Jarná chuťovka: MV Agusta F4 RR Corsacorta - dvesto hrmených z Varese

..., ale pri takejto motorke to je na krátko asi vždy, keď to nie je na celý život. No na druhej strane aj keď to bolo len na krátko, ale aj tak to bolo intenzívnejšie, ako pri niektorých mašinách, s ktorými jazdíte celý život.

Tento článok odkladám a odkladám, že však to počká. Nebol to test, ani porovnávačka, tak snáď bude vhodnejší na toto rozbiehajúce sa jarné obdobie. A ja si aspoň môžem popustiť uzdu mojej, že silno cítiacej duši.

Nie, nebudem ju predstavovať, buď ju už poznáte, alebo ste to už čítali v reportáži z Varese. Ak ale bohužiaľ, bohužiaľ pre vás, neviete o akú moto ide, rýchlo študujte, alebo ani ďalej nečítajte. Lebo takáto nevedomosť je skoro horšia ako vlastizrada. My ostatní pokračujme ďalej v ukájaní sa nad tým, ako sa na nej jazdí. Pardón, tí čo nejazdili, predplaťte si snívací kanál, oplatí sa. Banovať nebudete a raz možno príde čas, „čas zúčtováňí“ a vy sa len utvrdíte, že jazdiť na tejto emvéčke je úplne niečo iné ako na tom, čo ste poskúšali doteraz.

Kľudne sa urážajte a tí čo mi neveríte, tak mi neverte, ale ja už viem, že je len máločo lepšie ako toto. Nie, nepresvedčia ma údaje ani cenovky, ani dotúnované japonce, či reči aké sú kazové, že majú veľkú spotrebu a tieto nezmysly...

Prečo ju vlastne bezhranične milujem, je niečo neopísateľné, nevysvetliteľné. Nie je to ani tak história, či športové úspechy, ani tradícia či vymakané novoty. Je to všetko v jednom, ale ani vlastne ani jedno.

Stačilo prísť na jeden jediný, dokonca ani nie celý deň medzi ľudí na brehu jazera, do malej staručkej fabriky s lietadlom na „nádvorí“. Neviem taliansky o nič viac ako maďarsky a predsa som im rozumel. Tých ľudí to baví, teší a napĺňa nejaký ten piatok. Žijú pre MV a žijú s MV. Znova možno pre niekoho nepodstatný argument, ale tento zážitok mám na celý život. Kto to nezažije, ten asi nepochopí.

Ale určite to pochopí ten, kto bude mať možnosť jazdiť túto a nejakú „podobnú“ japonskú moto v spoločnom termíne. Mne a Peťovi sa to podarilo. Skočili sme na kávičku, motorky odstavili tesne pri terase a už sme „mudrovali“. Top od eMVí Corsacorta a vedľa nej top od Suzuki (litrová džiksera).

"Kukaj na ňe. Dvje jogurtki a každá inačí, že?"

"Kokos ale tá Suzuki ide dobre, ne? Veru, ide jak má. Dobre hamuje, víkonu tam je habakolko, aj sa dobre ovládá. Ale oproci eFštyrke je škaredá jak noc."

V tomto duchu sa začala niesť naša vysokohodnotná, distingvovaná a odborná debata.

"Jako treba ale povidat, že za cenu Corsi máš skoro dvje Džikseri. Alebo tú džikseru tak vitúnuješ, že dovi dopo."
"No to je pravda, ale proč sa kukáš furt na Corsu? Proč nekukáš na tú vedlá?"
"Dobre víš proč, ale aj tak. Ket tú Corsinku vidzím takto stát, načančanú, sexi nasvícenú sunkem, aňi bich na ňí tuším nesceu jezdzit. Normálňe len tak čas ot času. Ale zas na okruch bich ju zebrau a tam bich í naložiu, co bi unésua."
"Človeče, tá suzuki sa tuším od hanbi otsúva preč. Kukaj normálňe sa posúva..."

Nechcem a nemám v úmysle urážať džikseru, keď ju vidím samotnú, tak pekná je, dokonca v bielej s dvomi laufami sa mi páčila hodne moc, ale postavte ju vedľa Corsacorti a zrazu na džikserku pozriete len občas.

Dokonca aj keď sa zveziete na jednej a hneď na druhej, skonštatujete, že Corsacorta je nepohodlná, nasadáte na ňu až so strachom, aby sa ani len neškrkla, nedajbože aby nepadla...Vtedy znova uznáte, že tá GSXera je predsa po úžitkovej stránke „využiteľnejšia“. Lenže keď vám v hrudi bije také citlivo cítiace srdco, ako mám ja, Corsacorta je vaša modla.

