Z Anglicka do Francúzskych Álp – 2006 2/4

27.6.2006 Utorok: Col de la Bonette 2802 - Cime de la Bonette 2862 – Isola – Nice – Antibes - Gorges de Daluis – Guillaumes - Coll de la Cayolle 2326 – Barcelonette – Jausiers – 330 km

Bonette

V hotelíku ostaváme niekoľko dní, takže zhadzujem postranné tašky. Susedný hotel má aj dva stojany na benzín. Čo viac može človek chcieť. Dávame plnú a valíme to hore na vysnívaný Col de la Bonette 2802m.n.m a Cime de la Bonette 2862 m.m.n, čo je pešia vyhliadka (asi 10 min).

Položili tu nový asfalt, viac asi ani nemusím písať. Je 8.00 a Janku vyhadzujem pri jednom plese nech fotí sviťšťov. Takto skoro ráno ich tu je požehnane. Mastím dole a hore. Čerstvý ostrý vzduch, slnko, nádhera. Na vrchole sme úplne očarení. Asi najviac z celej cesty. Máme pocit, že sme ako bohovia. Úplne na najsamejšom vrchu. Pohľady sú úchvatné a nekonečne ďaleké. Zanechalo to v nás veľmi silný zážitok.

Col de la Bonette

Bonette

Čas letí a my tiež z najvyššieho pasu Európy až dole na Francúzsku Riviéru. Cesta z hôr ide údolím rieky Tinné. Vynikajúca široká asfaltka, sama zákruta. Ľavá, pravá, mám pocit, že letíme. Blízkosť pobrežia sa prejavuje vysokými teplotami nad 30 stupňov a mimoriadne hustou premávkou. Pripájame sa na dialnicu. Na mýtnici mince hodíte do kuželovitého koša. Je to pohodlné a rýchle, keď máte mince.
Ja: “Máme mince?” Ona: “Mince? Zacúvaj! Vedľa sa dá platiť bankovkou.” Ja: “Ako? Za nami je 100 áut!”
Vonku je pekelne horúco, leje sa z nás pot a počítame halier po haliery. Autá netrpezlivo čakajú, kolóna sa zväčšuje. No čo, teraz je najlepšia chvíľa rozsypať všetky mince po zemi. Áno! Dostavil sa beznádejný pocit a aj nejaké tie slzy. Rýchlo zbierame čo sa dá, hádžeme do koša a padáme odtiaľto. Chuť trepať sa do Monaca, či Saint Tropez je preč a my to berieme čo najrýchlejšie k pláži – Antibes. Po štrikovaní sa zápchami parkujeme pred plážou, žmýkame kombinézy, vylievame pot z čižiem. Náladu zachraňuje obed v reštike a kúpanie sa v mori.

Okolo 17.00 sa vydávame na spiatočnú cestu. Zastavujeme sa v Carrefoure. Slnko stále praží. Janka mala kúpiť dve a pol veci a po pol hodine čakania na slnku si už neviem poradiť so svojimi nervami. Moja drahá sa blíži so slzami. To bolo letisko a nie obchod. Pinkali si ma od pokladne k pokladni. Tu sa platí takou kartou, tu hentakou, nie a nie vyplatiť všetok nákup. Kríza sa dostavila. Štvrtý deň, takmer 2000 km za sebou, prebdené dusné noci, dnes páľava na pláži. Pred sebou cesta späť do hotela cez hory a je už sedem hodín.

Volíme inú trasu akou sme prišli. Pravdepodobne žiadny rozdiel, aj keď rozum vraví načo pokúšať? Dobrodružná povaha nás oboch aj tak zvedie. Je to cez Coll de la Cayolle 2326. m.n.m.

