Pridané: 29.01.2015 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Čitatelia: 11899 [Mototuristika - Stredné Slovensko - Moto-akcia]
Kde bolo tam bolo, bola jedna zima a jeden nápad. Príbeh je to dlhý, ale nakoniec sa v druhej polovici januára 2015 zišla partia motorkárov v Brezne na prvom zimnom zraze organizovanom motoride.sk. Aké to bolo?
Ako už bolo avizované v pozvánke cieľom akcie bolo dať dokopy priaznivcov zimného jazdenia na motorke, ale aj prilákať nových, a to na Slovensku a na mieste, na ktoré má každý Slovák bližšie ako na Elefant. Odozva bola pozitívna: 79 prihlásených osôb, 37 stanov a 32 odvážlivcov do preteku. Počasie nakoniec trochu zmenilo plány západniarov a sneženie znížilo ich účasť. Tu treba povedať, že akcia má byť o dobrom pocite a chuti, takže ak ste sa na poslednú chvíľu rozhodli nezúčastniť, alebo ste sa dokonca otočili na ceste, nič si z toho nerobte. Akcia bude aj o rok. Tu si netreba nič dokazovať a netreba zbytočne riskovať!
Sobota 10:00 - stav 2 moto, 2 moto na vozíku a 2 autá
Takto to začalo, keď som do areálu dorazil ja a nebol som prvý. Predbehol ma miros139, ktorý mal za sebou už aj prvé jazdy na blatistej trati. S extreem-om som sa pustil do rozbaľovania slamy a vytvorenie podložia pod stany. Kým sa mi podarilo to dokončiť a postaviť svoj skromný príbytok, už sa počet motorkárov v areáli niekoľkonásobne zvýšil. Prichádzali z rôznych kútov Slovenska, na motorkách aj autách.
Preteky v zime? To je čo za nápad?
Možno si povedali mnohí, no záujem bol. Avšak počasie s teplotami tesne nad nulou spravili z trate namiesto snehovej pekne blatistú. A to navyše s poriadne lepkavým blatom. Úmerne s počtom trénujúcich jazdcov klesá počet prihlásených do preteku. Musel som to aj ja vyskúšať a tiež som veľmi neuspel. V zadnom vracáku je legendárne lepivé blatko (ako som neskôr zistil od majiteľa areálu, je to blatko na ktorom si ustelie nejeden majster - aj ten z Dakaru :-) ) a tam to zalepilo naše nízke blatníky a znemožnilo ďalšiu jazdu. Blatník musel ísť dole - na tento krok sa ale odhodlal len Landal a ja.
Do preteku sa nakoniec prihlásili: 4 x kategória OPEN (MX a enduro pod 600 ccm), 3 x 1V600 a 2 x 2V600+. Pretek sme rozdelili na dve rozjazdy. Open jazdili 4 kolá. 1V600 a 2V600+ štartovali spolu, ale vyhodnocovali sa samostatne, jednovalce 3 kolá, dvojvalce 2 kolá.
Kategória OPEN
Preteky ľadových medveďov 2015 - Kategória OPEN
V kategórii OPEN to bolo len o rýchlosti, pády a podobné nepríjemnosti sa jazdcom vyhýbali. Dodo spočiatku bojoval o prvé miesto s mikulcom, ale ten mu napokon ušiel a spravil si mierny náskok.
Medzi dvojvalcami rozhodli pády. Najprv viedol Landal, keď sa zdržal v blate obehol som ho. V druhom kole som spadol vo vracáku dole kopcom (viď video nižšie) a kým som dvihol mašinu, Landal ma obehol. Položil ale Afriku v poslednej zákrute a daroval mi tak nakoniec víťazstvo. :-)
Človek by si mohol myslieť, že takáto akcia zaujme len mladého a pochabého. Opak je ale pravdou. Stretli sme sa rôzni motorkári od Pioniera (Marek SlobodníkmarekNaPionieri a kamarátom) cez ostré endurá a MX, cestnejšie mašiny až po nové "naleštené" stroje. Pochopiteľne, prevažovali cestovné endurá a turisti.
Na akcii sme si vyhodnotili aj najvzdialenejšieho a najstaršieho účastníka. Z najväčšej vzdialenosti sa na naše potešenie dostavil Petr Kyselka z Brna, ktorý to mal viac ako 300 km a zároveň spravil z akcie medzinárodnú. Ďalšie dve miesta obsadili jazdci Michal Puch - en500 a trucktor z Partizánskeho (cca 150km). Podotýkam, že sme vyhodnocovali len jazdcov, ktorí prišli na motorke.
