Slnko a pohoda, taký bol Ducati Speed Weekend

Hlavným programom tejto akcie boli závody oldtimerov, Medzinárodné majstrovstvá Slovenska a Majstrovstvá Európy Classic moto a sajdkár, ktorých sa zúčastňuje aj majiteľ Ducati Slovakia Ľuboš Greč. Aj to je dôkaz toho, že ak sa niekedy rozhodnete pre Ducati, rázom sa ocitnete v skupine ľudí, ktorí majú motorky skutočne radi, takmer všetci sa poznajú a rozhodne to nie sú žiadni suchári. Rozmýšľal som nad tým, prečo to vlastne tak je? Možno tým, že kúpa motorky a hlavne motorky ako Ducati nie je nikdy o rozume. Hlava neporadí, ale musí vás ťahať srdce. A presne tak to je aj s „dukaťákmi“, nie že by nemali dosť rozumu, ale je tam cítiť istú bezprostrednosť, ktorá sa tak často nevidí.

Späť však k podstatnejším veciam. Oldtimery boli číslom jedna a bolo vidieť, že tieto závody sú hlavne o pohode a stretnutí sa starých kamarátov, pokecaní a vychutnaní si každého kolečka. Na trati ste mohli vidieť všetky možné koncepcie motorov, štvortakty, dvojtakty, neodmysliteľné dvojvalce do L a veľa iných. Pekný návrat do minulosti, postáť si na chvíľu vedľa trate a premietnuť si v mysli, aké to asi muselo byť predtým.

Oldimery boli super, ale mňa viacej zaujímala súčasná produkcia značky Ducati. Nádherná nová 1198S s trakčnou kontrolou v sérii, predchádzajúci model 1098, 848-čka, malý Monster 696, Mulltistrada 1100S a tiež novinka tohto roku Streetfighter S takisto s trakčnou kontrolou. Tieto všetky ste si mohli po zložení kaucie vyskúšať a sami posúdiť, o čom to vlastne je, voziť si zadok na skvostoch z Bologne.

Ducati 848

Pred prvou jazdou dostávam otázku, či idem 848-čku alebo „12-tku“. Po jednoduchej kalkulácii v mojej hlave jednoznačne volím 848-čku. Predsa len 134 koní a bezmála 100 Nm sa mi zdá na začiatok až až. Po obzretí si trate nie som zrovna nadšený. Zákruty supermotardového polomeru, skoro v každej hrbol, oldtimeristov začínam obdivovať. Pre motorku ako táto to musí byť trápenie, rovnako ako pre jazdca. Nebudem však nariekať a vyskúšam, čo to povie. Nohu som ledva prehodil cez motorku, jazdecká pozícia kompaktná a nahrbená dopredu, prsty pri otáčaní privreté o nádrž. Že to je takto som doteraz len čítal a bola to všetko pravda, moc pohodlia nečakajte, čo by bol vlastne hriech aj očakávať.

Prvá zákruta, uuupsss, čo to je? 848-ma jasne nesúhlasí so zvoleným tempom a polomerom zákrut. Ďalšia zákruta to isté, veru bude to dnes boj. Prvé kolečko idem úplne „kochaco“, kontrolujem stav povrchu a zahrievam aspoň trocha pneumatiky. Ako pomaly zrýchľujem, začína všetko dávať zmysel a môj úsmev sa rozjasňuje. Až do príchodu ďalšej zákruty. Priečne nerovnosti v nej dávajú Dukatke zabrať a predné koleso podskakuje sem a tam. Jednoducho trať, ktorá je pre motorky ako táto úplný očistec. Nič to, vyskúšam aspoň brzdy a výjazdy zo zákrut, keďže podvozok je podriadený viac stabilite ako ovládateľnosti a pri pomalom prejazde zákrut má tendenciu padať do zákruty. Sily má motor rozhodne viac než dosť. Otáčky na výjazdoch rýchlo stúpajú hore a predné koleso je skoro vždy nad zemou. Priebeh výkonu je pekne lineárny a mäkučký, bez známky nevychovanosti. Jazdilo sa mi s ním naozaj príjemne a byť tak niekde na okruhu, išiel by som z toho do kolien. Brzdy sa mi zdali možno trochu slabšie ako je momentálny štandard na litrových superšportoch a na páčku bolo nutné vyvinúť väčší tlak, z čoho nebolo nadšené po pár kolečkách moje predlaktie, ale inak bola predná radiálka Brembo výborná. Oproti Monoblokom Brembo menej agresívny nástup, a tým pádom väčšia výhoda pre menej skúsených jazdcov. Z hľadiska dávkovateľnosti jej nemám čo vytknúť.

Ducati 1198S

Napriek tomu, že by som mal ísť aj druhú jazdu na trati, radšej volím možnosť ísť niekam do okolia, kde budem môcť ako tak vyskúšať vlastnosti podvozku vo vyšších rýchlostiach, rovnako silu a charakter motora. Prvé metre von z letiska sú v znamení jazdy v záklone, nakoľko taký záťah som absolútne nečakal. Ten motor sa zoberie strašne rýchlo a na nič nečaká. Mäkkosť 848 je preč, aj keď nástup výkonu je čitateľný rovnako fajn, no s oveľa väčšou agresivitou, ktorú som na motorke ešte nezažil. S-ko je štandardne vybavené podvozkom Őhlins, kde tu karbónová fičurka a hlavne, nastaviteľná kontrola trakcie, ktorá by sa mala starať o pacifikáciu nechcenej katapultáže zo sedadla pri výjazdoch zo zákrut. Ťažko povedať, ako táto vecička v skutočnosti funguje, nakoľko na ceste mi zdravý rozum a pohľad na zvodidlá a stromy naokolo nedovolil pustiť sa do niečoho takéhoto. Nevadí. Dominantou „12-tky“ je teda určite motor, tú silu treba zažiť na vlastnej koži. 170 koní z dvojvalca, to je až neľudská hodnota. Priaznivci dvojvalcov budú nadšení a tí ostatní budú minimálne gúľať očami. Ide vo všetkých režimoch, či už nízke, stredné alebo vysoké otáčky, nedá sa nachytať. Oproti predchádzajúcej „11-tke“ je cítiť väčší výkon v každom pásme otáčok. Najprv som si myslel, že to na ceste ani nespoznám, ak vôbec, ale ten progres tam jednoducho bol.

