Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 03.03.2011 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 12709 [Testy a predstavenia - Test]
Neviem, kto zariadil to, že ešte na prelome októbra a novembra môžeme skoro bez problémov jazdiť na našich dvojkolesových láskach, ale zariadil to dobre. A neviem ani, kto zariadil to, aby som mohol pojazdiť toto čudo, ale zariadil to ešte lepšie ako to počasie. Očistite si obuv, nasadáme.
Moto Guzzi, znie mi to ako to, čo vypustil z úst ten japončík v Godzille. Vždy, keď si spomeniem na túto značku, v hlave si premietnem tú scénku a počujem to zvláštne „Godzilla“! Film síce žiadna sláva, ale to sa určite netýka tejto strojovne. Jeden starší pánko, veľký motorkár zo susednej dediny, mi raz na návšteve povedal: „Máš to velce pjeknú tú Dukatku, to neňi jak tá moja honda, síce to je litrové véčko, ale dukna to neňi. Ale já bich aj tak sceu Moto Guzzi. To bich si takto sedeu na šomlíček a takto pjekňe bich si moheu nastavovat ventile. To je takí stroj chuapci...,“ pokračoval ďalej vo výklade, prečo vlastniť Guzzinku. Určite som vtedy mal v hlave len svoju duknu a žiadna výhoda jednoduchého nastavovania ventilov ma nezaujímala. Viac som si bohužiaľ nezapamätal. Čas išiel ďalej a ja sa ocitám pred týmto strojom, dostávam pár info o zábehu a už ju nakladám do dodávky.
U švagra ju zhadzujem dole a neviem prečo, musím ju hneď štartovať. Nie je až taká neodolateľná, aby som to už nevydržal, ale predsa ju štartujem a v okamžiku ako sa roztriasla, niečo sa aj vo mne rozochvelo. Niečo, čo mi pripomenulo to stretnutie s pánkom zo susednej dediny. Nechávam ju zahriať, ale pri pohľade na mierny prískok doprava-vzad ju pre istotu zaťažím mojimi skoro sedemdesiatimi kilami. Nie že by to veľmi pomohlo, ale nevadí, mne sa to začína páčiť. Mierny brnk do plynu, asi s polsekundovým oneskorením trošku stúpnu otáčky, motorku to odhodí do strany a mne sa na tvári zrazu prekvapený pokrútený výraz mení na jemný úškrn.
Odskočím tým jemným prískokom doprava-vzad a troška predstavím tento Stroj. Píšem schválne s veľkým ,,S" jednoznačne a s istotou. Firma bola založená v roku 1921, vtedy mala iba 17 zamestnancov. V roku 1954 to už bolo 1600. Moto Guzzi bola doslova priekopníkom v novátorských riešeniach. V roku 1924 sa stala víťazom vôbec prvých majstrovstiev Európy. V 28mom predstavujú prvú Gran Turismo motorku, s ktorou uskutočnil Carlo Guzzi cestu na polárny kruh. 1935 vyhrávajú Tourist Trophy, 1949 vyhrávajú prvé majstrovstvá sveta, v 50tom predstavia vôbec ako prvý skúter s veľkými kolesami a postavia ako prvý celokapotovanú motorku,... no až v roku 2000 bol predstavený nový model Griso, ale už pod vedením firmou Aprilia.
Keď sa povie Moto Guzzi, určite každému hneď napadne nezabudnuteľný motor. Vzduchom chladený, do véčka priečne uložený dvojvál. Možno ďalšie čo vás napadne bude kardan a vzadu letmák.
No a ten zaujímavý a možno trochu zvláštny motor je kapitola, ktorú sa oplatí čítať znova a znova, stále dokola. Nikdy vás neprestane baviť. Hlavné postavy síce nie sú až tak zaujímavé, ale zato sa medzi nimi odohráva nezabudnuteľný a stále zaujímavý príbeh. Čo zahrá cca. 108 koní pri 7500 otáčkach nie je až také pútavé, zato 110 Newtonmetrov pri 6000 otáčkach už sľubuje trochu viac. Zrejme vás to znova nepripúta do kresla a po dočítaní máte chuť čítať znova, ale ako som spomínal. Ten príbeh, ten príbeh... Oproti minulému dielu je aj obsadenie lepšie o dvadsať jednotiek na každej zo spomínaných postáv. Verte, že sa to dosť odzrkadlilo na vystupovaní hlavných hrdinov. Popri týchto nárastoch sa mierne upravili kulisy, nárast jednotiek má určite na svedomí mierne zväčšený objem, pribudli dva ventily do každého valca, obyčajné brzdy sa vymenili za radiálky a pár ďalších dizajnových zmien ako napríklad iné sedlo, riadidlá... Ako sa toto všetko chová na cestách? Ak máte už očistenú obuv, nech sa páči, nasadáme.
