Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty článok o svojej motorke!

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Porovnávací test exotov Ducati, Voxan a Buell

 Zdieľať

Pridané: 28.08.2009 Autor: Kristián Tino Dudík
Čitatelia: 9640 [Testy a predstavenia - Predstavujeme]

Takéto testy sa nerobia na Slovensku každý deň. Zišiel sa nám tu francúzsky extrovert Voxan Café Racer 1000, americký buldog Buell XB9SX Lightning a talianska diva Ducati 1100 Monster.

Špeciálne motorky potrebujú špeciálnu pozornosť, preto sme sa zišli v zložení Kristián Tino Dudík, Milan Mikulík - mikulec a Cacao, aby sme si dali jednodňovku z Trnavy cez Šturec, Čertovicu, Zuberec a cez únavný a nudný severný ťah naspäť. Vyše 600 kilometrov po cestách všetkých typov a kvality nás významne poznačilo na tele na ďalšie dni, nakoľko ani jedna z týchto motoriek nie je na výlety tohto typu veľmi stavaná. Diaľnica sedela len Voxanu, Buell s Ducati sa tam trápili a ukazovali svoje silné stránky naopak na zakrútených cestách, kde boli elixírom radosti pre svojich pilotov. Bol to jeden z dní, ktorý si budem pamätať ešte hodný čas. Veľa srandy, zážitkov a skvelého zvezenia na troch jedinečných strojoch, ktoré sa mi pod zadkom tak skoro neohrejú. O radosti zo života, o tom tieto motorky sú.

 Priam svinsky dobrá trojica - Buell, Ducna, Voxan
Priam svinsky dobrá trojica - Buell, Ducna, Voxan

Presná trasa našej jazdy


Zväčšiť mapu

Voxan Café Racer 1000

 Test Buell, Ducati, Voxan

Táto francúzska značka je nielen na Slovensku pomerne veľká raritka, preto ma zaujímalo ako si asi predstavujú motorku ľudia z krajiny galského kohúta. Dizajn je naozaj svojský, dnes je ale na ňom už v podstate vidieť hlodať zub času, čo je však v konečnom dôsledku skôr plus ako mínus a sedí to naturelu motorky. Celá stavba je ešte z poctivej „starej školy“, oblé tvary, pekne dotiahnuté detaily, na dnešnú dobu väčšie rozmery, razom som bol o príjemných pár rokov späť. Bol som nadšený. Prvé kilometre som mal rešpekt, predsa len 108 koní nie je v litrovom dvojvalci najmenej, najmä v očakávaní horšej ovládateľnosti v pomalších rýchlostiach vďaka nízko položeným riaditkám. Po pár kilometroch som však celkom v pohode, ovládateľnosť je aj v meste príjemne ľahká, motor predvídateľný, „mäkučký“ a zbytočne nestresujúci, pričom dokáže potiahnuť, keď to potrebujete. Dokázal si poradiť aj s nižšími otáčkami pod trojtisícovou hranicou bez typického trhania a celkovo na mňa pôsobil veľmi vyrovnaným dojmom s lineárnym priebehom výkonu v celom rozsahu charakteristickým pre istú japonskú značku s krídlom na nádrži.

Najlepšie som sa s Voxanom cítil na otvorených cestách s rovným povrchom, kde sa rýchlosti točili okolo hodnoty 150-160. Skutočný pôžitok, ktorý som nezažil doteraz na žiadnej inej motorke. Všetko okolo mňa ubiehalo tak nejako rýchlejšie ako na moderných motorkách typu Fireblade, stredová čiara sa mihala ako pojašená a ja som vnímal skutočnú rýchlosť. Ak ste videli film V zajatí rýchlosti (The world’s fastest Indian), kde si jazdí Anthony Hopkins na starom Indiane, bol som zrazu jeho hlavnou postavou. Podvozok je mäkší a oproti Buellu alebo Ducati je jazda ťažkopádnejšia, rýchle zalomenie do zákruty ho vie rozhádzať, ale to v podstate dáva jazde ten potrebný náboj, bez ktorého by to už nebol Voxan. Uprednostňuje stabilitu pred ovládateľnosťou, aj keď ani v jednom neexceluje. Z testovanej trojice mal najslabšie brzdy, s čím som sa celú dobu testu nevedel zmieriť. Na páčku bolo treba vyvinúť pomerne veľký tlak, aby sa dostavil želaný brzdný účinok. Nenazval by som ich slabými, to nie, ale s tými na Monsterovi alebo Buellovi sa porovnávať nemôžu. Chalani s nimi boli pomerne spokojní, ale mne uberali značnú radosť z jazdy.

