Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 09.09.2010 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 17700 [Šport - Enduro]
BMW 1150 GS, KTM LC8, LC4 Adventure, Africa Twin a XT 660 R. Taká menšia banda Slovákov na jednom z naväčších enduro podujatí na svete. Ako sa nám darilo?
Predchádzajúci | Seriál článkov: Erzberg Rodeo | Nasledujúci
Ja viem, je už september... Sypem si popol na hlavu, no nejako sa mi nepodarilo sa k tomuto dostať skôr. Na Erzbergu sme boli začiatkom júna, ale dovolím si tvrdiť, že toto je stále aktuálny materiál. Ako sa rozbehne sezóna, začne kolotoč testovačiek a podujatí, tak nestíham... Haro aj Jano napísali svoju časť načas, no čakalo sa na mňa, kým to dám celé dokopy a hlavne kým zostrihám video.
Na Erzbergu som bol tohto roku už tretíkrát. Minulý rok som tam spolu aj s Janom mal jazdeckú premiéru v rámci Jurnalist Trophy. Aj minulý rok som osedlal svoju BMW 11500 GS. Tento rok sme sa dali dokopy partia a zaplatili sme si riadne štartovné, aby sme si vychutnali dve ostré jazdy. Samozrejme na veľkých endurách ako BMW 1150 GS, KTM LC8, LC4 Adventure, Africa Twin a XT 660 R.
V Rakúsku sa stretávame a zakladáme česko-slovenský kemp. Ku mne, Harovi (Peter Haršáni - Haro) so synom a Jančimu (jasterica) so synom sa pridal aj Hajnej a Lukáš z Čiech. Ja som sa sem dostal s ďalšími Slovákmi Ervínom a Eugenom, ktorí ale zakempovali spolu s Poliakmi neďaleko. Žiaľ, nepodarilo sa nám nájsť dostatočné veľký flek pre všetkých.
Daždivé privítanie - Jano založil kemp |
18.06.2010 - Tomáš Hajduch - Awia Čitatelia: 10918 [Šport - Enduro]
Už šestnásty krát sa vo veľkom kameňolome v rakúskych Alpách stretla početná tlupa endruro maniakov na jednom z najťažších pretekov extrémneho endura. Znovu sme tam nechýbali ani my.
Zažili sme skvelé jazdy, či už v rámci svojich ostrých jázd, alebo pri potulkách v obrovskom kameňolome so sprievodcami. Zažili sme aj pády (no dobre, tak iba ja :-) ), ale aj víťazstvá samých nad sebou.
Teraz ale prenechám slovo Harovi, aby vám napísal niečo o Erzbergu a ako odjazdil on svoju prvú jazdu:
Najväčšia povrchová baňa na železnú rudu, najťažší enduro pretek, najviac pretekárov, najsilnejšia konkurencia... To všetko v merítku Európy, snáď aj celého sveta.
16. ročník preteku na „Železnom obrovi“ ukázal lesk aj biedu motoristického športu. Úžasné výkony najlepších pretekárov kontra zákulisné ťahy silných tímov, fantastickú trať a prostredie aj chaos v organizácii.
Enduro preteky v Erzbergu, v srdci Rakúska sa stali synonymom náročnosti a prestíže. Šikovným marketingovým propagovaním KTM a Red Bull urobili z nenápadného ale odvážneho projektu rokmi jeden z najžiadanejších pretekov planéty. Samotný pretek sa rozdelil na niekoľko sprievodných akcií, ale základ zostal nezmenený.
Na začiatku sa jazdí Rocket Ride, pretek do vrchu na čas. V kvalifikácii štartujú jednotliví jazdci do troch šotolinových výjazdov prerušených krátkymi rampami. V samotnom finále súperia v skupinách vylučovacím spôsobom až sa určí víťaz. Toto je samostatný pretek a slúži na oživenie programu rodea.
Najmasovejším je Iron Road Prolog. Na pohľad jednoduchá trať stúpajúca baňou po „cestách“ na zvážanie rudy. Spestrenie poskytuje niekoľko úzkych koridorov s bezodnými mlákami a kamenistým dnom a jeden priemerný výjazd. Dĺžka necelých 14 km nesvedčí o nejakej zvláštnej náročnosti. Ale pozor! Chyták je v tom, že tento pretek slúži ako kvalifikácia na hlavný závod. Preto stoja jazdci pred dilemou, akú motorku zvoliť. Na kvalifikovanie sa je treba výkonný a rýchly stroj, na Hare Scramble ľahký a obratný (motorka musí byť na oba závody rovnaká). Preto štartuje všetko možné od 125 do 1000 kubíkov. 1800 štartujúcich trať rozryje a na druhý deň sa síce jazdí na známej, ale rozbitej trati.