Dvestoštyridsať kilo živej váhy. Ako sa len s týmto môže jazdiť v meste? A čo potom v preplnenom meste, v zápche a čo tak menší ,,rejs“ od kaviarne ku kaviarni? Žiaden problém! Obrovský záťah už skoro od voľnobehu vás vystrelí zo semafóru okamžite na prvé miesto, citlivé, presne dávkovateľné predné radiálky nemajú ani najmenší problém dobrzdiť pred prechodom, na ktorý v poslednej chvíli skočilo podivné individum, ktoré by tam mimochodom neskočilo, keby namiesto tejto podivnej tichej veci, ktorá zakrýva v celku pekné trojlúčové letmo chytené koleso, bola trochu hlučnejšia reprosústava. Kolesá by som mimochodom menil zrejme za ešte štýlovejšie vypletané. Verte mi, aj keby ste to možno neočakávali, s týmto ťažkotonážnikom budete vždy prvý a keď nie prvý, tak v prvej trojke v pretekoch od kafíčka po kafíčko. Nebude vás limitovať ani vyšia váha, ani širšia stavba. Bez zbytočných kecov to vypálite a využijete potenciál a vnady tejto mašiny. Ak ale patríte k tým, čo si len tak pomaličky preprkocú cez mesto skoro na voľnobeh na trojke, možno na štvorke a mieria to niekam ďalej za horizont, určite budete mať čas pozerať do roztrasených spätných, budete zbytočne riešiť šírku stroja a pri každom pridaní na voľnobeh si nemôžete nevšimnúť ani bodíček do ľavej strany. Pri každom pridaní vás motorka chce akoby zhodiť, dáva vám najavo, koľko sa v nej skrýva sily a energie, nedovolí vám pri umiernenom tempe zaspať. Tak toto ma dostalo úplne, že najviac. To som si užíval ako nikdy predtým. Ani ten posed niečo medzi naháčom a „čoprom“ nie je také zaujímavé ako toto. Ešte ten spomínaný hlučnejší výfuk, to by bolo dokonalé. Táto motorka si to úplne pýta.
Určite vždy a v každom prípade. Tak ako v meste, tak aj mimo dokážete ísť slušnú paľbu. Len sa nesmiete zamýšľať nad hmotnosťou, určením kam patrí tento stroj a ako by sa malo na tom asi tak jazdiť. Na to všetko zabudnite a nechajte sa unášať na krídlach toho operenca v znaku. Motorka je tak čitateľná, že vám určite dá najavo, čo s ňou dokážete zvládnuť a čo nie. No a keď vám začne dávať pocítiť, že toto už preháňate, ešte je stále dosť času potiahnuť uzdu a zvoľniť tempo. Do zákrut ide ako na povel, žiadne prehováračky, tvrdší podvozok sa nerozvlní a pri výjazde stačí iba otočiť plynom, motor sa už postará o rázny výjazd z vingla. Nie je vôbec podstatné, čo je v prevodovke zaradené a tak vám nechýba ani ukazovateľ zaradeného stupňa. Na mokrej ceste sa trochu prihlási do pozornosti kardan, ktorý nemá nejakú extrémnu chuť odpúšťať ráznejšie podradenie a okamžite s vami zamáva s bloknutým zadným kolesom. Darmo, véčkový dvojvál s takým objemom neobabreš. Keďže sme motorku brali ešte v zábehu, kontrolka preradenia bola nastavená na 6500 otáčok. Vôbec ma nemusíte mučiť na to, aby som sa priznal, že mi kontrolka pripomenula preradenie iba dva krát. Raz to bolo, keď som si nemohol zmyslieť na koľko otáčok to je nastavené, lebo stále to neblikalo a neblikalo, no radosť z jazdy bola k nezaplateniu. No a druhý krát to bolo pri nasávaní vlastností a charakteru motora ako sa správa pri akých otáčkach. Taký malý test flexibility a tak. No a z tejto štatistiky mi vychádza iba to, že vôbec nepotrebujete prekračovať hranicu 6500 otáčok.