 Test Buell, Ducati, Voxan

Milan Mikulík - mikulec bol z Café Racera nadšený, no mne nesadol. Chýbala mi výbušnosť motora a chuť po otáčkach typického pre Ducati, silnejšie brzdy a tvrdší podvozok, moderný dizajn, hravosť typická pre Buell a spotreba pod 8 litrov. Vyznieva to možno pesimisticky, ale nie je to tak. Voxan má poriadnu dávku charakteru, ľudia sa po ňom otáčali a pútal na seba pozornosť. Má v sebe niečo, čo už dnešné moderné motorky nemajú, je svojský. Som však ročník 1985, počúvam Metallicu a rád jazdím na doske, preto zatiaľ ďakujem, neprosím. Nie je pre mňa.

Plusy a mínusy

pekné detaily, poddajný motor, jedinečnosť slabšie brzdy, podvozok nemá rád tvrdé zaobchádzanie

Buell XB9SX Lightning

 Buell XB9SX

Harlejácky motor, rázvor 1321 mm, nádrž v ráme, olej v kyvke, brzdový kotúč pripevnený k ráfiku, to je XB9SX Lightning. Asi žiadna iná sériovo vyrábaná motorka nemá toľko špecifických riešení ako táto. A vyzerá výborne. Nádherný predný ráfik v modrej perleti môže vďaka použitiu jedného obrovského kotúča namiesto dvoch menších dokonale vyniknúť, masívny rám ukrývajúci benzín a kyvka olej umožňujú extrémne krátku stavbu, aj keď motor je pôvodom z HD, čo znamená obrovský a obrovsky aj vibruje. Už na stojane sľubuje agresívnu jazdu a ovládateľnosť detského bicykla. My sme jazdili navyše s otvorenými výfukmi, ktoré robili strašný rámus, teda pardon, hrali výbornú dvojvalcovú muziku. Milujem, keď má motorka poriadny zvuk.

 Buell XB9SX

Po presadnutí z Voxanu som hneď doma. Kompaktná pozícia za riadítkami, ostrý, výborne dávkovateľný predný šesťpiestik, parádna chuť vrhať sa do zákrut, ovládateľnosť uprednostnená pred stabilitou. Takto si predstavujem továreň na zábavu. Mám z každého prejdeného kilometra skutočnú radosť. Na svetlách občas potočím plynom, aby som počul fajnový zvuk HD motora, ale otáčky narastajú nahor iba so sebazaprením. Netreba sa čudovať, je pôvodom z čopra. Výrobca sľubuje výkon 82 koní, no oproti 95 koňom Ducati alebo 108 Voxanu je to len slabý odvar. 82 koní nie je pravda málo, ale pocitovo je ich tam hádam niečo okolo 60. Na meraní u Ľuboša Kissa v Ivanke pri Dunaji sa moja obava napĺňa. 71 koní na motore, zhruba toľko má aj 650-tka SV-čko, ale aj tá by Buella schovala, čo sa zrýchlenia aj pružnosti týka. Čakal som, že sa to bude dvíhať na jednotke, dvojke samo na zadné, že v ňom bude agresia a sila odspodu, ale nič podobné sa na moje prekvapenie nedostavilo. Zobudí sa niekde na 4 tisícoch otáčkach a na 6 tisícoch umiera. Chod prevodovej páčky je dlhý a preradenie vďaka tomu trvá „večnosť“, prevodovka tuhšia, ale so zaradením rýchlosti som nemal nikdy žiaden problém. Napriek tomu je jazda na Buelli obrovským zážitkom, každé predbiehanie je potreba dobre naplánovať a jeho úspešné zvládnutie je dôvodom k radosti. Fakt bohovská zábavka tento Buell, stabilita v rýchlejších zákrutách a na rovine nie je jeho prednosťou, ale ostré zákruty reže ako nič iné. Prehadzoval som si ho v rukách ako handru, užíval som si to. Pruženie bolo nastavené „akurát“, viac tvrdé ako mäkké a v zákrutách poskytovalo veľký kus dôvery, brzdy zrovnateľné s tými na Dukne a minimálne o triedu lepšie ako na Voxane. V tomto smere totálna spokojnosť.

