Rumunsko 2003 1/4

Začalo to oznamom na motorkárskych serveroch,či by sa našiel niekto, kto by išiel so mnou. Za mesiace sa mi však nikto neozval, počúval som len samé, čci som sa zbláznil a chcem prísť o motorku a pod. Keď som ani na Czech-Slovak Honda Enduro Tour 2003 nenašiel žiadnu spriazdnenú dušu, padlo krajné riešenie. Pôjde so mnou moja prieteľka Danka, s čím ona nadšene súhlasila, aj keď mala malú dušičku.
Aktuálnu mapu Rumunska nebol až taký veľký problém zohnať, horšie to bolo s turistickým atlasom, resp. sprievodcom. Ten sa mi podarilo zohnať asi po troch mesiacoch v Prahe v obchode s tur. literatúrou Kiwi. Zostavenie cesty uz bola hračka, každý sme si vyznacili miesta, ktoré chceme vidieť a na more sme si nechali tak 3-4 dni.
Príprava motorky (Honda XRV 750 Africa Twin) začala asi 2 týždne pred odjazdom. Výmena oleja, nové pneumatiky - Avon, nová brzdová kvapalina, ale len vpredu, čco sa mi kruto vypomstilo.
Den před odchodom som začal baliť motorku. Danke som prudko zredukoval počet vecí, ktoré si chcela brať so sebou, takže z toho boli nakoniec 3 kufre, tankvak. Stan a 5 l. kanister s benzínom boli každý na jednej strane motorky na padakoch.Ten benzín preto, že v sprievodcovi písali, údajne natural na benzinkach v Rumunsku nie je samozrejmosť, čo sa ukázalo ako blbosť.

Veselý cintorín v Sapinte

1.deň 9.8 2003 Trnava - R.Sobota – Miskolc - Satu Mare - Negresti Oas (570km)
Cca o 9.00 sme vyrazili z Trnavy. Niekde za Lučencom sme sa v motoreste neuveritelne najedli, čo bola chyba, asi po 20-tich kilometroch na pumpe driememe. Až som mal strach, kedy tam takymto tempom dorazime. Maďarsko prechádzame s jednou zastávkou. Za poslednou maďarskou dedinou bol úsek asi 5 km dlhý - neobrobené polia, popadané, hrdzavé ploty a stožiare, všade bolo cítiť pach spalenej travy. Až ma chytali obavy, ci tam ísť, alebo sa otocit a skončit niekde na Balatone. Na hraniciach bolo asi 50 áut, z toho polovica Talianov, tých sme v Rumunsku stretali všade.
Prvé Rumunské mesto Satu Mare .Hned po prechode hraníc tankujem lacný rumunsky benzin ,cca 25 Sk za liter.Vyšiel som od pokladne a vidim, že pri Danke stojí malý, špinavý cigán oblečený len v trenírkach a nacahuje ruku. Daniela mu podala napolitanku, na čo on zavrtel hlavou a chcel „money“. Tak som na neho zhukol, že nevedel kade ma utekať.
Predmestie Satu Mare, ako väčšiny rum. miest sa prezentovalo ošarpanými, opustenými, megalomanskými fabrikami, nevábne vyzerajúcimi domami a ulicami. Ale centrum vyzeralo O.K., množstvo kaviarničiek, barov, terás, parkov. Až pri pohľade na miestnu vežu s digitálnymi hodinami som si uvedomil, že sme v inom časovom pásme. Podľa plánu sme tu mali prenocovat v miestnom kempe, ale na môj vkus bol moc preplnený a navyše bola sobota a bola v ňom diskotéka, kde sa zišlo asi celé mesto, tak sme sa rozhodli pokračovat ďalej. Asi po 50 km sme prišli do mesta Baia Mare, ubytovávame sa v hoteli v centre mestečka za 20 EUR. Keď som poprosil recepčnú aby mi v noci obcas pozrela na motorku, povedala len „no problem“, otvorila dvojkrídlové dvere a ja som si mohol dat motorku do vestibulu na recepciu. Takže celú noc odpočívala na koberci asi meter od recepčného pultu.

Hrad Bran

2.den 10.8.2003 Negresti Oas-Sapinta-Sighetu-Marma tiei-Borsa-Varta Dornei-Borsec
Asi po prvých 15-tich km prichadzame do dedinky Livata a nevychádzame z úžasu. Je to asi najbohatšia dedina v celom Rumunsku. Ani jeden normálny dom, len samé vily, aké človek ani u nas nemá moznosť bežne vidieť. Pred domami Mercedesy, Bavoráky, Jeepy. Ale v každom dome kravu musia mať. V dedine Sapinta sa nachádza tzv. Veselý cintorín a to sa oplatí vidiet. Vyrezávané, farebné, náhrobné kamene a pravoslávny kostol. Vstupné 30 000 lei na osobu (asi 35 Sk a 30 000 za fotografovanie). Hneď oproti cintorinu je súkr. penzion a asi 2 km ďalej kemp. Ľudia tu dodnes chodia bežne v krojoch, aj mladá baby (veľmi pekné).
15 km za Rona de Sus prechádzame horským prechodom, sú tu horské chatky a pekný kemp. V dedinke Petrova stojíme v miestnom kafe-bare. Je to drevenná búdka 3 krát 3 metre s dvoma stolmi na terase. Dve kávy tu stoja 12 Sk a su vynikajúce. Ráno na hotelovej terase sme za ne platili 80 Sk a nestali za veľa.
Popoludní zastavujeme v mestecku Borsa v restauracii Doi Pauni, fantasticky sme sa tu obaja najedli za 200 Sk. Pokračujeme cez horský prechod Prislop (1416 m), je tu krásna príroda, ale neodporúčam tadeto jazdiť v nedeľu. Sú tu nejaké náboženské slávnosti a trhy. Pod vrcholom je zápcha ako niekde v Indii. Cesta zo sedla pokračuje krásnym údolím rieky Bratrija, tu sme si spravili siestu. Pri meste Vatra Dornei ma odmerali policajti. Na 40-tke som išiel 79. V Rumunsku platí pre motocykle v obci 40-tka, mimo obce 50-tka. Nezmysel,že? Zapisali si moje údaje, nechceli ani pokutu, ani úplatok, ale ma poslali preč. Až som bol z toho prekvapený. To bolo moje jediné stretnutie s Rumunskými policajtmi. Ak som niekde videl hliadku, väčšinou sa tvárili, že ma nevidia. Rumunská vláda údajne asi pred piatimi rokmi vydala nariadenie, podľa ktorého policajti a colníci namajú obťažovať turistov, kvôli rozvoju tur. ruchu.
Chceli sme spať v kempe pri Poiana Teiului, pri najväčšej rum.priehrade, ale namiesto vody sa v nej pásli kravy - asi nedostatok vody. Tak ideme ďalej, až do kúpeľného mestecka Borsec, je tu množštvo privátov a 3 kempy. Vyberáme si jeden mensí, súkromný. Chatka v ňom stoji 120 Sk. V Rumunsku sú kempy udržiavané a vo veľmi dobrom stave. Vždy sú v nich aj malé chatky, ktoré su asi 2 krát tak drahé ako miesto za stan. Ten môj som za celu dobu ani raz nepouzil.

Hrad Bran