Hlavný pretek Hare Scramble je ten svetoznámy masaker, na ktorý sa čaká celý rok. Kombinácia nemožných výjazdov a zjazdov, šotolina striedajúca sa s balvanmi veľkosti auta, bahnité cestičky lesom a často vražedná kombinácia všetkého. Samozrejmosťou je náročnosť terénu, kde sa prakticky nedá dostať pešo! Na 70 km trať majú jazdci limit 4 hodiny od okamihu štartu. 500 kvalifikovaných štartuje z 10 radov v nedeľu napoludnie. Do cieľa prichádza priemerne okolo 20 vyvolených.
Sprievodné podujatia ako Supercross a Freestyle party dopĺňajú zástupy ožranov vytáčajúcich motory k obmedzovaču a gumujúcich odušu. Nuž každý sa zabáva ako vie.
Po večernom stredajšom príchode do upršaného kempu (kemp je kamenistá strmá cesta zo železnej rudy) sa ráno ideme zaregistrovať. Najprv odstojíme nekonečný rad k pultu administratívy, potom nás fotia, nakoniec preberajú motorky s už nalepenými číslami. Následne so synom Adamom (EnduroAktuál) a chalanmi (Motoride) potvrdzujeme novinársku akreditáciu. To umožňuje pohyb po obrovskej bani so sprievodcami na motorkách, prístup do všetkých kútov paddocku a pitie Red Bull-u zadarmo. Chľast nám zadarmo neposkytli.
Registrácia a prebierky |
Poobede ideme pozrieť na kvalifikáciu Rocket Ride. Výjazdy sú strmé, sypké ale nie nezvládnuteľné. Najčastejšou príčinou pádu je salto vzad s rôznym dopadom. Odchádzame trénovať výjazdy hneď vedľa, je ich tam k dispozícii asi 50 rôznej dĺžky a obtiažnosti. Napriek tomu, že je premávka motoriek hustá a dezorganizovaná ako v Hanoji, nedochádza prekvapivo ku kolíziám. Po celý čas nás sprevádza upršané počasie, vody je všade a každý ju preklína. Večer grilovačka, tekuté halucinogény a zástupy hlučných adolescentných opilcov. Zlatým klincom je Unimog v Red Bull farbách jazdiaci donekonečna po kempe. Jeho jedinou činnosťou produkovanie ohlušujúcej „hudby“, ktorú bežný jedinec ocení od 2 promile vyššie. Na korbe má elektrocentrálu, na nadstavbách množstvo veľkých reproduktorov a zásobe množstvo skvostov lunaparkovitého soundu. Nevedel som, že treba vynaložiť tak veľa prostriedkov na otravovanie života motorkárov.
Ranný dážď a chlad umocňujú našu triašku. Môžeme chvenie sa od nervozity pred štartom zvaliť na počasie. S číslom 1002 mám štartovať až o 15:00, preto na blízkej trati fotíme pretekárov na výjazde a v dlhých tiahlych zákrutách. Zisťujeme, že štartové čísla sú riadne premiešané a preto okolo poludnia štartujem aj ja. Najprv treba odstáť šóru pred rampou. Logicky pod veľkým prístreškom stoja vykopnutí jazdci s vysokými štartovými číslami, preto na nás prší. Nasleduje kontrola čísla - načítanie čipu, ktorý je pod číslom - a už stojím na rampe. Klasický semafor blikne zelenú, ja kopnem kvalt a gazujem po rovine s drobnými kameňmi. Bez výstrahy ostrý vracák hore doľava, potom doprava a do úzkeho kamenitého koridoru s mlákami. A podobne stále vyššie, veľké kamene, horizonty, na otočkách drážky, všade blato, voda.. Vypaľováky nejdem naplno, mám zle nastavený spodný útlm vpredu a idem bez miusov. Pred koncom niekoľko skokov a cieľ. Hrozný výsledný čas, som niekde v strede štartového poľa ťažkých endúr.
