Talianske hory a Chorvátske more 2010

Je piatok 20. august s manželkou sa ponáhľame z práce, batožina je už doma pripravená. Nacvakať kufre na V-stroma, rýchla káva, pusa deťom (babka sa postará) a rýchlo prchnúť za hranice všedných dní. O 16:00 sme na Považsko Bystriskej diaľničnej estakáde a prášime na juhozápad. Počasie ideálne a predpoveď na najbližšie dni v alpskom regióne optimistická. Rakúska diaľnica je istota na rýchly presun. O 20:30 končíme jazdu v Klágenfurte, kde prespávame na divoko v lesíku pri Autogrile. Ráno pokračujeme , Graz ,Villach , Spittal , diaľnica končí a cesta podhorím na Lienz , Sillian cez Alpské dedinky je príjemná. Motoriek na ceste výrazne pribudlo, áno tu sme doma.

V oblasti som po mesiaci znova, v júli som bol deťom autom ukázať Grossglockner, ale slávu som za to nezožal. No čo už... Na obed sme v Toblachu . Zmysly ožívajú , srdce tlčie rýchlejšie, na ksichte úškrn. Ten istý ksicht si za hodinku umývam v L.di Misurina, stále sa usmieva. Pozeráme okolie, nie je sa kam ponáhľať, Cortina je na dosah.

Cez Passo Tre Croci sa dostávame do cieľa cesty Cortina d´Ampezzo. Smerujeme do Salieta s cieľom v kempe Rocchetta postaviť stan. Dve noci za 50€, ci brehy veľa, či málo?

Parkujem na tichom mieste, tesne pri rieke s pekným výhľadom na Sorapiss a Le Tofane. To tiché miesto myslím len obrazne, lebo rieka hučí dostatočne na to, aby zakryla okolité ruchy. Teplota je tričková, okolie nádherné. Vyrážame do mesta doplniť zásoby.

Cortina na nás robí dojem od prvej chvíle. Prízemné domy, kameň a drevo neskutočne zapadajú do horského prostredia. Králikarne nikde, jediná dominanta je štíhla kostolná veža.

Sme v Taliansku, takže sa nakupuje proscuto crudo, formaggio grana padano a červené víno tipujeme, pre istotu radšej dve. Sedíme nad riekou na balvanoch, hompáľame nohami, plníme brušká. Atmosféru robí zapadajúce slnko, ktoré podpaľuje Sorapiss, obloha horí... no úžasné. Naše prvé stretnutie s Dolomitmi sa vydarilo na jednotku.

Ráno zhadzujeme z motorky nadbytočné kilogramy a vyrážame na passobranie. Passo Giau je prvý, spoznávame miesta známe z fotografii iných, ideálne počasie, nádherné scenérie, jednoducho krása.

Postupne kľučkujeme cez Pordoi, Sella, Gardena, Campologno, Valparola, Falzarego. Fotíme, obdivujeme a v kľude nasávame atmosféru krásnych hôr. Rýchlostné presuny nehrozia. Do Cortiny sa vraciame v podvečer.

Ráno vstávam skoro, slnko ešte spí a idem sa trošku povoziť sólo. Falzarego,Valparola, cesta prázdna, nikde nikto, neskutočná atmosféra, začína vychádzať slnko, hory žiaria. Dolina na Stern sa topí v bielej šľahačke, som dojatý. Do kempu sa vraciam s výborným pocitom, balíme stan, natankujeme a vyrážame smerom na Tolmezzo. Presun cez alpské mestečká je hladký, premávka plynulá, nedanie prednosti, že čo? Južanský temperament nikde. Myslím na 25km jazdy do práce a z práce u nás. V Carnii sa napájame na diaľnicu a smerujeme cez Udine a Trieste do Slovinska. V Gradišci si dávame pizzu, keďže nás to v Taliansku vyhodilo na diaľnicu skôr, ako sme sa stihli najesť. Prichádzame do chorvátskej Rupy a už len mastiť na juh s cieľom spať pod olovovníkom a dominantným Biokovom.

Je 23:00, schádzame do Bašky Vody, ovalí nás vôňa pínii a 27°C, tak to je teda iná káva ako nočná Cortina. Čaká nás týždeň pobehovania a vozenia sa v odevoch podpriemernej gramáže. V kempe Niko na motorke nie sme sami. Náš sused je najlepší český “adventurista“, borec akého som ešte nestretol. Pán Petr má 70 rokov a z Prahy dorazil na 50-kubíkovom skutríku Kentoya. Prejazdil okolie aj Mostar. Keď som mu povedal, že cez Biokovo ide zaujímavá cesta na sv.Jure - 1762 m.n.m, trvalo mu hodinu, kým do kopca vyrazil. Jednoducho zázračnej dedek.

A že objem nenahradíš. Dedek si dovolenku naplno užil a šťastne sa aj do Prahy vrátil, čo nám potvrdila jeho vnučka. Klobúk dole.

V Baške sa pretĺkame ako sa dá, biela ryba - biele víno, tmavá ryba - tmavé víno. Tohto roku sme vsadili na bielu Vugavu a zdá sa, že úspešne. Zmrzlina toho roku nič moc, kríza či čo? Ešteže konoba Toni držala latku na výške a dalo sa tam po náročnom dni na pláži v kľude najesť a posedieť v príjemnej atmosfére, hvala Toni. Kemp Niko ako tradične dobre, šalič Nikola je trieda, dvojníka nenájdeš a dabler by sa nechytal.

Počasiu sa nedá vytknúť nič, more teplé a čisté, slnko zapadalo ako obvykle do mora. Je 30. august a povinnosti kážu to tu zabaliť. Európou sa ženie akási studená fronta. Za Splitom naťahujeme kombinézy do dažďa. Naplno pochopíme pri Zadare, keď po výjazde z Malej kapely padne teplota z 21° na 11°C a husto prší. Keď to spriemerujem takto to vyzeralo až do PB. 1000 km z toho 800km v daždi a chlade dopadlo našťastie dobre, večer sme doma bez následkov na motorke či zdravotnom stave.

Ďakujeme anjeličkovi strážničkovi a varenému vínu, že si mohla Ľubka už 1.9. na bystrickej chire znova zapichať. Najazdili sme 3000 km, na Dolomiti môžem povedať len úchvatné a neskutočné, na Jadran tradične výborný a na V-stroma spoľahlivý a čitateľný. A vám všetkým, že jazdite von, lebo ešte dlho tam bude na čo pozerať.

Peter a Ľubka