CHORVÁTSKO 8/2008

Po rokoch prejazdených na MZ 150 ETZ došlo v našej rodinke k rozhodnutiu, že je na čase
vymeniť tátoša. Detičky už plienky nepotrebujú a maminka s ocinkom sú už menej potrební
ako v minulosti. Keďže jedna stopa a meniaca sa krajina sú pre mňa a manželku čarovné,
rozhodovali sme sa kúpiť motocykel vhodný na turistiku, s optimálnym pohodlím, dojazdom a obstrávacou cenou. Zvíťazil SUZUKI DL 650 V -STROM. Teplá a skorá tohtoročná jar bola výborná na zábeh nového stroja. Zvyknúť si na "stromíka" nebol žiadny problém, padol mi do ruky ako uliaty.

Dokúpili sme bočné kufre a už len premýšľali, kde urobíme prvý zárez.
Pred šiestimi rokmi sme ešte na „emzetke“ strávili v Chorvátsku jeden krásny slnečný víkend a doteraz na to spomíname. Odvtedy sme túto krásnu krajinu prejazdili autom od severu na juh
viac krát, ale kedy je dosť?
Koniec augusta bol pre nás vhodný termín na prvý dlhší výjazd. Detičky sme spratali k babke a 22.8.08 vyrážame z Jasenice 17:00 smerom do BA. O 19:00 sme v Rajke a po " 86" pomaly krájame maďarských 200 km po Redics. Cez Slovinsko je to len pár kilometrov, v Murskom Središti vstupujeme na chorvátsku pôdu. V Čakovci vybehneme na diaľnicu a smerujeme na Zahreb. Pri Varaždine idem dotankovať a po kávičke o 00:45 sa rozhodneme, že trošku spánku neuškodí a už aj vyťahujem nafukovačky a spacáky. Medzi odparkovanými kamiónmi hľadáme tiché miestečko na prvú chorvátsku noc.

Ráno na svitaní spakujeme naše ležovisko a pokračujeme v ceste. Kúsok pred záhrebskou
mýtnicou nás takmer trafil odzadu osobákom spiaci Poliak, strhol to doľava a chvíľu ešte lieta
v oboch pruhoch. V duchu ďakujem všetkým svätým a poriadne obarený ho predbieham. Oči povedali.
Míňame Záhreb, Karlovac, Senj, pri Otočaci si dávame rannú kávu. Nesieme so sebou
plynový varič, veď silného turka je problém zohnať. Slniečko začína pripekať, bunda ide dole a krátky rukáv a vietor v podpazuší umocňujú pohodovú jazdu. Kývame Zadaru, pri Šibeniku tankujeme, míňame odbočku na Split a vôňa mora nás ťahá dopredu. V Šestanovaci schádzame z diaľnice, už len pár zákrut a vidíme Brač a ligotajúcu sa hladinu Jadranu.
Je za nami 500 km na chorvátskej autoceste za 200 kn poplatkov. Je to dosť, ale cesta je rýchla a
vzhľadom k tomu, že okolitá krajina je pekná, nie je nudná.

Kotvy zhadzujeme v Baške Vode v kempe NIKO. Maličký kemp, kapacita cca 10 stanov,
rodinná atmosféra, kuchyňa, sociálky, rodiace figovníky a olivovníky pre nás milovníkov
kľudu, jednotka.
Z Jasenice sme namerali niečo cez 1000 km, zadky máme v pohode, „stromík“ spapal 4,6l/100km - začiatok na výbornú.
V kempe vybalíme a bežíme sa hodiť do mora, počasie je nádherné, kamienková pláž, ježkovia pozbieraní, čo viac chcieť. Večerná Baška je veľmi príjemná, kamenná dalmácka architektúra, urastené zdravé palmy, voňavé pínie, šum mora a dobrá chorvátska
kuchyňa je ideálne miesto na útek od každodennej slovenskej reality.

Po troch dňoch leňošenia vyrážame na výlet. Cieľ: Sv.Jure v pohorí Biokovo, ktoré sa tiahne
nad celou rivierou. Výška 1760 m.n.m, národný park, 23 km serpentín až na vrchol. Cesta je dosť úzka, autá musia kde tu cúvať, ale moto má svoje výhody. Bez prileb v kraťasoch si vychutnávame každý kilometer cesty. Nádherný kontrast mora a vysokých skalnatých kopcov
je úchvatný, výhľad ako z lietadla. Na vrchole je bezvetrie a absolútne ticho, až sme tým zaskočení.
Na spiatočnej ceste nám ide oproti stádo kráv a vedie ho statný býk. Keďže nemám španielsku krv, „stromíka“ odstavujem a prcháme na skaly, verím že motorka ho nenaserie, veď je modrá.
Riešiť prepichnutú nádrž by som nechcel. Biokovo je fakt pekné, môžem odporučiť všetkým.
Ďalšíe dni sú kombináciou výletov plážového programu. Ráno vyrážame do Drveniku, ide odtiaľ trajekt na ostov Korčula. Dve hodiny plavby, moto + dve osoby za 125 kn. Mesto Korčula dýcha históriou „MARCO POLO „ treba to vidieť. Trajektom sa presúvame za 44 kn na ostrov Pelješac. Vysoké kopce, veľa viníc, príjemní ľudia, dobrá cesta.
Schádzame do Stonu a po pevnine sa vraciame späť do Bašky Vody – dobrý celodenný výlet, môžem odporučiť. Boli sme pozrieť trajektom aj na ostrov Hvar, ale nejako zvlášť nás nenadchol.

V Chorvátsku už spíme deviatu noc, blíži sa nedeľa 31.8.08, treba sa vrátiť, synátor ide do školy, dievka do škôlky.
Ráno vstávame, raňajky, šéfovi platíme 160 Euro, do ruky nám vopchá fľašu travarice, vetvičku olív ako talizman na cestu, slza v oku. Na rozlúčku všetkým kývame, vytáčam motor a čo dodať? Dovolenka desaťročia sa končí. Domov ideme na jeden záťah.
Najazdili sme 2600 km, bez detí, kto to pozná, vie oceniť. V-STROM nemá probléma.
Ostáva už len plánovať, kam nabudúce.

Všetkých milovníkov jednej stopy zdravia Peter a Ľubka Šibikovci.