Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 19.09.2017 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 11093 [Šport - Rally]
Tuhrina bola tento rok v znamení zatiaľ najdlhšej enduro trate (21,1 km) a upršaného počasia. Oba faktory prispeli k náročnosti preteku, ktorého štart bol posunutý o hodinu a vyhlásený na 3 kolá pre dvojvalce a 4 kolá pre jednovalce. Nemohol chýbať ani roadbook presun a druhý test na motokrosevej trati.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motomix XL Enduro Cup 2017
Foto: danielo, janciii, vaso Nemcik - mana, Juraj.Z, Filip Kalka - Masochista, Rishor, Gloria
Ráno v Tuhrinej privítalo účastníkov relatívne súvislým dažďom. Predpovede naznačovali že by mohol ustať, a tak sme sa rozhodli štart o jednu hodinu odsunúť. Toto rozhodnutie sa neskôr ukázalo ako správne. Tesne po 10. hodine vyrazili na štart prvé dvojvalce, ktoré mali pred sebou 3 súťažné okruhy na dlhej a pomerne rozmočenej trati. Nasledovali ich jednovalce s naplánovanými štyrmi okruhmi. V oboch prípadoch to znamenalo cca 2 hodiny jazdenia v priemere, pričom najrýchlejší sa dostali aj pod hranicu 1 a pol hodiny.
Trať bola výživná ako sa patrí. Dážď poznačil hlavne rovinaté a lúčne úseky a tiež blatisté lesné koľaje. Stúpania a výjazdy dážď výrazne neovplyvnil, a tak sme trať nijako neskracovali. Jazdci sa na dlhom okruhu pomerne dobre roztrúsili, a tak nebolo extra husto a dalo sa aj pomerne dobre obiehať. Zranenia sa obmedzili skôr na tie menšie, obišli sme sa bez zlomenín, iba nejaké tie obúchance, modriny, otrasy, narazené ruky, nohy, jeden kameň rozťal jazdcovi ruku. Dodo ani teraz nesklamal a pri jednom páde zlomil riadidlá a dojazdil enduro test jednou rukou.
Nedeliteľnou súčasťou preteku je roadbook presun (cca 30 km) na motokrosovú trať - tento rok na Zelenom Dvore. Tu maršali držali počet jazdcov na trati na uzde, takže nevznikali extra zápchy na časomiere. V tom čase už bolo ukážkové počasie bez dažďa a aj trať usychala. Na motokrose sa jazdilo 5 kôl vo všetkých kategóriách. Potom už jazdci absolvovali len druhý presun cca 30 km späť do depa a kontrolu foto čekpointov. Ak bolo všetko v poriadku, dostali medailu a lístok na guláš a pretek mali za sebou.
Oproti minulému roku bol po enduro teste trochu väčší počet jazdcov, ktorí odstúpili z rôznych dôvodov. Napriek tomu pretek dopadol z môjho pohľadu úspešne a svedčia o tom aj slová chvály od vás.
Na celom preteku sa podieľal široký organizačný tím na čele so starostom obce Ferim alias africanPO, Cassovia Boxer tímom a množstvom kamarátov a pomocníkov, ktorí sa zhostili úloh maršalov či fotografov. Za toto im patrí veľké poďakovanie, pretože bez nich by nebolo možné takéto niečo zorganizovať.
Pre mňa osobne bola tohtoročná Tuhrina náročnejšia - hlavne preto, že týždeň pred pretekom kľakol server motoride.sk a dva dni a dve noci som strávil záchranou a obnovou dát a migráciou celého servera na nový hardvér. A pomedzi to som robil roadbook. Našťastie všetko sa stihlo a všetko klapalo hladko aj na samotnom preteku. Našťastie značenie okruhu sme začali už týždeň vopred a tak takmer 2 km pások bolo na mieste podľa plánu v piatok do 12:00 hod.
Do preteku som odštartoval kvôli povinnostiam neskôr. Hneď po štarte som sa vyváľal ešte v prvej zákrute ešte na futbalovom ihrisku a zistil som že na tráve to bude poriadna kĺzačka. Šiel som teda hodne na istotu a nemal som pocit že som veľmi rýchly. Po prvom kole som pozrel na hodinky a hrubým výpočtom som zistil že som pod 40 min na okruh. V druhom kole som teda zrýchlil, čo prinieslo aj prvý pád v klesaní k totemu, ale nebolo to nič vážne.
