Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 28.07.2007 Autor: karec
Čitatelia: 4531 [Mototuristika - Východné Slovensko - Výlet]
Keď nielen cesta je cieľ...
Už od pondelka som sledoval predpovede počasia a uisťoval sa, že po dvoch týždňoch oblačnosti sa to musí zlomiť a príde nádherný víkend! Nech však už bude akýkoľvek, rozhodne bude patriť Tatrám, kam sa mi tento rok podarilo zájsť len raz.
Dopredu upozorňujem všetkých, že hoci sa ten istý víkend konala Kráľovská jazda, ktorej som sa chcel a nakoniec aj zúčastnil, prvotný cieľ bol súkromný výlet a týmto smerom je orientovaný aj nasledujúci text.
Samotný výjazd sa spájal s množstvom otáznikov. Od 11:30 som bol na ceste z Viedne do Košíc, počas ktorej som sa spojil s pár známymi a spravil prieskum, či sa niekto nepridá na príjemný víkendový výjazd. Všetci však boli zaneprázdnení, a tak to bolo len a len na mne. Mal som voľnú ruku, stále som však váhal nad piatkovou cestou po tme alebo príjemnou sobotňajšou rannou jazdou. Je 19:15 a MHD ma vyhadzuje pri garáži, zaskočím sa pozrieť ako sa má moja drahá mašinka.
Odomykám garáž, odkrývam plachtu a je rozhodnuté! Dvojtýždňový absťák robí svoje, batožina s ktorou som práve pricestoval ostáva v garáži a ja sadám na mašinu a idem domov pobaliť nevyhnutnú výbavu. Ešte krátke stretnutie s Awiom a o 20:20 už razím smer Poprad. Nie je čo riešiť volím cestu cez Jahodnú, ktorú si vychutnávam za posledných slnečných lúčov, výfukové plyny mi krásne stúpajú do hlavy, nič viac mi netreba. Cesta od Folkmara sa už nesie v znamení tmy a slabých svetiel, na ktoré moja mašina trpí.
Aj keď sa snažím si to užívať, nie je to ono. Tie svetlá robia svoje! Striedavo skúšam jazdu pred autami, ktoré mi zozadu osvetľujú cestu, ale cez spätné zrkadlá oslepujú a jazdu za autami, ktorých brzdové svetlá v prejazdoch zákrutami tiež nie sú výhrou. Vyhodnocujem menšie zlo, až nakoniec pridávam a plechovkám utekám z dohľadu.
Spišská Nová Ves a kritický bod! Hoci som touto cestou išiel už x-krát a poznám ju skvele, únava a zlé svetlo robia svoje a prehliadam ostrú ľavotočivú zákrutu o 90 stupňov. Prudké brzdenie a jemný šmyk predného kolesa, ktoré zastavuje pár centimetrov od krajnice len vďaka nie príliš vysokej rýchlosti. Zvyšok cesty je poznačený touto skutočnosťou a obmedzujem rýchlosť na 90 km/hod.
Do kempu v Tatranskej Lomnici – Eurocamp prichádzam o 22:00. Už z diaľky počuť valiacu sa hudbu. Pri vstupe do kempu stoja prísni ale féroví chlapi a po pár sekundách vchádzam dovnútra. Studené tatranské počasie spôsobilo svoje, a tak sa pod pódiom natriasa len do 10 ľudí, zvyšok sa zahrieva fajnovým tekutým mokom, ktorý tečie potokom. Obchádzam niekoľkokrát kemp, pozerám známych a zastavujem na osvedčenom mieste – pri bufáči s jedlom a pivom. Prehodím krátky pokec s pár chalanmi o kvalite Hyosungov a zhodnotíme, že za tie prachy to „nemá chybu“ až na chýbajúce špice :-D
Vzhľadom na neskorý príchod, únavu z celodenného cestovania a lenivosť rozkladať stan, o 22:50 po krátkom pokeci o zajtrajšom programe a účasti na zraze (toho času vyše 200 motorkárov a motorkáriek a ešte stále prichádzajú!), kemp opúšťam a pokračujem do Tatranskej Lomnice, kde spôsobujem prekvapenie rodine z nočného príchodu bez ohlásenia a ešte väčší susedom pri zaparkovaní mašiny do útrob chodby paneláku.
Doprial som si naozaj kráľovský spánok a prebúdzam sa do krásneho slnečného dňa až o 8:30. Program mám dosť nabitý, a preto hneď po raňajkách o 9:00 vyrážam do rázovitej obce Lendak, ktorá je domácim známa široko-ďaleko z rôznych dôvodov, ktoré nebudem rozvádzať :-). Teším sa až sa po roku pokochám pohľadom na paraglajdistov, ktorí majú pred dedinou svoje miesto, kam chodia relaxovať. Aké je však moje sklamanie, keď nenarážam na žiadneho, hoci slnko je už dávno nad obzorom, zahrieva vzduch, a tak by sa z môjho laického pohľadu už malo dať lietať. Čo už! Pokračujem ďalej do dediny a dávam si svoju prvú väčšiu enduro vložku.