Zastavujeme na rýchlu kávu a ja tomu fakt nakladám čo sa dá. Prechádzame cez Gorges de Daluis. Fascinujúca červená roklina s množstvom tunelov. Nebudem ju tu opisovať. Podrobný opis nájdete aj v Zezeho cestopise tu na motoride. Je mi veľmi ľúto, že sme si ju pre nedostatok času nevychutnali viac. Žiaľ, všetko nám vyjsť nemôže. Slnko zapadá. Ráno cestou k moru som si myslel, že to bolo najlepšie jazdenie v mojom živote. Omyl. Čo tomu dávam teraz, sa opísať nedá. Tu snáď nie je 50 metrov rovinky. Všade to tlačím na maximum, nech sme na vrchole ešte pred úplným zotmením. Po mnohých serpentínach sa pred nami vynárajú krásne hory. V duchu si hovorím, už nie sme ďaleko. Cez tamtie hory cesta viesť predsa nemože. Omyl! Janka sa už smeje, toto už nie je ani na stres. Teraz už je všetko jedno. Ako to dopadne tak to dopadne. Prichádzame na vrchol je asi 21.30. Ja sa hádžem do trávy k jazeru, sa mi točí hlava a Janku pre zmenu bolí žalúdok. Posledných 100 km sme šli vkuse naklonení. Úplná samota. Ticho je tu ohromné. Dostaví sa pocit kľudu a vyrovnanosti, pocit pokoja na duši. Z hôr zchádzame potme a do hotela dorazíme tesne pred polnocou – sme mŕtvi.

28.6.2006 Streda: Jausiers - Col de la Bonette 2802 – Isola – Isola 2000 – Col de la Lombardo 2351 - Vinadio – Col de Maddalena 1684 – Jausiers – Barcelonette – Col de Allos 2250 – Barcelonette – Jausiers: 352 km

Vstávame s predsavzatím, že toto bude relaxačný deň. Po raňajkách si dávame znovu Bonette, ale je už po desiatej, celkom rušno, svište sa nekonajú, zato Janka cvične zatrucuje. Ona na to kašle, ona ďalej nejde, slzička vyhŕkla a už je zase dobre. Môj prísľub, že sa dnes nebudeme naháňať, ale len obdivovať prírodu zabral. Tak sa vozíme a smerujeme na Col de la Lombarde 2351 m.n.m. Pred ním ešte omrkneme masový turizmus (chata na chate) v Isole 2000 – známom lyžiarskom stredisku. Cestári akurát kladú nový asfalt a my ideme po kamenistej drti, samý prach. Na vrchole sa dostáva na rad paštéta, paprika a chlebík.

Taliani závidia našu kuchyňu. Spúšťame sa ostrými serpentínami dole do Talianskeho Vinadia. Je obed a nikde ani živej duše. Úplne mŕtvo. Tak oni tu siestu berú fakt vážne. Jedna “putika” je otvorená. Dávame si kávu so skysnutým mliekom (asi miestna špecialita) a Jana fotí WC, že také ešte nevidela, diera v zemi a stupačky, aby sa človek v drepe nepošmykol. Vinadio je fakt riadna diera. Tak mažeme späť do Francúzska cez Col de Maddalena 1684 m.n.m široké serpeníny, fajn povozenie. Neďaleko Jausiers močíme nohy v čistučkej modrastej rieke. Prehováram moju polovičku na nákup v Barcelonette vzdialenom asi 12 km, s tajným umýslom vybehnúť na Col de Allos 2250 m.n.m.

Keď to zistí tak ma asi zabije, ale čo! Nejako bude. V mestečku si kupujeme nejaké to pečivo a syry, čo prispieva k dobrej nálade. “Počuj drahá, neskočíme na jeden malinký pasík? Len tu po za kopec?” A už to režeme na slušných 2250 m.n.m. Hore sú nám odmenou ovečky, čo domáci zháňajú z paše, ako aj roztomilé oslíky. Do hotela sa zase doterigáme potme. Len 352 km, relax čo? “Dík drahý!” “Dobrú aj tebe moja.”