Áno, aj to by sa malo dať zvládnuť. Pretože kto si kúpi túto lokomotívu a po pár jazdách si ju dokonca nechá, určite nebude riešiť to, čo z nej turistu rozhodne nerobí. Ochrana pred vetrom a dažďom? Nula celá nula bodu. Odkladacie priestory na prkotinky? Nula celá nula bodu. Dobrý výhľad pred seba a v zrkadlách? Nula celá päť. Konečne aspoň jedna lastovička, ale tá ako dobre vieme ,,léto nedělá". Už len keď spomeniem tieto hlavné nedostatky, určite si to väčšina z vás rozmyslí. No ak sa na to pozrieme bližšie, tak sedlo nie je nepohodlné ani po dlhšej jazde, spolujazdec by to mohol mať podobne, ale potom už sú zbytočné háčiky pod sedlom na upevnenie pavúka. Takže keď aj nájdem nejakú pozitívnu vec, hneď sa mi vynorí iná, ktorá ma presviedča o opaku. Keďže ste si aj po pár jazdách ešte stále nechali túto, povedzme „neturistku“, určite vám nebude nič brániť precestovať Európu. Sedemnásťlitrová nádrž a pomerne adekvátna spotreba, ktorá sa pohybovala od pokojných päť a pol až po okruhových deväť. Či to je na turistiku vhodné, nechám už na vás.
Tak toto je kus železa na ktorý sa nezabúda. Už dlho ma žiadna motorka nechytila tak za srdce. Previezli sme sa síce len krátko začiatkom novembra po ľudoprázdnych cestičkách na Záhorí, ale o to intenzívnejšie.
Mám rád motorky klasického vzhľadu, ale očakávam od nich aj taký prejav. Griso už od pohľadu evokuje že to nie je žiadna anorektická šprintérka na krátke trate, ale skôr mašina pre chlapa, ktorý vie, čo chce. Po stlačení štartéra na neho zamáva trasúcimi sa riadidlami ešte na bočáku a so zvukom, ktorý nie je hlučný (veď rovnaké normy platia pre všetkých), ale proste krásny. Mierne pootočenie plynu ešte na bočáku naznačuje, že motoru sa moc do otáčok chcieť nebude.
Posed je taký zaujímavý, akási kombinácia naháča (ale nie taký agresívny) a čopra (ale nie taký predkopnutý). Riadidlá mi však hneď padli do ruky. Motor má skvelé vibrácie, ktoré pumpuju tú správnu energiu rovno do môjho mozgu. Keď mu pri čakaní na zelenú mierne pridáte, hrkne celou motorkou napravo ako nedočkavý býk na zápasoch. Zelená a vyrážame.
Cez mesto slušne, kruháčov by však mohli mať viac a potom už nekonečné cestičky na Záhorí. Čoskoro zabúdam na problémy, na pracovné povinnosti, na to, čo dnes musím ešte stihnúť, stretnutia a viac ako 500 km ktoré ma delia od domova kde som nebol už týždeň. Vnímam len uzučký pás nie veľmi kvalitného asfaltu pred sebou, štrk, zákruty a občas svet rozmazaný v späťákoch. Letmý pohľad na digitálnu prístrojovku naznačuje, že by som sa mal obávať o vodičak, ale nedá sa inak. Cesta je uzučká, zákruty neprehľadné a štrku ako keby zima len teraz skončila. Jazda je tak štýlom plyn brzda a Grisu to ide fajnovo. Podvozok nemá veľké zdvihy a berie nerovnosti statočne. A čo ma doslova berie, je druhý dych, ktorý ten motor chytá niekde nad 5 000 otáčok. Pri superšportoch, naháčoch, štvorvalcoch sme nato zvyknutý, ale tu som to nečakal, nie od takéhoto hrubého dvojvalca, s takým záťahom. Je to ďalší bonus do celkovej zbierky emócií a ja len ťahám za plyn a užívam si to.
Okres Senica strieda ten Myjavský, dedinky sú čoraz menšie a ja idem ani neviem kam. Za dedinkou zdravím ovečky a ťahám znovu za plyn a škerím sa v prilbe ako blázon, mierna ľavá a asfalt zrazu končí a ocitám sa na šotoline... Pravačka však ide nadoraz a ja valím ďalej, rýchlosť diaľničná, motorka cestná a pod kolesami povrch, ktorí niekto označuje off-road.
Škoda, že všetko raz končí, aj moja jazda, ktorá ma však nabila energiou pred náročným dňom. Vyvenčenie na Grise by som podával namiesto rannej kávy, len kde nájdem lekára, ktorý mi to predpíše a poisťovňu, ktorá to preplatí? Griso vraciam do starostlivých rúk mikulcovi, ale emócie, ktoré som nasal som na neho vysypal v takom tempe, že ani neviem, či stíhal vnímať. Sadám znovu do auta a som späť v realite, zostali len fotky.