 Test Buell, Ducati, Voxan

Buell je ukážkou toho, ako aj slabšia motorka dokáže vytvoriť jazdcovi maximálne široký úsmev na tvári, bolo z neho cítiť históriu HD prepletenú s modernými jazdnými vlastnosťami naháčov posunutých v ovládateľnosti na novú úroveň. S chalanmi sme sa zhodli, že poskytuje asi najviac zážitkovú jazdu z tohto tria, ale nikto by ho nechcel mať doma ako jedinú motorku. Ten výkon jednoducho chýbal. Tam, kde ostatné motorky išli na pol plynu, išiel Buell nadoraz. Vyše 600 kilometrov za deň po Slovensku zvládol spolu s ostatnými, ale musel som sa viacej nadrieť, aby dokázal držať krok. Ak vám práve toto vyhovuje, kľudne choďte do toho, ľutovať nebudete.

Plusy a mínusy

ovládateľnosť, brzdy, zábava na každom kilometri motoru chýbajú kone

Ducati 1100 Monster

 Test Buell, Ducati, Voxan

Monster je úplne z iného cesta ako Voxan a Buell. Je to moderná motorka v každom ohľade. Brzdy, motor, dizajn, jazdné vlastnosti, vo všetkom je cítiť rok výroby 2009, aj keď základ dvojventilového motora siaha do časov pomerne minulých. Prvá jazda na ňom mi poriadne prečistila hlavu a posledná tiež, keď sa za mnou v Bratislave rozblikala policajná Audi S4-ka. Monster je proste typ bajku, ktorý vás úplne pohltí, nikdy som neveril, že „starý“ dvojventil dokáže takto upaľovať, navyše pri spotrebe do 6 litrov! Je plný života, chuti po otáčkach a zdravej agresie, ktorá chýbala Voxanu a úplne nad motorom Buella, ktorý nehrá s Ducati Ligu majstrov, ale potáca sa niekde v okresnej súťaži. Má neskutočnú silu odspodu a aj napriek dlhšiemu sprevodovaniu je na dvojke schopný na výjazde zo zákruty vykopnúť predné koleso vysoko do luftu. Presne takýto prejav som čakal aj u Buella. Toto je to, čo oceníte, keď jazdíte po cestách. Načo je komu vysoký výkon v hornej tretine otáčok, keď tá pravá párty sa koná v suteréne? Som z neho hotový ešte teraz. Má chlapský zvuk už v sérii a to sa v dnešnej dobe utlmených koncoviek ráta, L-kový zvuk je nezameniteľný. Fajnová je aj prevodovka, na páčku treba hlavne pri zaraďovaní jednotky trocha viac pritlačiť, ale jednotlivé rýchlosti tam inak padajú s príkladnou presnosťou.

 Ducati 1100 Monster
Monster na Monstrovi

K Ducati patria tvrdé podvozky a Monster nie je výnimkou. Na cestách s novým rovným asfaltom je jazda pôžitkom, ale ak budete tlačiť na pílu a natrafíte na nerovnosť prípadne na sériu nerovností, dokáže sa až nebezpečne rozskákať a príjemne som sa vtedy veru vôbec necítil. Zišiel by sa tu tlmič riadenia, ktorý by jazdca ušetril o „pánty“, no kvalitu pruženia by na týchto úsekoch neriešil. Na niektorých cestách som bol nútený ubrať plyn a vychladnúť, lebo veci by sa ľahko mohli zvrtnúť a nabrať zlý smer. Tu bol Buell lepší a ešte lepšie dokázal nerovnosti pohltiť Voxan. Podvozok Monstra je tuhý, rovnako ako pruženie, ale ako každý naháč ukáže svoje slabiny vo väčších rýchlostiach, kde sa dokáže trocha rozkývať, no stále je pred amerikáncom aj frantíkom. Zato ovládateľnosť je úžasná. Nedosahuje možno až takej agilnosti ako extrémne krátky Buell, ale v pohodlí a priestrannosti pozície za riadítkami je pred ním. Keď už je reč o pozícii za riadítkami, musím sa zmieniť o tom, že Monster ju má presne takú, ako by som od motorky tohto typu očakával. Jemne nahrbená dopredu, nohy mierne pokrčené a riadítka nádherne široké pre 183 centimetrov vysokého Európana. Láka do boja so zákrutami a tomu sa nedá odolať.

