Honda CBR 600 RR TenKate vs. Yamaha YZF-R6 1/2

Títo dvaja odvekí rivali boli vždy na nože a každý zastupoval trocha iný prístup k jazde na ceste alebo na okruhu. Honda vždy tešila borcov zameraných hlavne na brúsenie sliderov na okreskách a Yamaha to brala z opačného konca, kedy bola obľúbenou voľbou pre tých najrýchlejších na trati a na ceste to bolo naopak trocha tvrdé vozeníčko. Lenže ešte hádam nikdy to nezašlo tak ďaleko ako je to dnes, kedy obe mašiny sú namierené hlavne na okruhy a jazdou po ceste využívate tak maximálne 10 % ich schopností.

Yamaha už od roku 1999, kedy vypustila do sveta prvú generáciu R6-tiek, bola jednou z najlepších pre okruhovú paľbu. 120 koní, motor točiaci 15 500 otáčok za minútu, báječne nízka hmotnosť, parádne brzdy a závodná geometria to všetko hrdo potvrdzovali a dovolím si tvrdiť, že v tom čase lepšia sériová „okruhovka“ neexistovala. Časom sa situácia trocha vyrovnala (hlavne Suzuki poslala do sveta tvrdú GSX-R) a aj dnes sú rozdiely medzi superšportovými šestkami dosť malé, no R6-tka si drží stále titul superšportu, ktorému slovo kompromis absolútne nič nehovorí.

Najkrajšia šestka na trhu

Prvá verzia R6-tky sa dostala na svet z pôrodného stola už pred dvoma rokmi a bola to pre konkurenciu dosť veľká šupa na solar. Dizajn, pri ktorom vyzerali ostatné superšportové šestky ako dvoj-trojročné skladové ležáky napovedal, že tu sa servítky brať nebudú a priebeh výkonu motora tomu jasne nasvedčoval. Tí, ktorí ju mali možnosť vyskúšať hovoria o hluchom výkonovom pásme asi do 10 tisíc ot./min., ale čo prišlo potom bola explózia toho najštipľavejšieho Semtexu. Pred vami ešte stále 7 a pol tisíca otáčok a za vami len hnedá čiara (z akého materiálu táto čiara je nechám na vašej predstavivosti). Avšak našlo sa zopár rypákov, ktorí urobili pár meraní a zistili, že s tými otáčkami to nebude vôbec tak ružové. Ale treba podotknúť, že asi všetky motorky majú premeriavajúce otáčkomery a tacháče, tak čo! Hlavne, že to letí a to si budte istí, že parádne. Hoši z Yamahy do nej napchali systém zvaný YCC-I (R-1-tka ho už má dávnejšie) a nie je to nič iné ako premenlivá dĺžka sacích hrdiel, pozmenili elektroniku a všetky tie veci na motore ako vačky, ventily, časovanie atď. a výsledok? Lepší priebeh výkonu a krútiaceho momentu v nízkych a stredných otáčkach. Škoda, že som nenašiel nikoho, kto má starý model pre porovnanie. Mohol som byť ďaleko objektívnejší, ale s kľudom poviem, že sa to podarilo, pretože rozdiel medzi dobrým stredným rozsahom Hondy a Yamahy bol minimálny. Japonci vytiahli šróbováky aj na podvozok, trocha ho poštelovali a bokom neostal ani rám a podsedlovka. Dizajn sa ešte viac priostril a povedzme si rovno, je to láska na prvý pohľad. Je parádna.