Pokiaľ ide o vek, tak najstarším účastníkom bol Michal Puch - en500, ktorí prišiel na motorke z druhej najväčšej vzdialenosti, zostal na akcii cez noc, stanoval a to všetko vo veku 52 rokov! Duchom mladík :-) Inak druhý v poradí mal 50 a inak všetko ostatné platí aj pre neho. :-)
Stretko ľadových medveďov 2015 - najstarší účastník - en500
Sviečková spomienka
Táto časť programu je - a tým sa netajím - inšpirovaná Elefantom. Ja som sa sviečkového pochodu na Elefante zúčastnil každý rok keď som tam bol, aj keď je pravda, že tam sa tejto pietnej akcie zúčastní rádovo tak 100 osôb z celkového počtu 3500 - 5000 účastníkov. Mnohí ani len netušia, že tam niečo také je. S krátkym príhovorom mi pomohol Peter Fischer, ktorý, ako dúfam, sa v Brezne ukáže o rok - tohto roku mal vážnu priepustku vo forme očakávania prírastku do rodiny.
vítam vás na historicky prvej slovenskej sviečkovej spomienke na zimnom zraze Ľadové medvede. Podobne ako sviečkový pochod na známom Elefante, cieľom tejto našej spomienky je uctenie si tých, ktorí nás v uplynulom roku opustili.
Teraz postupne prečítam ich mená a po poslednom venujeme našim zosnulým priateľom minútu ticha. Prosím, zapáľte svoje sviečky, (postavte sa do kruhu) a po minúte ticha tieto sviečky zaborte do zeme (aby tiež zostali v kruhu).
(Zároveň prosím myslite na to, aký nebezpečný koníček máme. Je našou povinnosťou myslieť na svoju bezpečnosť, aby sme sa vždy v zdraví vrátili ku svojim blízkym. Želám vám všetkým bezpečný návrat domov.)
Tombola
Po spomienke sme sa pustili veselo do tomboly. Doniesli ste naozaj množstvo cien a musím povedať, že ceny doniesli aj tí, ktorí s nami nezostali až do večera. Aj preto sme porozdávali po dva tombolové lístky. Samotná tombola bola taká kopa srandy, že ju nebudem ani opisovať, to už zostane len v spomienkach zúčastnených. A samozrejme aj následná zábava, z ktorej si poniektorí nepamätajú úplne všetky okamihy celkom do detailov.
Zhodnotenie
Ako organizátorovi mi neprináleží hodnotiť, to nechám na vás a dúfam, že nebudete šetriť kritikou pozitívnou ani negatívnou v diskusii. Od nápadu k realizácii to bola dlhá cesta. Bol to experiment v našich podmienkach a myslím, že ste ukázali, že sa oplatí tomu venovať energiu.
Akcia mala viacero nedostatkov, ktoré si uvedomujem, bol som tam na veľa vecí sám, nestíhal som. Vďaka pomocníkom, Varanovi s manželkou a podobne sme to zvládli. Trošku škrípal bufet, otvorený až 13:00 a s menšími zásobami, ale aj to sa dalo potom do poriadku. Hlavne v nedeľu ráno sme mali čo sme potrebovali teplý čaj, kávu, párky...
Akciu som chcel spraviť tak trochu na divoko, aby to nebolo o vysedávaní v teple nejakého podniku, ale aby to bola poriadna atmoška pod hviezdami a pri táboráku. Vďaka chalanom z Hriňovej sme mali dostatok slamy a dreva - to pomohlo naozaj výrazne, lebo dovtedy sme mali hlavne tej slamy málo. Boli v zálohe aj také veci ako veľký párty stan pre prípad dažďa a aj v hlavnej budove miestnosť. Nebolo treba. Registrovalo sa nakoniec 30 účastníkov, ktorí na akcii spali, bolo nás ale o dosť viac a niektorí zaplatili aj vstupné a doniesli čosi do tomboly aj keď nezostali na noc. Ako som sľúbil, z vyzbieraných peňazí som odrátal náklady na trofeje a medaily a zvyšok odovzdal správcovi areálu. Takže sa v Lúčkach môžeme stretnúť aj o rok :-)
Mrzí aj nepríjemnosť z rána, a to krádež. Organizujem takéto stretká viac ako 10 rokov na rôznych miestach a problémy neboli nikdy, až na jeseň v Kechneci. Do budúcna to budeme musieť poriešiť a hlavne apelovať na všetkých, aby si cenné veci, peňaženky a foťáky nenechávali v stane, ale zamkli do motoriek.
Do budúceho ročníka sa pripravíme lepšie, akciu spravíme spolu s Kolasom, bude viac pomocníkov, akcia bude avizovaná skôr...
Teším sa na vaše podnety, nápady, návrhy...
Poďakovanie
kolasovi, ktorý mi pomohol všetko dohodnúť na mieste a Peťovi Belkovi a areálu BMT, ktorý nás na vo svojom areáli privítal
chlapom z Hriňovej, ktorí na vlastné náklady priviezli 3 balíky slamy a kopu dreva ktorá vystačila všetkým. A ako bonus nám navarili vynikajúci guláš
extreem-ovi, Varan-ovi a Peťi za pomoc pri organizácii, registrácii, vyhodnotení, tombole
Vlastne to začalo už večer predtým. Polovička s drobcami šla na víkend do Tatier a byt je voľný. HoGo80 u mňa prespával a tak som zvolal niečo ako before-party. To boľ sľubný začiatok akcie.
