Prestavba z 90. rokov - Simson - časť 3.

Až do chvíle, keď chcel kamarát predať Simsona. O pár rokov bude mať syn pätnásť, dovtedy mu môžem pripraviť po večeroch v pivnici niečo na vozenie a nemuselo by to byť ani drahé. Simsona som kúpil a rozobral... Skladal som ho asi dva roky. Keďže som mal dosť času, chcel som, aby trochu vyzeral. Oslovil som známych z časov pretekania, spomenul som si na dobré predajne a pod. V predajni pána Havrdu (mnohonásobný master ČSR v cestných pretekoch) v Hradci Králové som kúpil originál Simson zadnú kývačku aj s centrálnym pérovaním. Dobrý začiatok. Bol som pyšný, že budeme mať Simsona s centrálou vzadu.

Od iného bývalého pretekára som kúpil liate kolesá aj s kotúčovými brzdami. Slúžili pravdepodobne na nejakej stodvadsaťpäťke a vyzerali, že neboli po búračke. Brzdové strmene aj s páčkami som kúpil na vrakovisku v Taliansku počas dovolenky. Tam som narazil aj na celkom pekný, trošku oškretý predný blatník, no nekúp to...

Prednú kapotáž dodal Juraj Galovský. Pôvodne bola určená na vývozné Babetty, ale nedohodol sa s vývozcom a tak mu pár zostalo... Zadnú časť nemal, zdalo sa mi, že štýlovo by k nej pasovala podsedlovka z Jawy Mosqito. V Brne ju mali aj so sedadlom a ešte im tam visel na lanku „originál“ ladený výfuk Arrows na Simsona. Iba namontovať. Neváhal som...

Originál nádrž k novým veciam nepasovala, vyhodnotil som, že ČZeta 477 posledný typ by bola dobrým darcom. Neriskoval som starú niekde z vrakoviska a tak som, ani neviem kde, kúpil novú.

Potom už stačilo "len" po večeroch všetko poskladať, dopasovať a prispôsobiť. Dva roky práce a syn sa mohol voziť. Vozil sa jedno leto a potom povedal, že jeho už motorka nebaví. Tak sme ju predali a on si kúpil za utŕžené peniaze fotoaparát... Vyzerá to ako koniec. Ale paradoxne, ten fotoaparát ho zasa po pár rokoch priviedol k motorkám... A tým pádom aj mňa.

Škoda, že keď si syn robil v 18–tich vodičák na auto, ani ho nenapadlo urobiť si hneď papiere aj na veľkú motorku. Až keď sa mu občas neušlo rodinné auto, keď chcel ísť fotiť a na bicykli bolo 50 km ďaleko, spomenul si, že existuje niečo ako motorka. Ale dosť toho zabudol (hlavne ako vyzerá správna motorka) , lebo si chcel kúpiť skútra... Našťastie vytypovaný exemplár nemal v poriadku papiere... A medzitým stihol získať tie správne body (v autoškole), aby mohol otáčať pravým zápästím už na motorke.

Na novú ako študent samozrejme nemal, tak sme urobili pokus podľa vzoru „autíčkárov“, pokúsili sme sa doviezť niečo zvonku. Nemecko s jeho neobmedzenými rýchlosťami sme vynechali - kúp niečo, čo jazdí prevažne na plný plyn a k čomu sa pri predaji samozrejme nikto neprizná. Skúsili sme Belgicko. Rýchlosť obmedzená, všetci jazdia podľa pravidiel... Mal som tam služobnú cestu, tak sme to skúsili. Bol to omyl. Ojazdené auto sa tam dá kúpiť dobre, ale motorka? Sklamane sme sa vrátili bez „ničoho“.

Záchranu syn hľadal na internete a našiel ju v inzercii tu na Motoride. Keby tu začal hneď, mohli sme všeličo ušetriť... Takto nám znova po dlhom čase niečo pribudlo do garáže. Ojazdená HONDA SLR 650. Po nevyhnutných rokoch strávených na tomto univerzále prebehol na iné, ale o tom inokedy.