Fullgas only

Mám rád tie chvíle, kedy cestujem pre testovačku bratislavskou MHD s prilbou v ruke, bundou cez pleco a smradom od okolitých houmlesákov v 30-stupňových horkách. Je to úplná idylka a kto neskúsil, nepochopí. Mám ju celú cestu stále pred očami a v tej chvíli, keď už na tej mrške sedím je to ten najlepší pocit. Úplne iný svet bez „cvikačiek“ lístkov a spotených pazúch, svet plný snových ideálov. A ak to má byť navyše skvost s názvom R6, často pozerám len tak do prázdna a ostatní ma musia brať ako len „ďalšieho feťáka“. Konečne ju mám pred sebou a veru, že je malá nie sú kecy. Kam sa toto raz preboha dostane, kam to tí šikmookí maniaci poženú? Dúfam, že toto je posledné štádium zmenšovania, pretože potom bude treba znížiť vekovú hranicu na vodičáky pre superšporty na 16 rokov a maximálne 180 centimetrov. Ale s tými zlatými ráfikmi, modrým parádnym lakom a rôznymi dotiahnutými detailami je to skutočne pornohviezda, nádhera. Nádhera! Skladám si na ňu svoj fajnový (rozumej zhýčkaný) zadok a skoro vôbec sa nezhúpne. No tak toto bude tvrdý týždeň pánové. Som úplne ako malé decko, nervozita v rukách a v hlave pusto. Nahriata už je, takže ideme preč láska, na týždeň si teraz moja. Buch za jedna, snažím sa pomaly rozbehnúť a to je práve problém. Pomaly je slovo, ktoré Yamaha neznáša a opovrhuje ním. Výsledkom je rozbehnutie á la úplny piešťanský trapoš, kedy mi otáčky stúpajú a zase klesajú, motorka sa trhano hýbe a ak by som si v tom momente na križovatke dal dole z hlavy prilbu, všetci by začali flekovať, lebo by si mysleli, že naskočila červená. Rozbiehať sa musíte fest pod plynom s vytočeným motorom, lebo inak vás predbehne aj sanitácka 1203-ka. Nepomáha tomu ani na konci zaberajúca spojka, ale akonáhle to dostanete do ruky, zadná guma bude mať čo robiť, aby vás udržala na ceste. Jazda v meste sú inak čisté muky. Brutálne nízko umiestnené riadidlá a naopak vysoko položené stupačky budú dobré na okruhu, ale tu je to o držku. Keby bola Blava trochu väčšia, asi sa rozplačem. Oproti Honde je to totálne závodná pozícia a po presadnutí mám pocit, že sedím na cesťáku, čo sa ale po pár kilákoch ukazuje tiež ako nezmysel. Mesto budete na oboch tutovo obchádzať, no to nie je pre nikoho určite žiadna novinka.

Je lepšia ako vy

Z Bratislavy idem smerom na Modru a potom Trstín, konečnou sú „Píšťany“. Táto cesta poskytuje zopár zákrut, kde môže R6-tka aspoň trocha vyniknúť a ja ďakujem ako nikdy, že mesto mám už konečne za sebou. Plyn, mimochodom elektronický, ide nadoraz a zo zaradenej 3-ky, ktorou som prechádzal mesto sa Yama celkom schopne zbiera. Až by som povedal, že výborne. To je to správne slovo. Jednoznačne prekvapenie, čakal som úplnú hluchotu a zmeny na motore jej určite prospeli. Zvuk z výfuku je krásne zachrípnutý a je z toho cítiť závodné korene, tak to mám rád. Motor má nádherne točivý charakter a reakcia na plyn je poriadne ostrá, takže občas si treba dať pozor aby vás nedávali dole z kríkov okolo cesty. Vychádzam z mesta, otáčky letia nad desať tisíc a toto je presne situácia, kedy je tá mrcha v živle. Stáva sa z nej nenásytná nymfa, ktorej ste znova podľahli.

Pred zákrutou ostro na brzdy, zalomiť a zase plný. A Yamaha sa vám len smeje, rehoce sa ako úplný magor, pretože toto ona pokladá za druhotriednu hru. Má neskutočne naviac a zákruty, ktoré prechádzate napríklad s Fazerom krútiacim sa ako užovka na vyhriatej asfaltke v 150-tke, máte na tacháči R6-tky dobrých 180 a to sa ešte seriózne krotíte. Znie to absurdne, valiť si to 180 a povedať si, že sa krotím, ale ona je proste taká. Jazdu po cestách neuznáva a potrebuje okruh, kde by vám znova ukázala akí ste sráči. Stabilita v náklone je fantastická a cítil som sa, akoby som jazdil po suchom zipse, kedy pneumatiky sú jedna strana zipsu a cesta druhá. Na cestách horšej kvality by sa zišiel tlmič riadenia, ale to už musíte fest nakladať, v normálnejších situáciách sa neprejavujú žiadne nadmerné prejavy nervozity, to je veľké plus. Čo ma však negatívne prekvapilo bola predná brzda. Keď som motorku preberal bolo všetko v norme, ale postupom času začala páčka cestovať až k riadilám a to bolo pred jednou zákrutou, kedy som mal dosť naponáhlo a potreboval som dostať cifry na tacháči na prijateľnejšie hodnoty, mierne povedané šok. Brzdný účinok klesol o pekných 50% a páčka skoro na doraze. Problém a to poriadny. Nakoniec to dopadlo v pohode a zdraví, ale ak by som išiel rýchlejšie, nemuselo. Po čase zase naopak páčka „stvrdla“ a brzdila relatívne ostro, avšak ďalší deň zase povolila. Asi problém skôr tohto kusu, alebo prítomnosť vzduchovej bubliny v uzavretom okruhu, pretože takto to proste brzdiť nemôže! Naproti tomu predné radiálky Hondy brzdili ako z planéty Fleky a mohli ste sa na ne v krízovkách vždy spoľahnúť.