Problém prišiel ale až neskôr v strmom stúpaní vo výjazde od studne zrazu motorka zhasla a zostal som v tom kopci stáť na najnevhodnejšom mieste. Nevedel som sa uhnúť a jazdci mali čo robiť, aby ma cez ten rigol obišli. Absolútne som netušil čo s moto môže byť, nesvietilo nič, ani kontrolka... Vyzliekol som sa, zložil sedadlo a pozrel poistky, následne mi napadla batéria. Pohýbal som káblami a kontrolky nabehli. Pochopil som, že je nejaký problém s pripojením baterky. Stratil som nejaký čas (zdalo sa mi véééľmi dlho - poznáte to :-) ), ale pokračoval som.
Motorka síce blbla, za jazdy sa vypínala, ale často na otrasoch aj naskočila. V druhom a treťom kole som ešte párkrát stál, ale už som vedel čo je vo veci. Zhodil som sedlo, pohýbal káblami, založil sedlo a pokračoval... Ale myslel som si, že súboj s Kablom je v tejto chvíli asi prehraný... Bodovo sme na tom boli tak, že ak by vyhral a ja som bol druhý, mali by sme rovnosť bodov, aj rovnosť víťazstiev, takže by rozhodol fakt, že vyhral posledný pretek a bol by víťazom Cupu...
Po dojazde endura už Kabel ani v depe nebol. Pustil som sa do rozobratia motorky. Po zhodení nádrže som sa dostal k baterke a zistil, že sa vytriasla šróba z mínus pólu. Oprava bola rýchla. Ešte som počkal Doda, ktorý zlomil riadidlá na jeho motorke, no s provizórnou opravou sa rozhodol pokračovať. Spolu sme šli na motokros.
Na motokrose som najprv Dodovi pomáhal opraviť zlomené riadidlá, dali sme tam 3 monterpáky ako dlahu a potom ešte konár. Na motokros som štartoval s odhodlaním ísť čo najlepšie a skúsiť stiahnuť stratu z endura keď motorke nešla. Na moje prekvapko trocha dažďa motokrosu prospela, bol výživný a zábavný. Veľa sa skákalo, často aj tam kde som nechcel. Absolvoval som ho bez pádu a už som len čakal aké budú výsledky.
Tie ma prekvapili, po prvý raz sa mi podarilo vyhrať na vlastných pretekoch a tým pádom aj obhájiť cupové víťazstvo. Treba ale povedať, že výrazní konkurenti z našej kategórie ako Rado Žubor alebo Miloš Gašpierik do Tuhrinej neprišli...
Záver XL Cup-u v Tuhrinej. To je pre mňa skvelá trať, napätie až do konca a veľký ceremoniál ako vyvrcholenie.
Spravím to aspoň trošku netradične. Najprv dám výhrady (teda vlastne len jednu) a potom budem len chváliť.
Výhrada sa týka bufetu. Je pravda, že Awia poctivo dopredu zahlásil, aké budú podmienky. Napriek tomu si dovolím povedať, že my organizátori chceme po účastníkoch, aby „neodignorovali“ bufet a nenosili si sebou zásoby a-lá supermarket. Na to ale treba vytvoriť podmienky. Problém bol len v piatok, kedy fungoval výčap, ale jedlo nebolo žiadne (špekáčky už dnes nie sú jedlo, ale zbraň hromadného ničenia, v lepšom prípade „len“ otrava na potkany). Stačilo, aby boli v piatok v ponuke alebo skutočné klobásy alebo guláš a všetko by bolo OK. Sobota už bola super, guláš bol veľmi poctivý a chutný, a tak dobrý langoš som už dávno nemal.
Rozpisovať sa tu o organizácii nemá veľmi zmysel, partia bola zohratá a skúsená, všetko fičalo ako malo.
V piatok bolo počasie na jednotku a od dopoludnia sa na trati intenzívne jazdilo. Na zoznamovacie kolo som vyrazil „bez vodiča“ a zablúdil som len na jednom mieste. Bolo síce vyznačené, ale v tom lese a vo svahu to nejako skresľovalo a neodhadli sme to tam viacerí. Ešte poobede sa trať „dopáskovala“, aby sme to aj my, menej chápaví, zvládali.
Okruh v Tuhrinej silno ľúbim, už od zrodu tohto preteku sa tým netajím. Ale zase to bolo lepšie! Tohto roku malo kolo 22 km (!!!) a pribudli nové pasáže cez pobrázdené pole, rýchle poľné cesty a nové lesné úseky. Okruh v Tuhrinej si nielen podržal, ale podľa mňa aj posilnil pozíciu najkrajšieho a najrôznorodejšieho okruhu v rámci pretekov XL endura.
Už piatkový večer dával tušiť novonastupujúce hudobné trendy. Iste, hostili nás na východe, a teda „Sadnem šebe na lavočku“ bolo pochopiteľné, ale exotické hity ako „Vidíme šmoulov“ sa tým vysvetliť nedajú. Bolo zrejmé, že za tým musí byť nejaký vyšší cieľ hudobného dramaturga akcie.
