Zimné motorkárske stretnutia

Letných motorkárskych zrazov a akcií je niekoľko desiatok, ale cez zimu sa tá širšia partia ľudí, ktorí spolu v lete jazdia a spoznávajú sa, stretne len veľmi zriedkavo. Preto mi napadlo, že by som mohla zorganizovať niečo práve v tomto duchu, aby som v dlhých zimných mesiacoch nestratila kontakt s partiou, ktorá mi bola blízka nie len zábavou, ale aj životným myslením.

Začala som teda so Zimnými stretnutiami v r. 2002. Keď už boli motorky zazimované, založila som diskusiu na stránke pre motorkárov (www.motoride.sk). Už prvá akcia bola úspešná a úspešnosť stúpa do dnešného dňa. Od prvej akcie (dnes sa chystáme na sedemnástu) sa robia odznaky, ktoré navrhuje vždy jeden zo zúčastnených. Stretnutie sa koná raz do mesiaca, v období od októbra do marca, keď sa na motorkách nejazdí. Skromné pohostenie typu rezeň, chlieb, uhorka sa nevynechalo ani na jednom stretnutí, možno s výnimkou malého vystriedania guláša a rebierok.

Zimné stretnutia sa konajú aj v Košiciach, kde sa organizácie ujal Awia (admin stránky motoride.sk). Tradícia s mesačnou periodicitou sa zachovala aj tam.

Ale týmto článkom Vám chcem vlastne priblížiť to, čo sa za tie tri roky na Zimných motorkárskych stretnutiach udialo.

Napriek tomu, že sme vystriedali mnoho krčiem a reštaurácií v rôznych bratislavských lokalitách, účasť stúpa každým mesiacom. Mohla by som s hrdosťou a úsmevom na tvári tvrdiť, že tieto stretnutia sa stali akousi zimnou tradíciou pre motorkárov. Termín je stanovený na druhý piatok v mesiaci, čiže nikdy nie je v rovnaký dátum. Každý rok sme si to spestrili nejakou zábavou, hudbou, vystúpením alebo striptízom, z čoho mali radosť najmä páni. Raz nám jeden milý majiteľ nemenovaného podniku „dal“ ako prejav vďaky darček v podobe striptérky. Rok na to sme sa na amatérsku vyzliekačku (nedá sa hovoriť o striptérke) „poskladali“. Možnosti spestrení boli témou nejednej diskusie. Pri poslednej navrhovanej možnosti – videoprojekcii, sme si však povedali stop. Predsa len, tieto akcie majú byť o voľnej zábave, stretávaní a spoznávaní ľudí, a nie o tématicky ladenom školení. A tak aj naďalej sú to stretnutia typické pre motorkárov.

Navštívili (a navštevujú) nás motorkári/motorkárky zo všetkých kútov Slovenska (Trnava, Nové Zámky, Nová Dubnica, Partizánske, Šaľa, Žilina, Senec, atď.) a dokonca aj z českých miest (Praha, Brno). Na jednom stretnutí sa zíde cca 60 – 90 ľudí vo veku od 17 do 60 rokov. Navzájom si rozumejú, majú si čo povedať a každý si tu nájde tú svoju partiu, ktorá mu najviac vyhovuje. Ani si netrúfam odhadnúť, koľko ľudí sa za tieto (skoro) tri roky na akciách vystriedalo, ale môj tip sa pohybuje niekde medzi 250-300 kusov.

Zimné stretká zdobia tváre mnohých ľudí, ale tých, ktorí so mnou začínali a ostali „chlastačkám“ verní je už len pár (DrTič, Sisa, Pagy, roentgen, Mishko, Herghottovci, Miloš, Gapon, Braňo...) Špeciálne pre vás – Ďakujem!

Spomeniem aj pár ľudí, ktorí to z rôznych (pochopiteľných) dôvodov vzdali, a ktorí chýbajú: Freedom, Feschi, rejdio, Čendina, Spyke, Maco, Vadim, Samko, Tharien, väčšina „barónov“... atď

Netvrdím, že to je dobré, alebo zlé. Len ma niekedy premohne klasicky sentimentálna chvíľka a pýtam sa, kde sú všetci tí (štyridsiati začínajúci), kvôli ktorým sa to všetko rozbehlo. Ale vzápätí sa spamätám a poviem si, že takýto kolobeh jednoducho v živote funguje, beží a o rok budem určite túto vetu písať zase!

Každým mesiacom sa ľudia striedajú. Pribúdajú, ubúdajú, niekto predá motorku a zvykne mať pocit, že už k nám nepatrí, niekomu sa narodí dieťa, niekto sa ožení, niekomu manželka/manžel akciu zakáže, niekto má prácu, niekto leží po havárií v nemocnici, niekto sa vydá „spoznávať svet“, ale každý si raz za čas nájde chvíľu na jeden telefonát, v ktorom sa pýta, ako sa máme, či ešte spomíname, nájdeme si čas na obed. Z každej akcie sa robia fotky, každá tvár je zaznamenaná a archivovaná, na každú sa spomína! Fotky majú svoje miesto aj na internete – na vyššie spomínanej stránke.

Nebudeme sa tváriť, že nikto nepije, že sa všetci správajú tak, ako v biblii píšu, že všetci čítajú katolícke noviny, alebo žeby sme nebodaj chodievali pred zotmením domov. Nieeeeee!!! Ale nedovolím si tvrdiť ani to, že by sme sa správali tak, za akých nás, motorkárov, považuje „civilný národ“. Sme normálni ľudia, ktorí sa hádajú, zabávajú, tancujú, kecajú, vedia sa obetovať, pomôcť, ospravedlniť, usmievať sa, plakať... Sme to my, ktorí majú spoločný životný štýl, hobby, zábavku, frajerinu (nazvite si to ako chcete), jednoducho máme motorky a tým sme jeden pre druhého výnimoční.

Jednoducho, keby som to mala zhrnúť, môj pôvodný zámer sa mi podarilo nielen splniť, ale ešte aj rozšíriť. Na akciách sa spozná množstvo super ľudí, vznikne kopec vzťahov (či už kamarátskych, partnerských) ktoré pokračujú aj počas sezóny. Mám z toho veľkú radosť a dúfam, že tieto už tradičné stretnutia budú úspešne pokračovať aj v ďalších rokoch.

Ostatné je naozaj už len na vás!

Natalka

Fotky sú mix z celého obdobia chlastačiek.

Články, kde sa môžeš dozvedieť viac
• Zimné stretnutia
• Aké boli Zimné stretnutia motorkárov