Dajte tam poriadne pneumatiky

Počas prejazdu nespočetného množstva výmoľov, hrbolov a neviem čoho všetkého ešte si uvedomujem, že predná vidla je síce trocha mäkšia ako zadný centrál, ale úplne mi to vyhovovalo. Ten vám oproti tomu nakope zadok dosť výrazne. Na tieto problémy však zabudnete vždy vtedy, keď nabehnete na fajnový asfalt s rýchlymi zákrutami, tam vám bude stíhať skutočne máločo. Pri rýchlych prehadzovačkách nad 150 sa mi ale zdalo, že je nutné ísť na R6 dosť hrubšie a do práce poriadne zapojiť telo. Profil prednej pneumatiky naznačoval, že tu bude možno koreň problému. Tieto zvláštne Dunlopy Qualifiery (prvomontáž a od štandardných Qualifierov, ktoré si môžete bežne kúpiť sa líšia) sú vôbec úplným omylom a tomu, čo ich tam nakázal montovať by som dal zopár s lopatou cez chrbát. Došlo mi to v ostrejších zákrutách, kde som si naplno užíval závodný charakter Yamahy, kolenom sondoval teplotu asfaltu a v tom sa niekde vytratila adhézia prednej pneumatiky a v zlomku sekundy hneď zadnej. Ufff, tak to je sakra čo? Motorka sa nechutne zavlnila a ja sucho v ústach a mokro dole. Nechápem ako môže dať niekto na mašiny tohto druhu takéto topánky, keď 90 % majiteľov tam aj tak nakoniec obuje poriadne lepivky typu Supercorsa, BT-002 a podobne. Bol som z toho dosť sklamaný a tešil som sa, kedy si už konečne vymením s Agressorom Hondu a budem mať pokoj na duši. Lenže tí maníci ich dali aj na tú! Sklopím oči a iba si smutne vzdychnem. Škoda. Ak by vás náhodou napadlo dať si 500-kilometrovú štreku po Slovensku za deň, dobre si to rozmyslite, pretože by sa mohlo stať, že dole zo sedadla by vás dával výhradne váš osobný ortopéd. Posed je jasný kostrolam. Na toto vám poslúži ďaleko lepšie pokrvný brat Fazer.

Konkurencia

Čo na to hovoria ostatní výrobcovia z Japonského štvorlístka? Okrem spolutestovanej CBR-ky tam máme napríklad Kawu ZX-6R Ninju, ktorá je takisto riadne naklonená okruhom, ale zlé jazyky tvrdia, že podvozkovo nedosahuje kvalít Yamahy. Rozdiely tam budú určite minimálne, ak ich vôbec dokážete spoznať, takže to berte ako špekuláciu, nie fakt. Fandov zelenej značky to ale sotva odradí a vôbec sa im nečudujem, Kawa mala vždy niečo do seba. Ďalej sa tam tlačí nová GSX-R, ktorá prešla tento rok výraznou inováciou, ale informácií z jazdy je zatiaľ stále poskromne. Každopádne bude poriadne bojovať a prehrať chcieť určite nebude. Napokon by sme tam mohli zaradiť aj britskú Triumph Daytonu 675-ku s nabušeným trojvalcom, ktorá si získala u mnohých uznanie a motoricky bude mať hlavne v stredných otáčkach navrch. S ničím si ju určite nepomýlite, pretože tá vaša bude pravdepodobne jediná v kraji.

Ak žijete závodmi, musí byť vaša

Pre koho teda R6 je? Predovšetkým pre echt okruhových jazdcov, ktorí chodia na okruh v sezóne pomerne často, pretože naozaj, toto je závodná motorka so svetlami a smerovkami. Ak máte tento štýl radi a občas si povolíte uzdu, nemôžete urobiť krok vedľa. No ak ju chcete výhradne na jazdu po cestách a občas trocha aj zvoľníte tempo, dobre si to rozmyslite. Nie, že by sa to nedalo, len potom môžete byť okoliu trocha na smiech. Ako keby ste si kúpili Lambo a chodili s ním pravidelne iba na nákupy do mesta. Presne takto sa R6 bude vtedy cítiť. Je jej na to škoda, patrí inam.

Plusy a mínusy

točivý motor, tvrdý stabilný podvozok, nádherný dizajn

na tomto kuse predná brzda, dopravné predpisy pre vás nebudú platiť