Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 27.07.2009 Autor: Kristián Tino Dudík
Čitatelia: 16587 [Testy a predstavenia - Test]
Dilema. Síce ste sa možno rozhodli, že vaša ďalšia motorka bude supermoto. Ale aká? „Heavy duty“ alebo závoďák?
Tak toto môže byť naozaj ťažký oriešok a tu už to nie je iba o maličkých kompromisoch. Supermoto v prevažnej miere určené na cesty schopné zvládnuť aj občasný pretek alebo víkendové jazdenie na dráhe sa vám odvďačí dlhou životnosťou, homologizáciou s plným výkonom, ale na druhej strane bude o dobrých 30 kilogramov ťažšie ako kroska hodená na „malé“ kolesá. Tá však bude mať bezkonkurenčnú ovládateľnosť horského bicykla, čo znamená asi 110 až 115 kilogramov plne natankovanej motorky, špičkové závodné brzdy, ale zase bude vyžadovať oveľa častejší servis a na jazdu v premávke môžete zabudnúť. Aj keď aj tu môžete zvoliť strednú cestu v podobe Husabergu FE (v auguste bude predstavený supermoto model FS) alebo Husqvarny SMR, ktoré sú najčastejšie motardy v prípade homologovaných verzií a stále výbornou hmotnosťou. Ale ani tu to nie je bez chyby, pretože homologizácia týchto kúskov platí len v prípade „neotvorenej“ verzie, čo je zhruba 15 koní výkonu. Ale to aj tak asi nikoho neodradí...
Žiadne zbytočnosti, čo by sa dali rozbiť, to je SMC |
To je základná otázka, ktorú by ste si mali položiť pred tým, ako vaše prsty vytiahnu z peňaženky hotovosť okolo 8500 € za motorku, ktorej schopnosti nakoniec možno ani nevyužijete. Je síce krásne mať „vymakaného“ Husaberga s evidenčným číslom na blatníku, ale voziť sa na ňom len po meste alebo blízkom okolí je zbytočná frajerina. Rovnakú a možno lepšiu službu vám urobí niečo, čo je síce o 30 kilogramov ťažšie, ale v premávke rovnako rýchle a zábavné a v konečnom dôsledku úplne inde, čo sa servisných nárokov týka.
SMC-čko je určené hlavne na cestu, ale rovnako výborne mu to ide aj na trati. Netreba tu zase očakávať také výkony ako u závodných motardov a v prípade rovnako zdatných jazdcov bude SMC určite pomalšie. Keď sa však vyhecujete a posnažíte, dokážete na ňom potrápiť kohokoľvek a slovo pomalé tu rozhodne nie je na mieste.
Je štíhle, no na motokros nemá |
Ostrý motard prerobený z motokrosu je len na jedno, trať a zase len trať. Treba prikúpiť prívesný vozík ak nemáte dodávku, to je asi každému jasné. Ovládateľnosť a schopnosti na dráhe sú však ako z iného sveta, tu už musíte byť naozaj rozhodnutý a presvedčený, že chcete práve toto.
Niečo medzi je spomínaný Husaberg FE(FS) respektíve Husqvarna SMR, ktoré sú homologované na jazdu po cestách, ale na druhej strane dokážu excelovať aj na supermotardovej trati. Motor síce nebude mať tie „grády“ motokrosového, ale ponúka vyššiu životnosť, v prípade Husabergu je to 200 motohodín na výmenu piestu, a to je skutočne výborná hodnota.
O ostrejších motardoch sa môžete dočítať viacej tu: Porovnávací test piatich ostrých supermotardov.