 Ducati 1100 Monster
Zájdem ešte trocha ďalej a porovnám Monstra napríklad s výbornou CB1000R. Honda dokáže všetko to, čo Ducati a v niečom má možno navrch, no v jednom je podstatný rozdiel. Zatiaľ čo CB-čka je ako rozlúčková oslava so slobodou, kde sú po stoloch obložené chlebíčky, na pitie sa podáva decentné kvalitné vínko Stanka Mrvu, pričom ako sedím pri stole, zozadu dostávam bozk od svojej babičky a do rytmu hrá U2, je Monster brutál párty s krvavými stejkami padajúcimi z tanierov, tou najlepšou slivovicou kolujúcou v žilách zúčastnených za hlasného revu Iron Maiden a holými babami tancujúcimi okolo. V jazdných výkonoch sa mu nemôže jednať ani jedna motorka v tomto teste. Každá je skvelá v niečom inom, ale Monster je king vo všetkom.
 Test Buell, Ducati, Voxan
Odporúčam ho však radšej už trocha vyjazdeným chalanom, lebo ako povedal mikulec, „je to hajzel“. Za toto všetko, prekrásny dizajn s nádhernými ráfikmi a servisný interval 12 000 km nie je 11 000 euráčov veľa. Hlavne ak sa na nádrži píše DUCATI.

Som ročník 1985, počúvam Metallicu a rád jazdím na doske, preto si jedného poprosím. Je presne pre mňa.

Plusy a mínusy

silný motor, brzdy, chuligán niekedy až príliš tvrdé pruženie

Názor druhého jazdca (záhoráka sťa bič :-) ):

Milan Mikulík (Milan Mikulík - mikulec):

Voxan Cafe Racer 1000

Táto bábika z Francúzska ma oslovila hneď na prvý pohľad. Krásne tvarované krivky jej tela sú úplná pastva pre moje úchylné oči. A k tomu tá jej farba. Eh mm...

 Voxan Cafe Racer 1000

Vôbec ma nezaujíma výkon, váha, spotreba... Nevadí mi ani ten posed, ktorý je dosť natiahnutý cez dlhú nádrž. Všetko mi padne nejako hneď do ruky. Všetky ovládače sú tam ako je zvykom, žiadne výstrelky alebo nové zlepšováky. Klasické budíky s veľmi čitateľnými stupnicami, kontrolky vyriešené štýlom á la vlastná výroba z hliníkovej platne a pár LED diód. Jediné, čo mi tak trochu vadilo, boli zvláštne fungujúce späťáky. Asi polovica zrkadla je využitá na zobrazenie jazdcových rúk. Takže keď chceš vedieť, čo sa deje vzadu, treba uhnúť tú ruku, čo sa tam predvádza.

Tak ako vyzerá, tak aj jazdí. Či jazda po meste alebo mimo, stále mi dáva pocit, že k sebe patríme. Vyžaruje z nej taká pohoda. Také niečo nadprirodzené. Motor má krásny priebeh od 2000 otáčok až po ani neviem koľko - nejako sa mi potom strácala realita. Jazdou na nej som sa prestával zaoberať všetkým nepodstatným. Až pri zosadnutí a vrátení sa späť do reality, začínam rozmýšľať, či by jej neprospelo viac výkonu, lepšie nastavený podvozok, či trochu účinnejšie a menej utrasené brzdy. Minimálne tie brzdy by bodli. Ostatné myslím nie je vôbec potrebné. Dokonca by sa lepším motorom asi stratila tá pohoda, ktorú vyžaruje.

