300 km východoslovenských

Poznaj okolie svoje

Odkedy som motorizovaný (či už auto alebo moto), každý rok si dám nejakú poznávačku, pre tú tohtoročnú, prvú na moto, som sa rozhodol, že spoznám trochu blízke okolie Košíc. Plán cesty som si spravil príjemný, vychádza to cca na 300 km (počas cesty sa ukázalo, že matematika sklamala) a môžete ho vidieť na mape zobrazený sivou.

Z Košíc vyrážam na moje pomery skoro ráno. Pre dopravenie sa do

Prešova volím cestu cez Kysak, reku skúsim niečo iné ako tú klasickú popri diaľnici a možno uvidím aj Kysucký hrad. Cesta ubieha príjemne, nie je sa kam ponáhľať, žiadna plechovka na obzore, cesta ako stvorená pre samotárov. Ani neviem ako a som v Kysaku, prechádzam dedinou hore, dole, narúšam nedeľnú rannú pohodu a hľadám pozostatky hradu. Neúspešne. Asi to s tou mapou “Hrady a zámky na Slovensku” nebude úplne OK (neskôr sa od tahitana dozvedám, že raz až budem mať endurko, tak si ho môžem pozrieť :P). Tak nestrácam čas, štreka predomnou dlhá, idem ďalej.

Poznáte tie ostrovčeky, ktoré sú v Rakúsku na začiatku dedín, aby donútili šoférov pri vjazde spomaliť? Tak v obci Ľubovec to majú vyriešené po svojom. Hneď v prvej zákrute majú slušnú dávku štrku, ktorá vás s radosťou vita a vraví “Vitaj a polež si u nás”. Veru nebol som ďaleko od toho. Našťastie ustál som to a vravím si, tak teraz ma už nič nemôže prekvapiť. O cca 60 km ďalej som zistil, ako veľmi som sa mýlil. Zažili ste už konské hovná na ceste? Len tesne som okolo nich preletel v zákrute neďaleko obce Hertník.

Najväčšia atrakcia dediny

Skúsili ste si niekedy v nedeľu o 10.15, keď všetci ľudia vychádzajú z kostola a poberajú sa domov, prefrčať dedinou na motorke? Ja som to vyskúšal. Neodolal som. Aby som bol presný, neodolal som pohľadu na kostolík v obci Osikov, a tak som odbočil na vedľajšiu, že si ho pozriem a odfotím. Ale rýchlo som si to rozmyslel. Pohľad cca 100 párov očí dokáže prepáliť aj prilbu a zasiahnúť priamo. Cítil som sa ako keby v tejto dedine videli prvý krát v živote motorku a všetky rozhovory čo kráčajúci viedli utíchli a pozerali na mňa. Toľko žmurkajúcich trinástiek som v živote nevidel. A tak miesto fotky zostali len zvláštne spomienky :)

Bardejov

Cestou do Bardejova som si spravil zachádzku do obce Hervartov, kde sa nachádza národná kultúrna pamiatka – Rímsko-katolícky kostol sv. Františka z Assisi. Ak ste si mysleli, že na prehliadku kostola je nedeľa ten najlepší deň, tak sa mýlite rovnako, ako som sa mýlil ja. V nedeľu sa návštevné dni nekonajú. Ale za tú zachádzku to aj tak stálo, nabudúce si prídem pozrieť aj interiér :)

Neboli ste ešte v Bardejove? Rozhodne to napravte. Toto mesto si od vás návštevu zaslúži. Dominantou Radničného námestia je Bazilika sv. Egídia s vežou (ak chcete mať aj hudobný zážitok, vyberte sa do veže o 12.00, keď sa rozozvučia zvony), do ktorej vedie 172 schodov. Pred výstupom na jej vrchol odporúčam ponechať veci v pokladni, cesta hore je fakt úzka a vyhýbať sa dobre vykrmeným anglicky hovoriacim turistkám môže byť problém. Pred bazilikou sa nachádza Šarišské múzeum, ktoré ponúka dávku histórie. A koho by centrum omrzelo, má to na skok do Bardejovských kúpeľov so strážnikom na parkovisku, ktorý sa za plechovku pivka dokáže tváriť, že vám moto stráži. A asi to vie dobre, lebo aj po štyroch hodinách strávených v kúpeloch bola motorka stále na tom istom mieste :)