Milujem ju |
Ešte cez zimu sme s chalanmi rozprávali na tému ako pôjdeme na Motoride stretko do rakúskych Álp a zo mňa jednoznačne vypadlo, že na KTM-ke. Predstava krásnych alpských ciest s veľkým počtom zákrut absolútne ideálnych pre motard, s výjazdmi po zadnom z nich, to bola naozaj nádherná predstava. Lenže to som ešte netušil, čo so mnou urobí tá oranžová vec pri pomerne krátkom presune z Piešťan do Banskej Bystrice. Cestovná rýchlosť niekde okolo 120 km/h a ja ruky vyťahané ako King Kong. Rovnako ma bolia stehná, ktoré mi vietor rozťahuje, ako keby som pracoval niekde v bordeli. Tak toto ne pánové. Zadok mám ako rozdrvený tĺčikom na mäso a pri postavení do stupačiek na uvoľnenie prichádza už priam sado-maso bolesť, ktorá potom na chvíľu prestane a objaví sa znova pri sadnutí si na sedadlo. Fakt brutus a chvíľami som myslel, že si objednám odvoz dodávkou a hneď to po ceste predám a kúpim nejaké pohodlné auto. Jazda k vytúženému cieľu, ktorá trvá viac než 100 kilometrov je doslova hazard so zdravím a nervami jazdca. Ak je to naopak cesta, ktorá má veľký počet zákrut a musíte na motorke pracovať, je to rázom inak, ale takých ciest je na Slovensku dosť málo. Takže berte na vedomie!
Baví ma to, moc |
Tak tu je to parádička, v meste si môžete dovoliť skoro všetko, nič tu nie je tak rýchle ako supermoto. Zápchy sú ďalšie potešenie a radosť dokáže niekedy urobiť aj červená na semafore, lebo odjazd z neho znamená zase len jedno, že predná pneumatika si na chvíľu oddýchne. Po zlom dni vie máločo potešiť ako toto alebo rovno trať.
V rukách Miša Solíka #1 |
SMC-čko stojace vedľa 990-tky SM-ka vám môže pripadať maličké, obratné, vhodné na úplne všetky ilegality v meste aj jazdu po dráhe. A tak to aj skutočne je. Výborná motorka na toto všetko. Lenže čo ak vedľa neho stojí napríklad taká Honda CRF 450R? Situácia sa rázom mení a z predtým rozmerovo kompaktnej motorky sa stáva obor, pretože ostrý motard je v tomto smere úplne v inej dimenzii. Keď sme jazdili v Prievidzi, započul som tam od chalanov slová ako „autobus“ a podobne :-). No a mne neostáva nič iné, len v istej miere súhlasiť. SMC-čko je fakt parádna motorka, ak ste zostali SM pozitívni, ale nadváha ho na trati uzemňuje. Predná radiálna brzda Brembo síce nie je taká jedovitá ako šesťpiestik Beringer, ale napriek tomu brzdí výborne. Trochu by jej pomohla výmena brzdovej pumpy za radiálnu, čo určite oceníte po desiatom kolečku po trati pre „odľahčenie“ pravej ruky.
V rukách Miša Solíka #2 |
Výkonu má KTM-ka habadej, len je tomu nutné trochu pomôcť. Jednak sériový výfuk obral spodné a stredné pásmo o výkon a sériové sprevodovanie 16-42 je až príliš nadlho a nedovoľuje motoru ukázať všetko, čo v ňom je. Odporúčam výmenu minimálne predného pastorku za 15-zubové, ja som vymenil aj zadnú rozetu a výsledný prevod je teraz 15-43. Stratil som tým síce nejakých 20km/h maximálnej rýchlosti, ktorú som ale pravdupovediac ešte ani nevyskúšal. Kto chce jazdiť vysokými rýchlosťami, mal by sa poobzerať po niečom inom. Motoru sa dýcha oveľa ľahšie a netreba si toľko dávať pozor na vhodné otáčky, pretože KTM-ka sa teraz pozbiera z akýchkoľvek nepomerne rýchlejšie. Dajú sa používať vyššie prevodové rýchlosti bez toho, aby motorka „cukala“ a trhala reťazou. A zo zákrut sa to pekne dvíha na zadné aj na trojku :-). Podobne ako zmena sprevodovania pomôže spodným otáčkam aj výmena výfuku. Ja som sa rozhodol pre Leo Vince kvôli kompaktným rozmerom, peknému vzhľadu, v neposlednej rade aj cene a výbornému prístupu Ľuboša Kissa z TZB Kiss. Motorka ihneď pocitovo ožila a zvuk sa už nepodobá šijacemu stroju. Používajte ho však radšej s dB killerom, pretože bez tejto „trubky“ to reve neskutočne, a keď je motor nezahriaty má tendenciu „skapať“. S dB killerom je zvuk parádny a motor beží bez problémov.