 Voxan Cafe Racer 1000

Dá sa na nej jazdiť pijánko, užívať si ten klídek, kochať sa krajinou, alebo proste iba urezávať z cesty pred sebou. „Prtkať“ si ho niekde v stredných otáčkach, poprípade zrýchliť a začať stíhaciu jazdu za tým bláznom na Monstrovi pred tebou. K tomu stačí len otočiť plynom, dostať otáčky nad 5000, skryť sa za plexištít a nepustiť ho z dohľadu. Rýchlosti tam šupuješ bez spojky, držíš tam plný a sústredíš sa len na to jediné. Nestratiť ho z dohľadu a čo najskôr ho predbehnúť.

Po rovine je nastavenie podvozku veľmi príjemné, čo je fajn na rovnej ceste, v zákrutách až tak "gut" nie je. Nie že by to bolo na neudržanie na ceste, no viem si predstaviť aj väčšiu istotu. Ale tak ako mi nevadí slabší výkon motora, nevadí mi ani toto. Možno by som radšej vymenil komfort za stabilitu, ale nie je to zlé ani takto.

 Test Buell, Ducati, Voxan

Ten, kto si kúpi Voxana, ten mu určite odpustí tých pár nedostatkov na kráse v podobe nedokonale nalepenej nálepky na kryte zadného sedla, určite mu nebudú vadiť ani späťáky, či posed. Podvozok si upraví podľa seba a výkon motora zmení výmenou rozety alebo pastorku. A svojou umiernenou jazdou dokáže eliminovať spotrebu ôsmych litrov určite aj o dva litre. A aj keby nie, tak ten kto vyvalí okolo 13 000 Euro za niečo, čo neposkytuje závratné výkony, ani neudáva najmodernejšie trendy, nebude vyplakávať za spotrebou či už šesť, osem alebo deväť litrov. Ten kto si ho kúpi, kúpi si ho pre tie pocity...

Plusy a mínusy

dizajn, jedinečnosť, jemnosť motora späťáky, spotreba

Buell XB9SX

 Buell XB9SX

Aká náhodička. Túto motorku som obkukával asi štyri roky dozadu vo Viedni v Harley. Strašne ma vtedy zaujala taká kopa železa natlačená komplet na sebe. K tomu tá priesvitná nádrž a krásne namiešaná modrá farba. Predný kotúč je už úplný úlet. Vtedy som bol dosť nalomený, že raz budem takú mať doma. Našťastie sa tak nestalo a ja sa teším ešte stále dobre fungujúcim ušiam a dobrému psychickému stavu. Relatívne...

Kurňa, keď naštartuje, až vtedy sa vám ukáže úplná odlišnosť od všetkého ostatného. Toto je motorka pre poriadneho chlapa. Bábofka má problém udržať ho už pri naštartovaní. To, čo sa začne diať rozhýbaním piestov, tak to sa nedá ani opísať. Rachot, aký narobí na voľnobeh...

Nič ale ešte nie je stratené, stále je čas vypnúť motor, vytiahnuť kľúčik z ľavej strany svetla a zahodiť ho čo najďalej, lebo ako náhle zaradíte a pohnete sa, tak to už absolútne strácate šancu zostúpiť bez ujmy na vašom zdravotnom stave. Rev, čo sa tiahne z výfukov, vlastne to sa asi nedá ani nazvať výfuky, ale nástroj na trhanie bubienkov, je tak zúrivý, že mi dunelo v celom tele ešte keď som išiel spať.

Jo a to trasenie musím tak isto spomenúť. Neschopnosť opätovne chytiť rajdy, po tom ako ste ich odvážne pustili po naštartovaní nie je preto, že by sa vám klepali ruky od strachu, strach ste už trochu prehlušili tým, že ste nechali naštartované a nezahodili kľúč. Nakoniec sa vám to podarí a možno sa odvážite postúpiť do ďalšieho levelu, a teda radíte za jedna.

 Test Buell, Ducati, Voxan

Spojka ide prekvapivo ľahko, čím naznačuje, že po tom bude nasledovať niečo, niečo zvláštne, niečo zlé, možno aj nezvratné. Nesmelo, ba priam opatrne začínate cestu resetu vašej hlavy. Všetko sa snažíte robiť pomaly, podľa strachom zvoleného pracovného postupu. Zrazu sa prichytíte ako sa priblblo škeríte do prilby a pri každom podradení si dávate aj dva "medziplyny". Ten rachot už nevadí, dokonca chýba. Z hlavy je už všetok rozum vymenený za dunihluk a vy ho potrebujete doplniť, aby ste si neuvedomili, čo sa vám stalo s tým obsahom, ktorý vám tam tlačili od narodenia až doteraz. Určite by ste okamžite zosadli, možno aj za jazdy zoskočili a utekali hľadať vytrasený a vydunený rozum cestou naspäť.