V sobotu si od rána hovoríme, že by bolo fajn, keby nepršalo. Samozrejme prší. Až za Hriňovú, tam to začína byť naozaj zimná cesta. Postupne snehu pribúda až je bielo všade naokolo. Laco zbiera prvé skúsenosti na snehu, ale ide to. Sneh ešte nie je ujazdený a do Čierneho Balogu schádzame bez problémov. Tam už sú cesty zase len mokré.
Nad Slatinskými lazmi s HoGo80
Vynechám tie obligátnosti, že sme dorazili, stany postavili a registrovali sa – tak určitééééé... Z trate sa ale v tom čase ozýval zbesilý rikot dvojtaktov. Idem si to na pešo obzrieť. Nezdá sa to tak hrozné, ako by som podľa počasia čakal. Milan Mikulík - Mikulec hecuje, že na veľkej ešte kolo na trati nikto bez asistencie nedal. No čo lepšie ma mohlo napadnúť, než rovno tak naobliekaný ako som bol zobrať Afričku a ísť na tréningové kolo.
Dal som ho, ale tým výpočet pozitív končí. Tá trať bola bahenný kotol a ďakoval som všetkým svätým, že som v piatok na tesno prezul zadnú gumu. Na tom pôvodnom sliku by som tam bol ešte teraz. Po tom jednom kole som bol spotený ako myš aj so všetkým na mne. To bol nápad za milión! Nezostáva mi iné, než v tom zostať. Na prezlečenie mám už len jedne handry, a tie prezlečiem po preteku.
Už bez blatníka – s ním to vôbec nešlo
Jazdí sa, kecá sa, popíja sa. Ľudí je oveľa viac než som čakal, akcia rozhodne neprepadla. Akurát čumilom stále klesá odhodlanie zúčastniť sa preteku. Priamo úmerne tomu, ako vidia trápenie zopár odvážnych na ťažkých strojoch. Do preteku napokon okrem krosiek nastupujú 3 jednobuchy a dva dvojvalce. Zlomyseľne by sa dalo podotknúť, že medaila bola za účasť. Ja to vidím tak, že bola za odvahu a húževnatosť.
Účasť bola víťazstvo
Tma padá skoro, ochladzuje sa, viacerí odchádzajú. Ale vatra sa zväčšuje a tepla je stále viac. Myslím ale, že to nemalo nič s ohňom. Skôr s tým desaťbojom, čo sa tam hral. Všetko si nepamätám, bol tam rum, rožná, marhuľa, borovička, hruška, šampus, tatranský čaj... Brzdil som to vlastným vareným červeným.
Rozbieha sa nezabudnuteľný večer. Zásluha malého počtu ľudí. Paradox? Vôbec nie. Celá partia sa nerozskupinkovala. Všetci sedíme pri jednom ohni, spolu sa zabávame a radujeme, že nám neprší. Vytvára sa skvelá, nezabudnuteľná atmosféra. A to sa ešte umocní...
Desaťboj o teplo
Prichádza chvíľa sviečkovej spomienky. Modlitba má mnoho podôb. Väčšinou nemá nič spoločné s kostolom a nejakými cirkusmi okolo. Táto bola pre mňa najvýznamnejším momentom akcie. Je len prirodzené, ak v tak krásnej chvíli vybehne slzička.
Sviečková spomienka
Počas tomboly sedí pri vatre 33 duší. Viem to presne, lebo som rozdával tombolové lístky. Tá tombola! To bola skôr zábavná estráda. Niečo také sa nedá naskúšať ani zrežírovať. To zariadi len život, že sa medzi tombolovými cenami stretnú kazeta péčka a sada wédéčka.
Bohatá tombola, a rôznorodá...
Ráno sneží a mrzne. Skutočný zimný zraz. Keď ale vyrážam s Fonzy na cestu, je už jasno, aspoň z tejto strany hôr. Sranda začína, ako inak, za Čiernym Balogom. Od soboty snehu pribudlo, ale hlavne už bol miestami ujazdený. Miestami myslím všade okrem krajnice. A keďže nad Hriňovou sa nesolí (zrejme kvôli ochrane vodného zdroja), tak to bolo krásne zľadovatelé. Fonzy to raz kladie a to ho trochu vystraší. Od Hriňovej ale zas len dážď a mokré cesty. Prvý krát som šiel v zime a daždi len v jedných ponožkách, bez nepremokov a so spusteným plexi. To patrí ale do iných článkov, o tom neskôr.
Nedeľný návrat s Fonzy
Už v rámci debát pred akciou som povedal, že toto bude alebo neúspech, v prípade nezáujmu ľudí, alebo akcia, na ktorú sa bude dlho spomínať. Dnes už je jasné, že to bola akcia s tak dobrou atmosférou a zábavou, ktorej bude problém sa v budúcnosti vyrovnať.
Diskusia k článku (27)![[Verzia pre tlač]](images/print.gif "[Verzia pre tlač]"){kind=small}
