do kopy, ale stále ešte vynechával motor. Už som sa ani veľmi nesnažil opraviť to.
Ale aby som len nenadával, musím povedať že som zažil aj pekné chvíle a stále, hoci aj s poruchou, som vždy nejako domov došiel.
Za trpezlivé čítanie ďakuje,
Ifko.
PS: Ak má niekto záujem, má smolu, už som to našťastie predal. Chlapíka som pri kúpe dôrazne upozorňoval že sa stále kazí, ale nedal si povedať a zobral to. Tak som mu urobil aspoň dobrú cenu.
PS2: Bez moto som nezostal, kúpil som Hornet 600, ale o tom až niekedy nabudúce.
Pridané: 31.03.2004 Autor: Ivan Ifk0 Kuzevič Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 129755 | Včera: 222370