Krútiaci moment je geniálne lineárny už od volnobehu. Síce tam dali málo mustangov na nejakú drsnú a raketovú akceleráciu, ale nie je to prekážkou, keďže rozum už nemáte a nevadí vám ani to, že pri predbiehaní máte pocit, že ťaháte 30-tonový náves a ten vás festovne brzdí. Nevadí vám ani to, že to auto oproti vyblikuje, a len tak tak sa zaraďujete pred toho, čo ste mu opálili výfukom farbu na ľavom boku auta. Táto demencia sa stupňuje až do toho, že si s kľudom idete zatáčky pätou do predu ako na motarde, v meste plašíte ľudí, prebúdzate ich tým prestrašným rachotom zo zamyslenia a obrovskú radosť vám robí, keď po pridaní opadáva fasáda z budov.

 Buell XB9SX

Síce sa nemáte možnosť pri vyšších rýchlostiach skryť za niečím, čo aspoň trochu odvráti ten nápor vetra, ale mozog je už aj tak nenávratne preč. Tak si presadnete viac k nádrži, nahnete sa dozadu a nohy vystrčíte na imaginárne predkopnuté stupačky. Úplná normálka. Neviem čo sa tak čudujete...

Teraz s odstupom času a naplnení hlavy niečím normálnym si uvedomujem, ako tam chýba trochu výkonu, ako sa na tom dobre jazdí, a ako to slušne brzdí. Nezabudnem ani na to brutálne teplo, čo ide zo zvodov na vnútornú stranu stehna. A že sa netreba starať o reťaz :).

Plusy a mínusy

dizajn, brzdy, ovládateľnosť slabší motor, teplo od zvodov, slabšie spracovanie

Ducati 1100 Monster

 Test Buell, Ducati, Voxan

Ducati, Ducati, ale ste to dobabrali. To boli prvé slová, čo som povedal, keď som uvidel jej menšiu sestru 696. Len dúfam, že takto nebude vyzerať aj veľký bráško. Nejako mi to nepasuje. Takto zmodernizovať MONSTRA. Motorku, ktorá šokovala svet na výstave v Kolíne nad Rýnom v roku 1992. Áno, vidíte správne. Písal sa rok ‘92 a prvý monster sa ukázal svetu. A celých 15 rokov bol skoro bez zmeny. Druhí ho len márne kopírovali, snažili sa napodobniť filozofiu, ktorú vyslovil návrhár Miguel Galluzzi: "Všetko, čo potrebujete, je sedlo, nádrž, motor, dve kolesá a riadidlá." A oni nám ho takto zmodernizujú.

Pri kontakte „fejs tu fejs“ to nie je o nič lepšie a môj názor sa veľmi nemení. Nemení sa dokonca ani po nasadnutí. Tak my dvaja si nebudeme rozumieť. Ja sa ti nemienim prispôsobovať, nemysli si. Si len obyčajná motorka! Nepáčiš sa mi, zle sa mi na tebe sedí a dúfam, že aspoň čosi zajazdíš, a tým si ma získaš.

Je sedem ráno, otáčam kľúčikom, stlačím štartér a motorka iba cvakne. Ty si aká nevychovaná. To sa nevieš ani sama naštartovať? To sú mi teda novinky. Tak stláčam ešte raz a držím pokým nenaštartuje. No tak ale toto. Pozrime sa, aký pekný zvuk vieš vyčarovať. Ale niečo mi tu zase chýba. Jasné, spojka zakrytá, utlmená a človek aby rozmýšľal či tam vôbec je. Aspoň páčka spojky ide ťažko, lebo tieto novinky ma asi unudia na smrť.