Griso je motorka na nič a na všetko. Buď ju milujete alebo to neriešite. Motor má svoje vibrácie, ale ukážte mi jedinca, komu by vadili. Záťah je surový, obraz v spätných zrkadlách takmer stále rozmazaný, fúka na vás a v daždi asi zmoknete skôr ako narátate do troch. Nie je to žiadny vandal na jazdy po zadnom a predvádzanie v meste. Je to ale spoločník s motorom, ktorý asi nikdy neomrzí, s dobrými brzdami a podvozkom, na ktorom sa nešetrilo. Je to proste talian a v škatuli je zabalená aj kopa emócií a zábavy.
Skvelý motor, ktorý má svoj život, správne vibrácie a poriadny záťah a ten zvyšok je už postavený okolo toho | Odpustím jej všetko :-) |
Tu by som si dovolil dať do porovnania GTčko od Ducati za 10 500,- €, ktoré je lacnejšie, ale má aj menší objem a je teda aj slabšie. Možno by som tam sekol ešte HD SPORTSTER XR 1200, ktorý je okolo 11 000 európskych a je o málinko slabší. Tieto dve motky sa mi tak najbližšie hodia do porovnania s Grisom. Sú to také isté legendy a srdcovky.
Takže už je tu záver. Ten ma vytrháva z trápenia napísať niečo objektívne o tomto exponáte. Každý to poznáte, to čo sa vám páči, to čo ste si obľúbili a je vášmu srdcu blízke, určite neviete opísať nesubjektívne. Ale Griso je presne o tom. Buď vám zapasuje zo všetkými neduhmi a bude vám robiť radosť vždy a všade, alebo ho nebudete jazdiť ani preto, že ide tak krásne, až ste z toho nasprostastý. Komu ho teda odporučiť? Nechcem nikoho uraziť, ale toto nech si kupujú iba vyrovnaní jedinci, ktorí vedia presne, čo v živote chcú. Toto nie je motorka na jednu sezónu. Nespraví z vás pred babenkami machríka, čo vytáča motor pred školou, či autobuskom. Toto je čistá „oltstajlová“ záležitosť.
všetko | ešte som asi nedozrel úplne na jeho úroveň |
Text: Milan Mikulík - mikulec, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia
Motocykel na test poskytla spoločnosť B.P.D., s.r.o.. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held prilbách Suomy od firmy Styx.
Foto: | |||
Pridaj obrázok |
|||
Všeobecné informácie: | |||
Výrobca: | Moto Guzzi | Ducati | Harley-Davidson |
Model: | Griso 8V SE | SportClassic GT 1000 | XR1200X |
Rok: | 2010 | 2008 | 2011 |
Novinka: | NOVINKA 2010 | NOVINKA 2011 | |
Kategória: | Naháč | Klasika | Chopper/Cruiser |
Motor: | |||
Typ motora: | vidlicový dvojvalec (4T) | L-kový dvojvalec (4T) | vidlicový dvojvalec (4T) |
Objem: | 1151 ccm | 992 ccm | 1200 ccm |
Max. výkon: | 110.2 k (81.0 kW) / 7500 ot. | 92.1 k (67.7 kW) / 8000 ot. | |
Max. krútiaci moment: | 110 Nm / 6000 ot. | 93 Nm / 6250 ot. | 100 Nm / 4000 ot. |
Kompresný pomer: | 10.01:1 | 10:1 | |
Vŕtanie x Zdvih: | 94 x 71.5mm | 88.9 mm x 96.8 mm | |
Palivový system: | vstrekovanie | ||
Rozvod: | Desmodromický rozvod (2V) | ||
Chladenie: | vzduchom | vzduchom | |
Pohon / Podvozok: | |||
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz | remeň | |
Zdvih vpredu: | 120 mm | ||
Zdvih vzadu: | 133 mm | ||
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová | dvojkotúčová | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 320 mm | 320 mm | |
Pneu vpredu: | 120/70 - 17 | 120/70-ZR17 | 120/70-R18 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 282 mm | 245 mm | |
Pneu vzadu: | 180/55 - 17 | 180/55-ZR17 | 180/55-R17 |
Hmotnosť / Rozmery: | |||
Suchá hmotnosť: | 222 kg | 185 kg | 249.9 kg |
Hmotnosť s náplňami: | 259.9 kg | ||
Výška sedla: | 800 mm | 810 mm | 742 mm |
Rázvor: | 1425 mm | 1524 mm | |
Dĺžka: | 2260 mm | 2225 mm | |
Šírka: | 830 mm | ||
Výška: | 1070 mm | ||
Svetlá výška: | 150 mm | ||
Objem nádrže: | 16.7 l | 15 l | 13.2 l |
Pridané: 03.03.2011 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 188204 | Včera: 140978