Haro |
Usporiadatelia púšťajú skupiny po 30 pretekárov z cieľa dolu po opačnej strane hory na čele so sprievodcom. Ide sa v záujme ekológie s vypnutým motorom. Nádherný zjazd. Dolu v press centre sa dohovárame so sprievodcom na výjazd na niektoré z kultových miest Erzbergu. V skupine sa po rôznych kútoch dotrepeme k Badewanne – najväčšiemu odkalisku, ktoré je v preteku poslednou štáciou pre mnoho pretekárov. Príčinou sú nekonečné príkre svahy obrej vane. Guide sa na nás s ironickým úškrnom pozrie a vraví: „Môžete jazdiť!“ A tak sa traja odvážlivci spúšťame na dno strmým svahom, pričom na najväčších kameňoch trepnem s motorkou. Ale vo výjazde idem s prehľadom a hore ma čakajú prekvapení pretekári a sprievodcovia. Tlieskajú nám (vyšiel aj Hajnej na Afrike), pretože dobrá polovica trénujúcich na ľahkých motorkách výjazd nedala. Uvoľnená atmosféra rozväzuje jazyky a tak sa konečne dozvedáme, či možno trať 3 zákruty pred cieľom skracovať (dá sa tam získať 10 sekúnd...). Zaráža nás odpoveď, že kto ako. Továrenskí jazdci samozrejme áno, ostatní možno. Už chápeme, prečo niektorí trénujú výjazdy priamo na trati a iní nemôžu.
Večer dážď hustne, vietor silnie ale tlak nenápadne stúpa. Nezúčastňujeme sa Sturm auf Eisenerz, húfneho výjazdu motorkárov do mestečka pod baňou. Dostatok výmetov sa pohybuje v kempe a paddocku, netreba ísť inde.
TO BE CONTINUED...
Pripravený na štart: Zľava Jasterica, Haro, Awia |
Tak Hara som prerušil po prvom dni, aby som sa podelil o tie moje zážitky a videá z prvého jazdeckého dňa.
Moja prvá jazda, žiaľ mám vysoké číslo (1367) a nechcú ma pustiť spolu s chalanmi (majú okolo 1000). Odstál som si celú radu a vykopli ma... Vraciam sa teda o hodinu neskôr a sám. Okolo mňa samé ľahké motorky, je mi jasné že to bude divočina. Mojím cieľom je si zajazdiť, zbytočne neprekážať na trati ľahkým endurám a hlavne sa nedolámať, lebo sezóna je pred nami.
Úvod zvládam dobre (min rok som takmer vyletel z prvej zákruty keď som nedobrzdil) technickú časť pod skalou rovnako, vo veľkej mláke obieham niekoho komu to zdochlo. Tá mláka je nevyspytateľná v hrdzavej vode netušíte čo je na dne a pri tej hĺbke to vie niekedy riadne prekvapiť. Za týmto úsekom som si vydýchol a začínam viac ťahať za plyn. To sa prejavuje v problémoch s brzdením, v jednej zákrute mi to chcíplo a hneď zatým som prehnal drift a takmer letel k zemi. Podklad je mokrá šotolina zadné koleso neustále v preklze, otáčkomer atakuje červené pole a kvaltuje sa 2 - 3 - 4 - niekedy aj 5, a potom brzdy až do 2 alebo jedna. Celú jazdu idem v stupačkách, prisadnem len vo vracákoch, GS dostáva riadne do tela, lietajú kamene, podvozok cvaká a hlavne rázy do predného kolesa.
Keď dávam bez problémov aj rozbitý výjazd na dvojke, obieha ma prvá ľahká motorka, vydržal som naozaj dlho. Zvyšok jazdy sa sústredím aby som nespravil nejakú hlúposť, na cieľovke valím niekde okolí diaľničnej povolenej rýchlosti a som v cieli. Nové zistenie? Zavri hubu keď jazdíš :-) Asi od úžasu nad krásou okolitej prírody som celú jazdu šiel s otvorenou hubou a som vyprahnutý ako po týždňovej brigáde na Sahare.
