Vianočná

Kto by si to bol povedal, že niečo také bude možné. Počasie tohto roku však Vianociam nepraje. Teplota nad nulou, suché cesty. Dlho som sa nerozhodoval. Nevedel som kam až ma vietor zaveje, no vyrazil som smerom k Tatrám...

Jahodná má víta mokrým asfaltom a sem tam nejakým náznakom snehu. Na Folkrmárskom kopci je ho trochu viac. Cesty sú dnes úplne prázdne, ľudia si doma vychutnávajú vianočnú pohodu a ja zas tú svoju na cestách... Hlavným sa vyhýbam ako sa len dá a až v Spišskom Štvrtku tesne pred Popradom sa napájam na hlavný severný ťah. Hmm, ide to dobre. Zima mi (extra) nie je, no musím doplniť nádrž. Cieľ dnešnej cesty sa mi už jasne črtá, obec Hybe už nie je z Popradu ďaleko. Práve tu sa stretla naša rodina z východu aj západu Slovenska na oslavu Vianoc.

Z Popradu po vedľajších cez Važec a Východnú. Načerpal som trochu vianočnej atmosféry, keď aspoň tu pod Tatrami je biely svet. O vedľajšie cesty sa v zime veľmi nestarajú a tak niekedy prekvapí nejaký ten sneh naviaty na cestu. Je ale teplo a na asfalte sa topí.

Do Hybe prichádzam napoludnie a stojím pri soche zbojníka. Okolie je biele čo je tak trochu v kontraste s Košicami, kde to vyzerá na skorú jar. Volám, no telefón nikto nedvíha. To sa však už pri mne pristavil domáci chalan. Bavili sme sa asi dvadsať minút, počas ktorých sa ma snažil presvedčiť aby som mu skúter požičal. Nakoniec sa ma však spýtal koho hľadám, že tu v obci pozná každého. Slovo dalo slovo a zistil som, že je tu jediná chata, ktorá sa prenajíma a vysvetlil mi cestu k nej. Všetky bočné cestičky v obci sú zasnežené a zľadovatené. Chatu som však našiel a na druhý pokus sa mi podaril aj výjazd v snehu k nej. Potom už nasledoval len telefonát a prekvapená rodina mi prišla otvoriť...

Teplá polievka a klasický vianočný obed. Len poldeci na privítanie (a zohriatie) musím odmietnuť, dnes sa ešte chystám domov. Tu sa však pripravuje výlet na ktorom nemôžem chýbať. Môj dedko pracoval celý život v elektrárňach v Trenčíne a práve tu neďaleko sa nachádza jedna z najzaujímavejších vodných elektrární u nás.

Hovorím o prečerpávacej vodnej elektrárni Čierny Váh. Je najvyššie položenou vodnou elektrárňou na Slovensku a disponuje aj najvyšším inštalovaným výkonom spomedzi všetkých podobných zariadení na Slovensku i v strednej Európe (735,16 MW). Viac informácií o elektrárni nájdete v bode záujmu: Vodná elektráreň Čierny Váh.

Cesta k hornej nádrži

Po prehliadke dolnej hrádze pokračujeme výjazdom k hornej nádrži. Kľukatá cesta nie je nijako udržiavaná, ale autá výjazd zvládajú bez problémov. Po asi siedmych kľukatých kilometroch prichádzame na vrchol. Toto miesto má naozaj svoje čaro. Vodu tu priniesol človek, no pohľad na Kriváň cez vodnú hladinu má svoje čaro. Sme na hrebeni odkiaľ je nádherný výhľad na všetky strany. Smerom na sever na Vysoké tatry a spomínaný Kriváň a na opačnom konci vyčnieva Kráľová Hoľa pod ktorou Čierny Váh pramení. Zaujímalo by ma koľko z tých ľudí, čo sa dole preháňajú po diaľnici vie o tomto mieste... A možno je to takto aj dobre.

Čas však nestojí a my sa už ponáhľame späť do Hybe. Ešte niekoľko okamihov v kruhu rodiny a niečo pred sedemnástou už sedím na skútri a ukrajujem prvé kilometre na ceste domov. Na cestu mi svieti mesiac a jasná obloha. Na severnom obzore svieti Kriváň v posledných lúčoch svetla. Vianočnú atmosféru uzatvárajú v krojoch oblečený koledníci, ktorých som stretol vo Východnej...

Cesta domov prebieha bez problémov aj keď je citeľne chladnejšie ako cez deň. V Poprade rýchlo tankujem, aby som už nemusel nikde stáť a čím skôr sa pracem z hlavných ciest. Na Spiši sneží, vo Vlachoch dokonca tak husto, že nestíham čistiť plexi na prilbe. No sneh sa na ceste neudrží (pre mňa našťastie). Doma parkujem skúter niečo po siedmej. Za mnou skoro 300 km v netradičnej atmosfére. Asi začnem mať rád vianoce. :-)

Tatranská panoráma z hornej nádrže