Popíjalo sa len tak zľahka. I keď... "Povedzte mi Kefalín, čo si tak predstavíte pod pojmom „zľahka“...". Počasie sľubovalo na sobotu pestrý mix, a to navodzovalo na pozadí zábavy silné očakávania, aká vlastne bude v sobotu trať.
Sobota ráno a Matelko ako budíček. Hneď sa človeku lepšie stáva, keď počuje hlas toho malého ko-ko-koktavca. A k tomu dážď a predpoveď ako na hojdačke. Každopádne malo sa to vylepšovať a tak sa štart posúva o hodinu. Napokon tak aj bolo a pretek prebehol bez dažďa. I tak však trať v piatkovom tréningu a trať v sobotnom preteku, to bolo dve rozdielne veci. Na okruhu v Tuhrinej sme nakrútili 88 meraných kilometrov. Bohužiaľ nie všetci. Silno zamrzí technická porucha Cachúšika, ktorý tuho bojoval celú sezónu v Cup-e a elektrika si vybrala tú najmenej vhodnú príležitosť na „blbnutie“. Našťastie viem len o jednom zranenom, a tým bol Filip Chrúst Maukš (predbežne nič vážne). To je veľmi dobrá bilancia.
Samostatným bodom je pád Doda Oprchala na začiatku posledného kola, kedy zlomil rajdy. Celá ľavá rukoväť mu visela len na lankách. Dodo rozhodil ruky, ale nezaváhal ani na chvíľu, sadol na moto a vyrazil dokončiť okruh. I keď sa to zdá neuveriteľné, kolo riadne dokončil bez jediného problému.
Presun bol krátky, cca 30 kilákov, ale podľa itíku a taký svižný, bavilo ma to. Itík bol urobený tak, aby sadol aj pre moto bez rally kokpitov, a teda sme mali všetci v zásade rovnaké podmienky. Tak sme sa dopracovali až na cross-test na Zelenom dvore. Nová trať, zaujímavá, technická, samé vracáky, odskočky, hrby. Aspoň tak sa to javilo zo sedla väčšej motorky. Nič menej, tých 5 kôl tu zbehlo veľmi rýchlo, skoky ma bavili, a keď ma po piatom kole posielali z trate dole, chcel som sa hádať, lebo som si myslel, že som dokončil len štyri.
Dodo pred cross-testom predvádzal komédiu za výdatnej pomoci každého, kto sa k tomu pritrafil. Pomocou monterpák, jedného papeka, 48-mich bzzzzpások a 14-tich kurtní „opravil“ rajdy a pretek celý odjazdil.
Hmmmmm, viem že Vám tu dačo chýba. Iste si hovoríte: „žeby Laňďo nič nevysrstil?!?“. Priatelia, máte pravdu a opäť som zostal verný svojej povesti. Už počas cross-testu som musel prepnúť na rezervu. Teoreticky tu ale bola šanca, že mi palivo do bivaku bude stačiť. Je síce pravda, že vysušiť nádrže motorky, ktorá má dojazd cez 500 km na preteku, ktorý má dĺžku 150 km, je prejav značnej slaboduchosti, ale ešte stále som dúfal. 10 km pred bivakom sa ohlásilo typické „dochnutie“ po pridaní plynu a bolo vymaľované. Zastal som, Bodorovič so mnou a reku budem čakať, či nepôjde dakto na ľahkej s rezervou paliva v petke. Len tak zo srandy som kukol do zadných nádrží, a v jednej bolo cez polovicu paliva. Tak som teda na nej otvoril kohút, naštartovala a spokojný došiel do cieľa. Ako vravím, prejav značnej slaboduchosti...
Sobotný večer už bola len čistá radosť a strieľanie špuntov. „Lavočka“ išla už asi 127-mi krát, a nejako sa už moc nehundralo. Ocenili sme všetkých ocenených, poďakovali všetkým partnerom a pomocníkom, a celkovo sme so cťou a v dobrej nálade uzavreli krásnu sezónu 2017.
Dážď nás dobehol v nedeľu ráno. Navzájom si pomáhame pobaliť veci. Každú chvíľu si niekto pospevuje „Šednem šebe na lavočku...“
Za Slovak4RallyTeam ďakujem partnerom: Kongsberg automotive, BDO, Barister legal, Intech Slovakia, Aukčné centrum, O2 Bussines Services, MotoCorse, PK Karavany, KTM Bratislava, D+K Service, Contec Plus.
Pridané: 19.09.2017 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motomix XL Enduro Cup 2017
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 79014 | Včera: 166064