Stačí pozrieť na jej krivky. Massimo Tamburini ju krásne a dokonalo nakreslil niekedy okolo roku 1998, po dokončení 916-tky, na ktorú sa F4-ka dosť podobá a v podstate je nezmenená ešte teraz. To okolo spolupráce Ferrari a ich polovičnom motore riešiť nechcem, ale keď sa započúvate do ich zvukov... Sú si dosť podobné.
Keď ste sa nezamilovali pri prvom pohľade, alebo pri počutí motora, stačí sa zviezť a musíte mať jasno.

Sedadlo tvrdé, vysoko položené, ešte vyššie uložené stupačky, rajdy tesne nad zemou... kurefski dobré sedzeňí. Úzka stavba a tenučká tvarovaná nádrž len umocňuje ten pocit. Sedí sa tu perfektne. Pri brzdení môžeš motorku stlačiť kolenami, odľahčiť tak rukám a rajdi držať len tak fajnovostne jak bukvica. Jemnúčko, nech je to šecko také prirodzené, né jak muklovačka v magadane.

Najprv na ňu pozeráš a ani nechceš nasadnúť. Tak nejako máš o ňu strach. Alebo asi skôr o svoje prašule? :-) Je krásna, zdá sa až krehulinko jemná. Skoro ako spiaca snehulienka, bojíš sa jej dotknúť, aby sa nerozpadla. Stačí ale nasadnúť a je tu tá spomínaná prirodzenosť. Nechápem. Buď som tak strašne zaláskovaný, alebo je to ozaj tak. Určite oboje. Minimálne podľa mňa.

Motor má totálne „strašný“ zvuk, zdvihne mi tep srdca tak na 165. Chrchloce, bubloce, vrčí, hrkoce...je tu všetko čo väčšine motoriek chýba. Trochu vrnknúť do plynu a zrazu je to všetko inak. Zrazu sa to mení a len čo tam niečo nakvaltuješ, podkúriš pod kotlom, zvuk je znova iný. Zreve jak šelma, rútiš sa vpred a už ani neriešiš, že máš pod riťou dvadsaťtri papierov.

Nastaviteľný uhol riadenia, trubkový rám, komplet Öhlins, brembo radiális, supercorsa SP, tlmič riadenia a viac ako dvesto kobýl. Neviem či mám písať tieto technické veci, ale aspoň takto zbežne. Nie toto sa neštuduje a neučí naspamäť! To sa musí cítiť.

Viem že mi napíšete, že toto nie je test, ani to tu nepatrí a mal by som byť nestranný a profesionálny. Vždy sa snažím a chcem taký byť a dať čo najobjektívnejší “test“, ale popravde, tu sa ani nesnažím a ani nechcem byť nestranný, ani objektívny. Kto to nechápe, tak nech.

Lebo nalejme si čistého vína, kto si takúto moto kupuje na základe nejakého článku od mikulca, ktorý si mimochodom už nalieva niekoľký pohár svätovarinca, aby niečo napísal o tejto „láske nenaplnenej“? S touto moto to treba prežiť, tu sa nekupuje z rozumu, ani na základe neviem koľkých testov, preštudovaných tabuliek a odporúčaní od pánov motorkárov dokonalých, ktorí jazdia aj tak len v plechovkách a keďže sa inak uživiť nevedia, tak píšu o motorkách.

Uzavrime to tak, že nech je jak je, táto moto je pro mňa zatát totál najvjec. Nescem písat že sem Ducatista a to je moja srcofka. Ano je, ale eMVí je úplne ňeco vjec. Tí vole, toto asi málo do pochopí...

Rát by sem napísau aj ňejaké tí podrobnosci z jezdzeňá, ale uznajte, zakéto intímnosci rozebírat na verejnosci...to džentlmen nerobí.

Plusy, mínusy

eMVí, viac nemám čo dodať

ešte budem asi dlho čakať, až bude u mňa v garáži

Video: MV Agusta F4 RR Corsacorta 2012

Text: Milan Mikulík - mikulec, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Filip Kalka - masochista

Motocykel na test poskytla spoločnosť motocorse. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	MV Agusta
Model:	F4 RR Corsacorta
Rok:	2012
Novinka:	NOVINKA 2012
Kategória:	Superšport
Motor:
Typ motora:	radový štvorvalec (4T)
Objem:	998 ccm
Max. výkon:	200.9 k (147.7 kW) / 13400 ot.
Max. krútiaci moment:	114 Nm / 9200 ot.
Kompresný pomer:	13.4:1
Vŕtanie x Zdvih:	79 x 50.9 mm
Palivový system:	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz
Zdvih vpredu:	120 mm
Zdvih vzadu:	120 mm
Brzdy vpredu:	dvojkotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	310 mm
Pneu vpredu:	120/70-ZR17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	210 mm
Pneu vzadu:	190/55-ZR17
Hmotnosť / Rozmery:
Suchá hmotnosť:	192 kg
Výška sedla:	830 mm
Rázvor:	1430 mm
Dĺžka:	2100 mm
Šírka:	750 mm
Svetlá výška:	115 mm
Objem nádrže:	17 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Max. rýchlosť:	297.6 km/h