 Ducati 1100 Monster

Klepem na radičku, krásny cvak a môžeme vyraziť. Bože dobrý, toto si im dovolil dať namiesto budíkov? Toto? To je vážne asi zlý sen. Otáčkomer dominuje skoro celému kokpitu, ale nejako to je pre mňa celé nezrozumiteľné. Teplota len v podobe paličiek, rýchlosť v digi číslach a potom už iba hodiny alebo najazdené kilometre. Síce tam je funkcií za plnú hrsť, len keby som ich vedel nájsť. Teda zatiaľ budem spokojný, keď ma aspoň trocha povozíš, zvyknem si na teba a privezieš ma domov tak, ako si ma brala. Na oplátku ťa ja odovzdám takú, akú som ťa bral. Kilometre sa nám medzi tým zbierajú, niečo sa už aj v mojej hlave začína prikláňať k tomu, že si celkom dobrá, a že možno ti tie zmeny prospeli.

 Ducati 1100 Monster

Stále jazdím tak do 6 tisíc a tep mám silno v normále do nejakých 70 úderov. To si skutočne taká uspávačka? Mi ani nehovor. A kde sa vzal, tu sa vzal, gauner sa mi ukázal. Otáčky vyleteli nad 6000 a ja sa ocitám mimo moje chápanie. Na rovinu musím priznať, že ani do tých 6000 to nie je také nemastné neslané. To len preto, že som na to zvyknutý. Štvorvalec sa na to vážne nechytá. Ale čo ma zaskočilo nad tých spomínaných šesť, je tá drzosť a pahltnosť po otáčkach. Škoda, že to končí pri osem päťsto. Zase ten obmedzovač. Nielenže mi najprv vyblikuje červenými kontrolkami do očí, ešte ma musí aj seknúť. Stále ma niečo bude otravovať? Nestačí, že nedokážem dodržiavať predpisy a povolenú 50-tku prekračujem minimálne nonstop. No a mimo mesto? To radšej ani nebudem písať.

Bielu Horu si dávam niekoľko krát za sebou, občas ťuknem po prednej radiálke, tá si odvádza prácu znamenite, žiadne seky, trhačky, nepredvídateľné zmeny, všetko presne tak, ako má byť. No a mňa prekvapuje, že vôbec nevysadám. A klopím vôbec? Alebo to za mňa robí už trochu vychovaný Monster? Vidím, dal si si povedať. Tak je to správne. Kázeň musí byť!

 Ducati 1100 Monster

Doma ho umývam, rozprávam sa s ním, ako ma prekvapil, a že sa mi už celkom páči, a že by som si ho aj nechal v Ducati izbe, a že ma hrozne mrzí ukopnutá smerovka. Ale tak blbo upevnenú smerovku som ešte nevidel. Pri nasadaní ju tak ľahko ulomíte len miernim ťuknutím kolena.

A resumé? Brzdy teda na porátku, radení téš v richtiku, na tú digitálnu srandu sem si zvikeu, manévrovatelnost vynikajúca, no a zloba co z neho srší - chcem vjec a vjec...

Na úplný záver sa musím priznať. To ako sa mi nepáčil, bol asi len obranný mechanizmus pred strachom, že sa mi tak strašne zapáči, ja ho budem milovať a vy sa dozviete moju orientáciu...

Plusy a mínusy

agresívny motor, spotreba, podvozok sem tam falošný neutrál (možno moja lenivosť), návykovosť na rýchlu jazdu (neviem či to je mínus :-) )

Graf priebehu výkonu a krútiaceho momentu

 Test Buell, Ducati, Voxan

Za požičanie motoriek patrí všetkým zainteresovaným veľká vďaka. Dovozcovi Ducati www.ducati.sk/ , dovozcovi Voxanu firme www.fmoto.sk/ a veľká vďaka rovnako patrí Marcelovi Masarykovi z Custom Chrome Europe www.custom-chrome-europe.com/ , ktorý nám požičal do testu svojho vlastného súkromného Buella. Ďakujeme!

Redaktori motoride.sk jazdia v oblečení 4sr.

Meranie výkonu KISS RACING TEAM - www.tzb-kiss.sk/.


Pozadie / Wallpaper

 Test Buell, Ducati, Voxan
 Test Buell, Ducati, Voxan
 Test Buell, Ducati, Voxan
 Test Buell, Ducati, Voxan

Text: Kristián Tino Dudík, Milan Mikulík - mikulec
Foto: Cacao

Pridané: 28.08.2009 Autor: Kristián Tino Dudík Zdieľať

Ďalšie články tohto autora:

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (51)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 92999 | Včera: 130313