Motorky spred roku '89 - časť 2.

Na priloženej fotografii je švagrova eMZeta s nahodenou kapotážou zo Sasinkova. „Bojové“ farby som navrhol na základe inšpirácie pochádzajúcej od Yamahy. Lakovanie a ostatné dorábky „hand made“. Vedľa stojí už spomínaná Jawa - jedna z prvých s kotúčovou brzdou.

Pri listovaní v mojom archíve som narazil na pár fotografií pozoruhodných motoriek, ktoré mi poslal kamarát, s ktorým som si písal počas vojenskej služby. Ide o krásnu Jawu 350 „ESSEX“, ktorá mala kotúče už v r. 1983. Úplne neuveriteľne vyzerá ČZ 125 z toho istého roku. Pôvodná je len nálepka na nádrži – tá sa dala kúpiť v Mototechne. Ostatné je dielom neznámeho autora. Dovolím si tvrdiť, že ešte aj dnes tieto „staré“ motorky vyzerajú skvelo. Motorky vznikli v Čechách. Kto sa niekedy pustil do akejkoľvek úpravy, možno si dokáže predstaviť množstvo vynaloženej práce a námahy.

Trošku sa ešte vrátim niekde k roku 1995, keď sme so švagrom stvorili prerábku Jawy 21 Pionier. Chcelo sa to podobať na malý motocykel za málo peňazí. Naučil sa na tom perfektne rozoberať a skladať takmer všetko a hlavne leteli na to mladé baby. Farby boli žigulácke, design inšpirácia Honda z toho obdobia:

Na objednávku som ešte prerobil ČZ 477 (175 ccm) na enduro. Pérovanie vpredu vzadu, nádrž lamino, výfuk vrchom a iné. A potom stavba domu, predaj motorky a koniec s motorkami na niekoľko storočí.

Zmena nastala v r. 1995, keď sa švagor pokúsil prerobiť Stelu (motor z babety v ráme tuším z Bieloruska), ale prišla mu do toho svadba – musel sa... Torzo nemal kam dať, a tak skončilo v pivnici v našej novostavbe. Zo sedemročným synom sme sa boli v tom čase pozrieť na preteky – Cenu Slovenska v Piešťanoch. Súčasťou pretekov boli aj závody malých štupľov v kategórii 50 automatik. Po zhliadnutí bolo rozhodnuté – o dva týždne stál syn na štartovom rošte na pretekoch v Žiline na švagrovej Stele. V mojej starej prilbe, v šuštiakovej bunde, lyžiarskych rukaviciach, bez akýchkoľvek pretekárskych skúseností. Spali sme v Š 1203, ale motorky boli v mojom živote späť.

Keďže sme nechceli stále uzatvárať štartovné pole, hľadali sme niekoho, kto nám môže pomôcť. Juraj Galovský a jeho firma JAG bol ten pravý. Bol autor krásneho cestovného špeciálu s motorom z Babetty v deltaboxe vlastnej konštrukcie obaleného v laminátovej kapotáži. Tento stroj vyzeral a aj jazdil naozaj dobre. Motoru bolo treba trocha v pivnici „pomôcť“ ale nie vždy to stačilo. „Pomôcť“ preto musel aj syn svojou nielen jazdou. A tak si aj on pričuchol k motocyklom ozaj od základu. Bolo to krásne obdobie, pár pretekov sme absolvovali aj v Čechách. Vrcholom bol titul vicemajstra SR v r. 1997. A potom nám pretekanie stopli finančné suchoty a manželka – bála sa o syna.

Na fografiách je jazdec „nášho“ tímu v začiatkoch – montérková kombinéza, potom vo vrcholnej forme – s kolenom na asfalte a nakoniec s trofejou. Ten s trofejou je Cacao.