Nakoniec pozrite si video z mojej prvej jazdy. Mám tu zostrih, ale pre toho koho to zaujíma aj komplet celú trať:
Awia na trati |
Ľudia robia hlúposti, niekedy. Platí to aj o mne. Keď dojazdíte hore na kopci čaká sprievodca a vždy vezme skupinku cca 20 - 30 jazdcov dole do depa opačnou stranou kopca. Ide sa úplne pomaličky, pohodová cestička, kopa serpentín, pekná šotolinka. Šiel som tadiaľ ze tie roky už hádam aj 50-krát. Idem pomaly medzi poslednými sem tam pomáham chalanovi čo má defekt, keď nie je kopec moc strmý. Až prichádzame úplne dole, širokánska šotolina jeden vracák a ani neviem prečo púšťam sa do neho, že ešte čosi natrénujem. Na výjazde ťahám za plyn, 2 - 3. Cesta sa mierne stáča doprava a ja idem úplne pri pravom okraji. Cesta je široká minimálne 20 m.
A tu zrazu sa vynára kamenistý násyp cez celú šírku cesty iba pri ľavom okraji koridor možno 2 m široký. Tak to tu nikdy nebolo, zbadal som to neskoro, núdzové brzdy, snaha presunúť sa vľavo a v drifte plochodrážnym štýlom letím do násypu. GS-a letí do vzduchu a zapikovala tvrdo na zem, riadidlá držím do poslednej chvíle, to ľavé sa mi zapichlo do krku a vyrobilo mi tam nádherný "cucflek", kým to pravé mi riadne narazilo ruku. Kotrmelcujem, ale hneď som na nohách. Veď si to pozriete:
Nebudem písať tie nadávky, ktoré ma napadli v tej chvíli smerované na vlastnú hlúposť. Dvíham motorku s dokrivenými riadidlami a s bolesťami sa pomali s presúvam do nášho kempu. Ďalšie jazdenie je ohrozené, v kempe neudržím v pravačke ani plechovku Red Bullu.
Hajnej |
Zajazdili sme pekne, najlepšie z nás Haro, Janči na neho stratil 13 s, ja 26 s a Lukáš 33 s. Hajnej mal smolu v dolnej tretine trate, dostal defekt na zadné koleso, ale došiel. Ervín s Eugenom mali obuté Mitasy E09 a šli svoju premiéru opatrne.
Poz | Jazdec | Kr: | Št.č. | Motorka | Čas | Team |
---|---|---|---|---|---|---|
1 | Hannes Stenitzer | AUT | 603 | KTM 950 Enduro | 00:12:45,11 | euromotors graz |
2 | Mario Nonnenmacher | GER | 341 | BMW HP2 | 00:13:29,946 | Nonnenmacher |
3 | Reinhard Tschiggerl | AUT | 1012 | KTM 990 Adventure | 00:13:42,694 | racing team tschiggerl parkett |
... | ||||||
9 | Jiří Heiník | CZE | 1276 | KTM 950 | 00:14:47,835 | RACETOOL Racing Team |
... | ||||||
56 | Peter Harsáni | SVK | 1002 | KTM 950 Adventure | 00:17:26,233 | Motoride team |
X* | Ján Mauks | SVK | 1086 | KTM 640 | 00:17:39,954 | Motoride team |
58 | Tomás Hajduch | SVK | 1327 | BMW GS 1150 | 00:17:52,756 | Motoride team |
59 | Lukas Velart | CZE | 190 | Honda XRV 750 AfricaTwin | 00:17:59,071 | AT Racing Team |
... | ||||||
65 | Jiri Cernik | CZE | 411 | Honda XRV 750 AfricaTwin | 00:18:38,625 | AT Racing Team |
... | ||||||
83 | Ervin Vidriczko | SVK | 1218 | Honda XRV 750 Africa Twin | 00:21:31,776 |   |
X* | Eugen Focko | SVK | 1523 | Yamaha XT 660R | 00:21:43,116 |   |
* Do tabuľky som zaradil aj dvoch slovenských jazdcov na jednovalcoch, ktorú sú inak vedení v kategórii Single Competiton, takže spolu so všetkými ostrými mašinami.
Jasterica |
A ako to bolo celé ďalej sa dočítate na ďalšej strane článku - v sobotu druhá jazda a potom nedeľné endurácke šialenstvo... A nebude chýbať ani pohľad Jána Maukša alias jastericu.
Pridané: 09.09.2010 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Erzberg Rodeo | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 27966 | Včera: 212258