Svidník a Dukla

V Bardejovských kúpeľoch som sa pomerne dlho zdržal, a tak som svoj pôvodný plán ísť až do Medzilaboriec pozrieť múzeum Andyho Warhola musel prehodnotiť. Pozriem ešte Svidník a Duklu a odtiaľ domov. Pri vstupe do Svidníka smerom od Bardejova vás po ľavici privíta pomník padlým hrdinom Sovietskej armády v boji za slobodu Československej republiky a po pravici skanzén Ukrajinsko-rusínskej dediny, po návšteve ktorého som si dal sľub, že už do žiadneho skanzénu v živote nevstúpim. Neviem ako vám, ale mne všetky tie skanzény pripadajú na jedno kopyto a svoje “foto orgie“ som si odbil už minulý rok v skanzéne v Starej Ľubovni.

Cesta zo Svidníka na Duklu je príjemná a rýchla, s najväčším výskytom motorkárov, ktorých som na tejto ceste stretol. Po príchode pár foto, rýchla obhliadka a pre pokročilý čas rýchly presun domov.

“Rýchly“ presun domov

Rozhodol som sa pre cestu cez Stropkov, okolo Domaše a z Vranova cez rôzne dediny do Herľan a domov. Cesta do Vranova je v pohode, rýchla a až na pár záplat a dier sa to dá. Po pravici mám slušný výhľad na Domašu, cestovný rýchlosť je cca 110 km/hod, hlad dokáže človeka popohnať :) Vo Vranove odbočujem na cestu do dediny Banské, tabuľa ukazuje nejakých 65 km do cieľa, vytešujem sa a pomaly cítim vôňu domova. Trpké prebudenie prichádza v Banskom. Tesne pred koncom dediny je na hlavnej značka zákaz vjazdu. Čo teraz? Otáčam motorku a schádzam cca 1000 metrov nižšie, kde je nejaký ľudský pohyb a pýtam sa na cestu. Dostávam ubezpečenie, že s kľudom môžem pokračovať. Cesta je vraj trošku kľukatá, ale inak v pohode. S takýmto požehnaním sa púšťam ďalej po naplánovanej ceste. 5 kilometrov do kopca, ďalších 5 dole kopcom (inú rýchlosť ako 1 alebo 2 som nepotreboval a viac ako 40 som tuším išiel iba raz) a som cca 500m pred Herľanmi, kde na mňa čaká vrchol dnešného dňa: cca 4 metre cesty sú tak 50 cm pod bežnou úrovňou. Pomaly, obojnožne schádzam dole a s malým plynom vychádzam hore. Pre CCC triedu motoriek v skutku nič príjemné. Škrtám túto cestu zo svojej mapy, i keď pochybujem, že by mi ešte niekedy v živote napadlo ňou ísť (možno iba ak by som si raz kúpil endurko, tak to ešte skúsim). Zvyšok cesty je už balada a o 19.30 si už vychutnávam večeru, ktorá po dni strávenom na moto chutí viac ako obyčajne :)

Suma sumárum

• Benzín 430,- Sk (pri spotrebe 3,85 l/100 km)
• Parkovné 20,- Sk (pivo pre strážnika)
• Vstupné 120,- Sk Bazilika sv. Egídia v Bardejove (30,- Bazilika, 40,- veža, 50,- fotenie)
• Vstupné 90,- Sk Šarišské múzeum v Bardejove (40,- vstup, 50,- fotenie)
• Vstupné 110,- Sk Skanzén ukrajinskej dediny vo Svidníku (60,- vstup, 50,- fotenie)

Myslím, že 770,- Sk za takýto výlet rozhodne stálo!