Koncovka LeoVince |
Nadstavce na riadidlá z dielne Touratechu |
Podvozok je na SMC-čku naozaj luxusný a nastaviteľný vo všetkých smeroch. Nemá najmenší problém s tvrdou jazdou v zákrutách a spätná väzba je výborná. Po presadnutí na ostrého motarda je však limitujúcim faktorom hmotnosť, pretože 110 kilogramovú CRF-ku si budete pohadzovať ako kolobežku, v drifte ju ľahšie ukorigujete, keď sa veci začnú vyvíjať nesprávnym smerom a celkovo sa s KTM-kou ťažšie triafajú brzdné body, ktoré sú navyše pochopiteľne posunuté ďalej od zákruty ako v prípade ostrého motarda.
Čo musím ešte spomenúť sú pneumatiky. Po minuloročnom teste SMC-čka som si o sériových Pirelli Supercorsa myslel len tie najlepšie veci. Tento rok je to však úplne opačne, zadná pneumatika je v podstate neustále na výjazdoch v šmyku a je to otázka času, kedy uletí a jazdec s ňou. Motardové sliky Dunlop sú proste úplná špička v tomto svete a nemajú konkurenciu. Dunlop je tu priekopníkom a drží štandard poriadne vysoko. Mal som na nich pocit, že gravitácia Zeme sa zvýšila aspoň 2-krát. Naozaj neskutočná istota v náklone a priľnavosť. Počas tých pár kôl na CRF-ke som dal bez problémov stupačku na zem a to som sa krotil, aby som motorku vrátil naspäť celú. Po prezutí Pirelli na sliky Dunlop je však nevýhodou oveľa menšia stabilita v náklone vo vysokých rýchlostiach, kedy sa SMC-čko pekne roztancuje a je ho treba usmerniť hrubou silou, no tento nedostatok plne nahradzuje suverénny grip v zákrutách do 100-vky.
SMC-čko som posunul pod ruky aj Mišovi Solíkovi a najskôr z toho nebol moc nadšený, pretože taký „autobus“... Ale nakoniec, keď z neho zliezol boli jeho slová nasledovné.
„Naozaj milé prekvapenie. Ako tá motorka vyzerá byť mamut, neohrabaná, ja som z nej milo prekvapený. Lepšie gumy tam dať a tá motorka normálne funguje. Antihopping pokiaľ nevymačkávaš spojku krásne poslúcha a neskáče to. Slabšia predná brzda, ale nie je závodná. Motoricky nie je slabá, ale je ťažká a rovnako prevodovka je inak poskladaná. Keby je tam ľahší prevod, je motoricky konkurencieschopná aj s ostrými motardami. 15-tka kolečko vpredu bude letieť, že nebudeš stíhať radiť. Fakt hravá motorka. Výhodou nádrže pod sedadlom je nižšie ťažisko, tým sa motorka ľahšie “ukladá“ na zem, preto si aj my vyrezávame sedačky. Keby tam dáš iné gumy, tak to uložíš aj na stupačku. Ja som naozaj prekvapený, že tie WP to udržia, fungujú naozaj veľmi dobre. Suverénne odporúčam.“
Ak od SMC-čka neočakávate výkony 110-kilogramových motardov, som presvedčený, že vás rozhodne nesklame. Občas výlet do okolia, vybavovanie v meste alebo víkendová jazda s priateľmi na dráhe, to je jeho poslanie. S trochou chuti by sa s ním malo dať aj pozávodiť napríklad v kategórii Open, kde určite neskončíte posledný kvôli motorke. Závoďák je závoďák, pre dráhu je určený a tam nemá konkurenciu. Tých 30 kilogramov dole urobí neskutočné veci, no na druhej strane vyžaduje servisnú náročnosť na míle vzdialenú KTM-ke. Každá víťazí v inom smere a je len na vás, ktorým sa vydáte.
Pridané: 27.07.2009 Autor: Kristián Tino Dudík Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 94678 | Včera: 138999