Laconia Biker Week – nový začiatok...

A prečo píšem o akcii spred štyroch rokov? Ako väčšina z nás som od mladosti rástol s motorkami, ale po dosiahnutí určitého veku a rôznych okolností som túto starú lásku zavesil na klinec (obrazne povedané), ak nepočítam pasívnu účasť na našich motorkárskych zrazoch. Na uvedenú akciu som šiel skôr zo zvedavosti, lebo v tom čase som cítil k motorkám už len platonickú lásku. Veď koľkí páni v mojich rokoch (vtedy 48), brázdia naše cesty na motorke? Veľa ich asi nebude... A vtedy prišiel ten šok! Vlastne hneď niekoľko...

Prvý šok bol pri príjazde do Laconie, mestečka asi s tritisíc stálymi obyvateľmi, ako vystrihnutého z románov Marka Twaina. Namiesto tečúcej Mississippi tu je obrovské jazero. Bol som šokovaný z počtu prítomných a v nekonečnom prúde stále prichádzajúcich bikerov. V médiách neskôr uvádzali, že ich počet presiahol počas týždňa 250-tisíc. To množstvo krásnych motoriek, odstavených v štyroch radoch pozdĺž skoro všetkých ulíc mestečka sa vlastne nedá ani predstaviť, to sa musí len vidieť...

Druhým šokom bolo zistenie, že moje obavy z toho, že tam budem kaziť vekový priemer účastníkov, sa úplne rozplynuli. Ba patril som k tým mladším (mužom). Veľa bolo takých, ktorí sa isto mohli kedysi naživo stretnúť s Fondom a Nicholsonom pri ich jazde v kultovom Easyriders.

Príjazd veteránov...

Počas ďalšieho pobytu som postrehol, že najviac motorkárov na cestách v USA bolo vo veku okolo 40 – 60 rokov (muži). Jazdilo tam ale na naše pomery nečakane veľa dievčat a mladých žien, hlavne vo veku okolo 25 rokov, ale našli sa aj veteránky...

Tretí šok bol ten, že na rozdiel od našich dopravných predpisov (kde je povinná prilba aj pre jazdca na Babete), nie je v tejto „Mekke“ bikerov v štáte New Hamshire a ešte v niekoľkých ďalších štátoch USA toto povinnosťou. A musím konštatovať, že to bolo aj patrične využívané. Treba ale zároveň dodať, že „darovanie orgánov“ od motorkárov tam na rozdiel od našich krajov už dávno vyšlo z módy...

Štvrtý šok prišiel na mňa pozvoľne, lebo som tam stále márne niečo hľadal a až po chvíli som zistil, čo mi tam (zo zvyku z našich zrazov) chýba. Chýbal mi tam ten náš „abstinujúci intelektuál“, ktorý so svojím endurom naráža do odstavených strojov. Neviem prečo tam neprišiel aj ten „sklamaný umelec“, ktorého nepozvali v tomto roku na pódium na zraze v Manínskej tiesňave a z trucu počas vystúpenia nejakého Revivalu jazdil a gumoval medzi divákmi. Nemal ho kto „usmerniť“. Trvalo mu to dosť dlho a skončil asi až preto, lebo mu došiel benzín. To gumovanie a rozbíjanie motoriek bolo v Laconii tiež, ale bolo to v rámci organizátormi pripravenej súťaže. Ak potrebuje mať niekto neukojený svoju exhibíciu, môže si ju tam dokonca pred kamerami (motorku) aj rozmlátiť, ešte mu požičajú kladivo... Takže dá sa tam vyblázniť tiež, ale nikoho okrem seba neohrozuješ...

Aby si ale niekto nemyslel, že sú tamtí (amíci) nejakí „natvrdnutí“ a tiež sa nevedia „odviazať“. To, prečo tam nikto nikoho neohrozoval, som pochopil až po chvíli. Tak veľké množstvo účastníkov by sa bez bezchybne fungujúcej bezpečnostnej služby nedalo zvládnuť. Neviem prečo, ale tí policajti, čo tam na bicykli a napešo prechádzali, vyzerali v tmavých okuliaroch ozaj ako z filmu. Väčšinou mali najmenej 185 cm výšku a okolo 100 kg hmotnosť (dokonca aj zopár žien). Zrejme sa od nich nechcel nikto nechať „vymasírovať“, preto sa tí amíci správali v rámci možností slušne. Veľký vplyv malo na priebeh bez rušivých momentov aj to, že v „tamtých krajoch“ vládne stále ešte určitá prohibícia a alkohol (ani pivo) sa nesmie podávať na verejných priestranstvách. Pivo sa teda čapovalo v „ uzatvorenom priestranstve“. Musím povedať , že aspoň čosi naše sa mi páčilo viac. Na druhej strane zase čapovali takto „oblečené“ dievčatá. To by sme zase mohli okopírovať my...

Krčmárka čapuje pivo...

Okrem skutočne dobrých kapiel, spievajúcich vo svojom rodnom jazyku sa tam ozaj bolo na čo pozerať (myslím hlavne motorky), v tom množstve sa mi naozaj nepodarilo nájsť aspoň dve rovnaké. Fantázia tunerov tu nepozná hranice a snaha mať motorku inú ako ostatní je krédom. Na dôkaz uvádzam foto HD s obkladom blatníkov a nádrže zo skutočného mahagónového dreva.

Mahagónový HD

Okrem motoriek sa ulicami pohybovalo aj niekoľko extravagantne vyzerajúcich šeliem. Táto „mačkovitá“ je vraj pravidelnou účastníčkou zrazu. Škoda, že som nevidel aj jej motorku...

Šelma mačkovitá...

Dôkazom, že motorky sú tu už dlho vlastne celorodinnou záležitosťou, bolo veľa úprav motoriek, aby sa mohli rodičia prepravovať spolu aj s deťmi. Bolo tu vidieť aj mladú mamu, ktorá si „odbehla od hrncov“ aj s malou dcérkou, lebo chcela „byť pri tom“.

Mama s dcérou...

Na záver vlastne dlhujem vysvetlenie toho divného nadpisu. Tým „novým začiatkom“ je myslené to, že pod vplyvom silných dojmov z tohoto zrazu som sa stal opäť doslova a dopísmena bikerom. A aby toho nebolo dosť, (keď to dokážu amíci, tak čo sme my menej?), postavil som si za rok a pol komplet custom bike a tak som začal dobiehať stratený čas. Ale o tom nabudúce...

Doprial by som skutočne takýto krásny zážitok prežiť každému, kto má rád motorku. Ak by sa niekto ozval na môj mail, možno mu pošlem DVD...