Motorke okrem motora dominujú aj brzdy. Vyskúšal som ich už na RC8R a tu je to rovnaké. Lepšiu brzdu som v ruke nikdy nedržal, je treba vyvinúť minimum sily na dosiahnutie maxima účinku. Niekedy to môže slabšie povahy až nemilo prekvapiť, ako účinné tieto Monobloky dokážu byť. Samozrejme takýto výkon musí korešpondovať s presnou a citlivou dávkovateľnosťou, ktorá tu je v plnej miere.

Ako aj v prípade 848 je 1198S robená v záujme dosiahnutia perfektnej stability na úkor ovládateľnosti. Pri rýchlych zmenách smeru a prehadzovania motory pod sebou v zákrutách je potrebné oproti japonským motorkám oveľa viac pracovať s telom, za čo sa vám „Dukatka“ zase odvďačí neskutočnou stabilitou v náklone. Aby sme aspoň trocha využili skutočných kvalít podvozku, bolo by potrebné navštíviť okruh. Nastavením je pruženie síce tvrdé, ale napriek tomu nie nepríjemne a cítite ako cesta pod vami ubieha, ako prechádzate každý hrboľ, kamienok, nič vám neukrýva, naopak naplno odhaľuje. Jazdecká pozícia vcelku príjemná, aj keď na turistiku si viem predstaviť lepšie stroje, vedel by som aj nejakú tu stovku kilometrov pocestovať.

Ducati Streetfighter S

Nakoniec beriem Streetfightra S-ko. Parádny dizajn, mrňavé rozmery, ide z neho strach! Myslel som si, že 1198 je brutál, ale toto je na cestu úplna ZVERINA! Nekupujte si to ľudia preboha! Zaradená jednotka, pridám plyn a skoro mi uthlo ruky od ramien…sila. Motor je „len“ z 1098, ale ide to neskutočne. Možno je to iba pocit, keďže chýba kapota, riaditká sú hore, ale subjektívne to letí fakt fest. Oproti 1198 je ovládateľnosť mierne lepšia vďaka širším riadidlám uloženým vyššie, ale stabilita stále dominuje. V prípade jazdenia 1198 sme v krátkom čase nenašli dobrý flek s kvalitnými zákrutami, čo sa nám za pomoci ogard-a a jeho navigácii podarilo pri Streetfightri na jednotku. Boh ti to odplať chlapče. Zákrut nebolo veľa, ale kvalitou veľmi dobré. Polomer väčší, čo znamenalo pomerne vysoké prejazdové rýchlosti a vodu na mlyn Streetfightra. Tu sa cítil ako doma. Pri pokusoch o rýchle prejazdy sa na jednej strane narobíte, kým ho zložíte pod seba, ale potom je to balada. Toľko stability a istoty ponúka asi iba táto značka. Ani chvíľu som nezapochyboval a naplno mu dôveroval. Brzdy sú rovnaké ako v prípade 1198S, to jest magické. Brzdenie nikdy nebolo krajšie ako s týmito kotvami.

Vadilo mi však umiestnenie zvodov na pravú stranu motorky, pretože mi bránilo uložiť si pravú nohu do tradičného uhlu na stupačku, a takto som ju musel mať viac vytočenú doprava, ako by som si predstavoval. Podľa mňa by mali byť výfuky pod sedlo, aj to pre mňa znamená Ducati a nohu by som si parádne uložil :-).

Zvláštne boli aj ovládače na riadidlách, z čoho som mal najprv trocha problém, lebo im chýbal dlhý chod tradičných a nebol som na ne zvyknutý. Len som do nich minimálne „ťukol“ a smerovka už blikala. Po čase sa to výrazne zlepšilo, zvyk urobí svoje.

Streetfighter S je tohto mena skutočne hodný. Totálne nadanie na jazdu po zadnom, ktorú som však nemal možnosť využiť v takej miere, ako by som si predstavoval, nakoľko fúkal naozaj silný vietor a niekoľkokrát ma z motorky skoro zhodil, keď mi odfúkol predné koleso niekam preč a radšej som to potom vzdal, ako splácať úver pekných pár rokov. Ukrutný 155 koňový motor so širokým rozsahom a záťahom všade, jedinečný posed, bomba brzdy, dizajn „dovidenia“. Agresívnejšiu motorku som pod sebou ešte nemal.

Ak sa nám podarí, možno dostaneme niektorú z rodinky Ducati aj na test a pojazdíme trocha viac, pretože hodinka je strašne málo, no vďaka aj za ňu.

Záverom chcem poďakovať hlavne Ľubošovi Grečovi za naozaj veľkú ochotu a chuť nám vždy vyjsť v ústrety, ako aj celému Ducati Slovakia za nádherný víkend a úsmev za každých okolností. Ďakujeme!

Pozadie / Wallpaper

Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4sr.

Text: Kristián Tino Dudík, Foto: Cacao