Po „povinnej“ návšteve známých sa otáčam späť smer Tatranská Kotlina, kde sa zastavujem pri Belianskej jaskyni – jedinej sprístupnenej jaskyni v Tatrách. Nejako som si už zvykol, že za moto sa parkovné neplatí a tak je spoločná cena 50 Sk za hodinu pre auto aj motorku prekvapením, ktoré nemusím a pokračujem kúsok ďalej, kde sa parkovné neplatí.
Po prehliadke sa vraciam do Tatranskej Lomnice na obed, po ktorom stíham príchod do kempu tak akurát. Schyľuje sa na výjazd plánovaný na 14:00.
Ozýva sa mi na telefóne guyke, ktorý sa tiež poneviera po Tatrách a po zistení, že sa čochvíľa začne výjazd ruší objednaný obed a schádza do kempu. Myslím, že neľutuje a s ním ani ďalšie desiatky motoriek, ktoré už nedočkavo čakajú na výjazd a robia rachot ako na Silvestra. Kolóna sa pohýňa smerom na Poprad, odkiaľ pokračuje cez Svit do Tatranskej Štrby, kde sa končí utrpenie z nudných rovín a vchádzame na tatranské cesty. Tu začína to pravé motorkárske! Keďže kolóna ide dosť pomaly a ja si chcem vychutnať zákruty, snažím sa nechať si odstup od predo mnou idúcich jazdcov, čo sa však vždy stretáva s nepochopením a do práve vznikajúcej štrbiny sa mi vtrepe niekto zozadu. To mi trochu radosť z príjemného výjazdu kazí, tak si aspoň vychutnávam okolitú prírodu a nádherné bublanie poľských chopristov, medzi ktorých som sa zaradil.
Po návrate z výjazdu si s guyke doprajeme sladistý mok ochudobnený o alkohol a hodíme príjemný pokec, ktorý však z časových dôvodov musíme skrátiť a spoločne sa vyberáme smer Tatranská Lomnica, kde sa naše cesty rozchádzajú. Ja mám na pláne ďalšie rodinné návštevy, výjazd a zábavu na zraze, guyke zase krátky oddych a návrat do Košíc.
Po absolvovaní návštevy sa vyberám smer Tatranská Kotlina, z ktorej to pre zmenu mierim opačným smerom na Kežmarok, ktorý si obzerám zo sedla motorky, hrad je už zatvorený :-(. Po Kežmarku nasleduje Spišská Belá s malým, ale pekným námestím a zástavka v kaštieli v Strážkach.
Večer je opäť na toto ročné obdobie chladný. Súťaž v pití som nejako premeškal, a tak si robím súkromnú. Po vyhodnotení situácie, že dnes to už asi nevyprchá, rozkladám stan a vychatnávam dobrú muzičku s pivkom v ruke. O polnoci prichádza striptíz. Tu by sa mohlo zdať že všetko je za nami a treba ísť spať, ale kto by už spal na zraze?
O pol druhej živú hudbu nahradil Sting zo záznamu a večer sa pomaly končí. Teda aspoň naoko. Niektorým sa nechce spať a skúšajú či náhodou ich mašinám chlad neuškodil a motor nabehne. 04:30 nastáva „budíček“ a o 5:10 opúšťam kemp.
Volím cestu cez Kežmarok, na Starú Ľubovňu. Cesty sú takmer prázdne a tak si to môžem naozaj užiť. Tie zákruty v kombinácii s prázdnou cestou sú skvelé, ale tá teplota! Cítim, ako sa má motor v tom chlade problém poriadne zahriať. V Plavnici sa pridáva hustá a mokrá hmla a ja len drkocem zubami a čakám na nejakú pumpu. Hmla našťastie po pár kilometroch končí a vykukajúce slnko začína príjemne ohrievať vzduch, čo využívam, pridávam a idem čo to dá. O siedmej ráno si už vychutnávam teplý čaj v spoločnosti rodiny a rozprávam o príjemných zážitkoch z víkendu. Tú takmer neubrzdenú zákrutu nespomínam, takže nie že im to niekto vykecáte!
Tento víkend mal 36 hodín a takmer 500 km, z ktorých neľutujem ani jeden a chalanom z FBMC patrí jedna obrovská vďaka, že už po piaty krát zorganizovali na východe tento zraz! Už teraz sa teším na ďalší ročník. Chalani, ešte raz vďaka!
Pridané: 28.07.2007 Autor: karec Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 45505 | Včera: 121123